Brigádnici, kúsok života do toho umierania

Sedela na recepcii športového klubu. Mladá a pekná. Čakali by ste úsmev mladého človeka plný energie. A hlavne záujem. Nič z toho sa však neudialo. Sotva odvrátila zrak od obrazovky počítača, aby nám s plnými ústami desiaty odpovedala.

Sotva nám venovala pohľad a znudene zareagovala až na zopakovanú otázku.  Ten nezáujem o zákazníka-klienta-hosťa bol až do neba volajúci.  

Vy tu brigádujete? Dala som si záležať na príjemnom tóne. V duchu som nevrelo podotkla, že trochu života a záujmu do toho umierania by jej nezaškodilo a ľutovala som majiteľa rezortu, ktorý určite bojuje o každého hosťa. Nahlas sa mi ale nechcelo nič riešiť, veď ma čakala príjemná nedeľa. Nebudem si ju kaziť pre to, že možno niekedy niekto zanedbal, nevysvetlil, podcenil…

Vraj brigáduje, na hrudi však nemala žiadne označenie, že je brigádnička, ktoré by vás upozornilo, že aj keď robí zlé meno firme, musíte byť trpezliví, je to len brigádnička, ktorá si chce v lete „len“ zarobiť a buďte radi, že sa jej vôbec chce. Naozaj len zarobiť? Nič viac? Žiadne skúsenosti aj z reálneho života zamestnania? Pomyslela som si.

Poznám takých viac. Mladých ľudí, ktorí k rodičom nenetŕčajú len ruku, ale sami sa snažia privyrobiť si. Perfektné. Prax je prax a školy sú predsa zatvorené, cestovať sa poriadne nedá, tak prečo tento čas nevyužiť aspoň na zárobok či spoznanie reality života? Však sú mladí a zdraví, nič im nebráni, aby sa mimo školy začali snažiť postarať sa sami o seba. Mnohí to robia aj počas štúdia. A za to si zaslúžia veľkú poklonu.

Prečo však niektorí s takým nezáujmom? Ten pohľad znudenej ľadovej kráľovnej bol pre hosťa rezortu až nepríjemný. Nikto predsa od brigádnikov nechce, aby počas prázdnin vytlačili dušu pre cudziu firmu, ktorej nie sú ani zamestnanci, ale zasa elementárny záujem o okolie a aspoň kúsok života do toho umierania, by predsa len padol vhod.

Je dobré, že mnohé firmy brigádnikov označujú aspoň malými štítkami „brigádnik“, človek vie, že od nich nemôže očakávať žiadne odborné zázraky a ani nasadenie, ale že sa stretneme až s takým nezáujmom, to vie stále prekvapiť.  

Trošku života do toho umierania niektorí mladí. Veď čo vás nezabije počas brigády, to vás posilní do života. A je úplne jedno, či z vás v budúcnosti budú stavební či ekonomickí inžinieri a vy sedíte na recepcii alebo zametáte v obchode. Každá skúsenosť kreuje, každá však môže odradiť aj hosťa-klienta-zákazníka. Preto by som firmám odporúčala radšej brigádnikov označovať.  Inak sa im môže stať, že pre ich nezáujem o svoje okolie môžu prísť o to najcennejšie: hostí-zákazníkov-klientov.

Svetu mier všetkým brigádnikom, ktorí len nečakajú doma s nastrčenou rukou „rodič daj“ a ešte do toho vedia vložiť aj kus energie a života. Ak nie, milé firmy, radšej ich naozaj označte, „Brigádnik“. Človek a ani hosť-klient-zákazník predsa nikdy nevie…

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)