„Až pri vypĺňaní priznania o dani z príjmu prídete na to, koľko peňazí by ste ušetrili, keby ste žiadne nemali“
Vraj iba dve veci v živote sú isté. Dane a smrť. O smrti niet pochýb, tej sa nevyhne nik. S daňami to až také isté nie je. O tom každý vieme svoje, ale o tom teraz písať nechcem. Chcem napísať o tom, ako ľahko sa môže aj poctivý občan stať obeťou daňových exekútorov. Nie pre neschopnosť platiť, alebo pre nejakú formu slaboduchosti. Stačí, ak sa jeden rok rozhodne urobiť si daňové priznanie sám a spoľahne sa na komunikáciu daňových úradov smerom k občanom, a na daňového poradcu, ktorý mu s podaním daňového priznania pomôže. Skúsenejší sa nad príbehom možno pousmejú, menej skúsení sa možno poučia.
Dane sú tvrdá realita a povinnosť, ktorej si je, alebo by si mal byť, vedomý každý zarábajúci človek. Či už je to zamestnanec alebo podnikateľ, každý musí zo svojich zdaniteľných príjmov každoročne odviesť daň. Do určeného termínu podať daňové priznanie a daň aj zaplatiť. Taká je už naša doba daňová. Ak ste zamestnanec a o ročné zúčtovanie dane z príjmov požiadate svojho zamestnávateľa, môžete svoju povinnosť považovať za vybavenú. Podpíšete žiadosť a všetko ostatné za vás zabezpečí váš zamestnávateľ. Problém môže nastať, ak sa rozhodnete podať daňové priznanie sám a nevyberiete si zrovna šikovného daňového poradcu.
A presne to sa stalo osobe mne blízkej, voči ktorej bolo aj napriek včas podanému daňovému priznaniu započaté daňové exekučné konanie. Do dnešného dňa som ani nevedela, že niečo také existuje. Čo je samozrejme môj problém, lebo neznalosť zákonov neospravedlňuje. Aj keď si neviem predstaviť, že si budem každý deň preventívne čítať zbierku rôznych zákonov, aby som sa udržiavala informovaná pre prípad, že by sa aj napriek môjmu bezúhonnému životu v ňom náhodou stalo niečo, v dôsledku čoho by som sa mohla dostať do právneho konfliktu so štátom. Aj preto sa rada v takýchto veciach obraciam na odborníkov, ale nie vždy je to výhra. Niekedy je naozaj najlepšie spoľahnúť sa na seba.
A čo sa vlastne stalo? Daňové exekučné konanie je právny proces, prostredníctvom ktorého si správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok. Jednoducho povedané, ak nezaplatíte včas dane, daňový úrad peniaze od vás aj tak dostane. Vynúti si ich. A to rovno formou exekúcie, ktorú na vás uvalí bez varovania. Žiadna komunikácia smerom k daňovníkovi, žiadne avízo, výzva na úhradu, upomienka z omeškania… Jednoducho sa jedno sobotné ráno prebudíte a máte zablokované účty bez toho, aby ste vedeli kto, z akého dôvodu a na ako dlho vám ich z titulu exekúcie zablokoval. Stali ste sa daňovým dlžníkom, zapísaným vo verejne prístupnom zozname daňových dlžníkov.
Stačí, ak sa v dobrej viere spoľahnete na svojho daňového poradcu, ktorý vám poskytne mylnú informáciu, že po podaní daňového priznania vám príde z daňového úradu výzva na úhradu dane s prideleným unikátnym číslom účtu, kam peniaze prevediete. Hneď nato vás zamrzí, že ste si iniciatívne nenačítali internetovú stránku finančnej správy, kde sa uvádza, že daň musíte zaplatiť najneskôr v posledný deň podania daňového priznania. Aj to, že unikátne číslo účtu vám tiež nik posielať nebude, lebo ak ste ho už raz, roku pána, mali pridelené, tak je vaše po celý život. A nájdete si ho cez rodné číslo na ich webovej stránke. O tom, že každým ďalším dňom po termíne splatnosti sa vám pomaly ale isto vyrubuje úrok z omeškania, sa nedočítate, ale sa to dovtípite. Predstavuje 15% z dlžnej sumy za daný rok, prepočítaných na jeden deň, a jeho vyčíslenie príde až keď bude presný počet dní z omeškania. Čím je tých jalových dní viac, tým, samozrejme, lepšie. Prejde mesiac, dva, a o tejto skutočnosti vás ako dlžníka vôbec nik neinformuje. Daňový úrad totiž nemá žiadnu povinnosť vás o vašom nedoplatku informovať. Môže, ale nemá povinnosť. Hm… Povinnosti v tomto vzťahu máte jedine vy. Daňový úrad vás len identifikuje a neúprosne odstaví od vlastných peňazí. A najlepšie cez víkend, kedy s ním nič nevyriešite. Účty vám údajne zablokuje len do termínu, kedy mu svoj dlh zaplatíte. A následne vám všetky obratom odblokuje. Realita je však úplne iná.
Peniaze uhradíte hotovostným vkladom, aby ich prijali ešte v ten istý deň, ale účty máte zablokované ďalšie nasledujúce 3 pracovné dni. Dokopy šesť kalendárnych dní. Toľko dní ste bez peňazí a presne toľko dní dlhujete peniaze dobrej duši, od ktorej ste si museli peniaze požičať, pretože k vlastným sa nedostanete. Len upresním, že vám nezablokujú len dlžnú sumu na účte, ale celý účet. A ak máte účtov viac, tak vám zablokujú všetky. Dlžníkom vo zverejnenom zozname tiež budete ešte najbližší mesiac, hoci dlhovať peniaze daňovákom je to posledné, čo ste kedy vôbec chceli.
Keď vás prejde všetka zlosť na daňový úrad, banky, na seba, ale hlavne na vášho šikovného daňového poradcu, dôjde vám, že ste vlastne vďační, že sa nestalo nič horšie. Ide len o peniaze, ktoré vraj vždy boli, sú a budú. Aspoň ste opäť o čosi múdrejší a skúsenejší. Poučení z vlastnej chyby, čo je vždy viac, než stokrát počuť od iných. A zrazu naberie tie správne grády aj slávny citát francúzskeho herca Fernandela, ktorý hovorí, že „až pri vypĺňaní priznania o dani z príjmu prídete na to, koľko peňazí by ste ušetrili, keby ste žiadne peniaze nemali.“
(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)