Bezplatné zdravotníctvo. Tak prečo platíme?
Dlhé roky naše zdravotníctvo rieši základný problém, respektíve premisu. Vieme, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj prístup k nej, je naše ústavné právo a podľa zákona by malo byť zadarmo. Na druhej strane, prídete k lekárovi a kolotoč rôznych poplatkov sa začne točiť. Rozdiel je dokonca aj v tom, akú zdravotnú poisťovňu máte. Už len pri preventívnej prehliadke jedna poisťovňa platí iný rozsah, ako druhá. Ak chcete vedieť, napríklad hladinu vitamínu D v krvi, to si už musíte niekde priplatiť.
Často sa s otázkami, prečo si za niektoré úkony priplácam, stretávam aj ako gastroenterológ. Rovnako sa často stretávam s tým, že je veľmi náročné nájsť termín na vyšetrenie pacienta. V niektorých okresoch je doslova nemožné objednať sa a dostať termín do týždňa-dvoch. Na gastroskopiu, či kolonoskopiu, sa čaká v niektorých prípadoch aj celé týždne.
Absolútne chápem rozhorčenie pacientov a rovnako chápem aj ich kritiku, však si platím dane, prečo mám za iný tip vyšetrenia ešte aj doplácať? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Pretože je rozdiel, či pacientovi ponúknete iba štandard toho, čo mu jeho poisťovňa zaplatí, alebo mu viete ponúknuť aj nadštandard, ktorý si pacient praje. Napríklad objednanie na presný čas, konzultácie po telefóne, nové techniky vyšetrenia…
Rovnako je ťažké pacientovi vysvetliť, prečo je špecialistov – gastroenterológov, tak málo. Vysvetlenie je pomerne jednoduché a žiaľ sme opäť pri tom základnom a to pri financiách. Ak začínajúci lekár, ktorý by si chcel aj založiť ambulanciu, nemá bohatých rodičov, alebo štedrého sponzora, tak v súčasnosti je založenie jednej gastroenterologickej ambulancie, finančne veľmi náročný projekt s veľmi malou návratnosťou investícií, dokonca – dovolím si tvrdiť, že s takmer žiadnou. Pretože ak v biznise platí, že investícia sa vám vráti, tak práve v gastro-ambulanciách to neplatí, dôvodom je aj to, že drahé prístrojové vybavenie musíte pravidelne vymieňať.
GASTROENTEROLOGICKÁ MATEMATIKA – alebo prečo vyšetrenie zadarmo nemôže byť zadarmo
Poďme sa ale pozrieť na úplne jednoduchú matematiku. Len základne vybavenie gastroenterologickej ambulancie, ak chceme mať aspoň strednú cestu, stojí približne 120 tisíc eur. Čítate dobre a to nie je cena za „najvyššiu triedu“. Stále nemáme prenajaté a zariadené priestory, kúpené PC vybavenie, zakúpené licencie, zaplatenú sestru, stále si ten lekár ešte ani nevyplatil mzdu. Stále nevyšetril jediného pacienta…
Tí, ktorí nepôsobia v sektore si mylne myslia, že investícia sa nám ambulantným lekárom vráti. Realita je však opačná. Pretože ak chceme pre svojich pacientov poskytnúť to najlepšie, musíme pravidelne meniť aj technické vybavenie. Pri veľmi šetrnom užívaní a pravidelnom servise prístrojov, mi prístroje vydržia možno 5 rokov, ale v priemere by sa mali meniť každé 2 roky. Na chvíľu odbočím, kolegovia v Rakúsku (radi sa porovnávame s nimi), si za rok z platieb z poisťovní za gastroskopie a kolonoskopie vedia našetriť na nový gastroskop. Ako je to u nás s platbami z poisťovní, k tomu sa o chvíľu dostanem tiež.
Ani v gastoenterológií to bez čísel nepôjde
Aby sme si mohli presne vyplniť náš „gastroskopický vzorec“, potrebujeme vedieť, koľko v priemere jedna výkonná ambulancia urobí gastroskopií a kolonoskopií. Ročne, naozaj výkonná ambulancia urobí 1200 gastroskopií a 700 kolonoskopií. Ak bude ambulancia v prevádzke každý pracovní deň, tak to v priemere vychádza na 5 gastroskopií a 3 kolonoskpie za deň. Ďalšou neznámou v našom vzorci je platba za poisťovňu. V priemere je to necelých 50 eur za gastroskopiu a približne 108 eur za kolonoskopiu, ak príde pacient na preventívne vyšetrenie tak za kolonoskopiu dostane ambulancia 127 eur. Pripomínam, že pri tomto tempe máte minimum času na pacienta, vyšetrenie, vysvetlenie.
Ambulantná „NE-MATEMATIKA“
Výsledok je veľmi jednoduchý ak daná ambulancia, čiže jeden lekár a jedna sestra budú robiť každý pracovný deň a budú mať plný kalendár, a budú robiť bez prestávky, tak zinkasujú na daných úkonoch po zaokrúhlení 600 eur. Minimálne 350 EUR pritom minú priamo na spotrebný materiál na vyšetrení. Mesačne teda lekárovi ostane necelých 5 300 EUR. To samozrejme za predpokladu, že každý deň v mesiaci urobia 5 gastroskopií a 3 kolonoskopie.
Z tohto výnosu musí daný lekár zaplatiť sestru ( ak chcete skúsenú sestru, musíte jej dať aspoň 1 400 eur, čo pri našom skvelom odvodovom systéme znamená náklad 1 900 EUR), zaplatiť nájom čo pri minimálnych výmerách ambulancií, vyšetrovní a obslužného priestoru 60m2 predstavuje s energiami viac ako 1 100 EUR. Rovnako vediete vlastnú firmu, čiže odvádzate dane, platíte za účtovníctvo, musíte splácať úroky a lízing na prístroje, objednávať ostatní zdravotnícky materiál, lieky…
Suma sumárum vám zostáva menej ako 2 000 EUR za mesiac. To vám akurát vykryje tak amortizáciu prístrojov. Na amortizáciu ostatného vybavenia a ambulancií ako aj plat samotného lekára akosi nevychádza. Teta matematika je proste neúprosná. Pritom tento príklad je naozaj ukážkový, za predpokladu, že máte zabehnutú ambulanciu, plnú pacientov a robíte celý rok, bez akejkoľvek dovolenky, PN nky, či akýchkoľvek pracovných výpadkoch a rovnako máte perfektne vyrokované zmluvy s poisťovňami.
Milí čitatelia, ak ste sa dočítali až tu, tak asi trošku chápete odpoveď na otázku, prečo je nás špecialistov tak málo a prečo sa mladí lekári nehrnú do odborných ambulancií. A rovnako to ponúka aj odpoveď na otázku, prečo sa mnohí z nás radšej rozhodnú ísť úplne do súkromných ambulancií.
Pre každého lekára, lekárku, či zdravotníka, by mal byť pacient na prvom mieste. U mňa vždy je a aj bude. Svojho pacienta však nemôžem klamať tým, že jeho právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť je naozaj zadarmo. Žiaľ nie je a kým sa nezmení systém a kým sa nebudeme len porovnávať so zahraničím, ale naozaj sa budeme snažiť sa im aj vyrovnať v rámci platenia za svojich poistencov – pacientov, tak sa nemôžeme spoliehať na to, že zdravotná starostlivosť je u nás zadarmo.