“Boom” sklenených vianočných ozdôb nastal za socializmu

K vianočným sviatkom, ktoré sú spojené s narodením Ježiša Krista, už neodmysliteľne patrí aj ozdobený vianočný stromček. Asi budete prekvapení, ale jeho história zďaleka nie je taká dlhá, akoby ste možno predpokladali. A to napriek tomu, že historicky ľudstvo prejavuje k ozdobenému stromu úctu už od nepamäti.

Najčastejšie to boli náboženské rituály, ktoré si už starí Rimania nevedeli predstaviť bez ozdobených stromov. Ale aj  Germáni či Keltovia.

Napriek tomu tradícia vianočného stromčeku ako ho poznáme dnes, je krátka .

Zatiaľ najstaršia zmienka o jedle ovešanej jablkami, orechmi, praclíkmi, ďatľami a iným pečivom, či kvetmi z papiera a sviečkami, pochádza z mesta Brémy, na severe Nemecka. V cechovskom dome ho v roku 1570 pre svoje deti vyzdobil miestny remeselník. Deťom potom dovolil, že po skončení vianočných sviatkov si ho môžu odzdobiť.

Napriek tomu, vyzdobený vianočný stromček si do domácnosti  ešte dlho hľadal cestu. Stromček plný dobrôt  je po prvý raz v historických análoch zapísaný až o 92 rokov neskôr, keď si ho ozdobil aristokratický dvor v Hannoveri. A práve v 18. storočí sa začalo ozdobovanie vianočných stromčekov šíriť z aristokratických a zámožných domácností aj do tých „obyčajných“.

Na bohatých dvoroch nechýbali na stromčekoch pozlátené alebo postriebrené ovocie , čerstvé sviečky, orechy alebo sladkosti. V norimberskom kalendári z roku 1795  sú už zapísané aj cukrové figúrky v podobe anjelikov, bábik, zvieratiek, či pozlátené lieskové orechy, ktoré navliekli na šnúrky a omotali nimi celý stromček.

Vlastnoručne vyrobené ozdoby začali byť populárne v 19. storočí. Ich históriu zachytávajú práve kroniky z roku 1812, keď ich ako prekvapenie pre svojich priateľov pripravil nemecký divadelník a  režisér a riaditeľ Stavovského divadla v Praze Jan Karel Liebich , ktorý pochádzal  z Porýnia.

Nikto však zatiaľ nezodpovedal otázku, či náhodou nepoznali tento zvyk už oveľa skôr v pohraničných oblastiach Česka, osídleného českými Nemcami, napríklad v Liberci, v európskom centre šperkov alebo v Novom Brode, kde sídlilo množstvo rešpektovaných obchodníkov.

V každom prípade, trvalo to až do 40 rokov 19. storočia, kedy si ozdobovanie vianočného stromčeka osvojili aj pražskí bohatí mešťania. Na stromčekoch sa tak objavili aj prvé sklenené ozdoby v podobe brúsených a fúkaných gúľ.

Okolo polovice 19. storočia sa začali fúkané sklenené vianočné ozdoby  v podobe pestro maľovaného ovocia a ozdôb. Trvalo celé desaťročia, kým  sklenené ozdoby nadobudli ten význam, ktorý majú dodnes. Obchodná a živnostenská komora v Sonnenbergu, pod ktorú firma patrila, ich pod vlastnou značkou začala vyrábať v rok 1865 ako samostatné diela až do roku 1878.

Zdobenie vianočného stromčeka sa naplno po celom Nemecku prejavilo  až po víťaznej vojne s Francúzskom v roku 1870-1871.

Na rozkaz pruských dôstojníkov, ktorí boli často urodzeného pôvodu, sa stromčeky dostali do kasární aj lazaretov, kde ich mnohí vojaci videli po prvý raz v živote.  Tento zvyk potom preniesli do svojich domácností.

Rovnako tomu bolo aj počas prvej svetovej vojny  (1914-1918), a to vďaka pohľadniciam s vianočnými motívmi a ozdobenými stromčekmi, ktoré posielali vojaci blízkym. Mnohé stromčeky mali už na prvý pohľad nacionalistické prvky, pretože ich zdobili v národných farbách.

V poslednej tretine 19. storočia už móda vianočného stromčeka, ako ho poznáme dnes, zasiahla celú Európu aj USA. Miesto domácky vyrábaných ozdôb, na prelome 19.  a 20. storočia, zaujali najmä továrenské dekorácie z dreva, kovu a samozrejme skla. Dokonca začali vychádzať príručky, ako správne stromček ozdobiť.

Po prvej svetovej vojne už ozdoboval vianočný stromček aj každý evanjelik   či katolík na celom svete, vrátane obyvateľov socialistických štátov. A podľa toho aj vyzerala  ponuka ozdôb v obchodných domoch.  Vrátane sklenených ozdôb, ktorým sa práve počas socializmu začali zlaté obchodnícke časy.

Na Slovensku sa najprv v chudobnej roľníckej rodine vešali slamené ozdoby na trám, alebo na vetvičky. V severných častiach Slovenska to boli najmä zelené vetvičky ihličnatého stromu. Občas aj celé malé stromy, ktoré však najprv vešali zavesené „dolu hlavou“.

Na Slovensku kedysi stromčeky zdobili veľmi skromne a na rozdiel od tých nemeckých nikdy nepôsobili honosne. To platilo kedysi. Chudobní často nemali ani na papier, z ktorého by si mohli urobiť aspoň papierové ozdoby, a tak na výzdobu používali skôr slamu. A práve to odštartovalo na Slovensku umenie slamených ozdôb, ktoré sú dones niekde súčasťou rodinných vianočných stromčekov. Tí „bohatší“ si mohli dovoliť zavesiť na stromček aj jabĺčka, orechy, sušené slivky či marhule.

Informácie sme čerpali z výstavy v Prahe v Tančiacom dome, ktorý počas vianočného adventu 2018 otvoril výstavu Retro 2018 aj s unikátnymi originálmi dennej potreby zo 70. a 80. rokov.

Vianočné kolekcie jediné na svete nielen ako symbol socializmu