Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz. Skutočný príbeh o nádeji a prežití
Jeho opis pochodu smrti a toho, ako pomáhal tým, ktorí to potrebovali najväčšmi, pričom sám mal boľavé nohy, pokryté pľuzgiermi, svedčí o tom, že zmysel pre komunitu a štedrosť si zachoval aj za najhroznejších okolností…
Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz je skutočné rozprávanie Thomasa Geveho, ktorého nacisti deportovali s matkou do tábora Auschwitz-Birkenau. Thomas mal vtedy len 13 rokov, no nasledujúce takmer dva roky prežil to, čo by nevydržali ani mnohí dospelí.
V júni 1943 po dlhých rokoch strastí a prenasledovania deportovali trinásťročného Thomasa Geveho a jeho matku do tábora Auschwitz-Birkenau. Po príchode ich od seba oddelili a Thomas sa v mužskom tábore Auschwitz I musel o seba postarať sám.
Počas dvadsiatich dvoch drsných mesiacov zažil krutý a neľudský svet troch nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Nikdy sa však nevzdal vôle žiť. Akoby zázrakom prežil a ako pätnásťročného ho v tábore Buchenwald oslobodili.
Ešte v zajatí pocítil silnú potrebu všetko zdokumentovať a po oslobodení vytvoril vyše osemdesiat kresieb, na ktorých mimoriadne presne zachytil jednoduché, a predsa dojímavé detaily. Zaznamenal nielen bolestne známe scény, ale aj každodenné udalosti zo života v táboroch a prejavy ľudskosti, podpory a priateľstva zo strany väzňov.
Ako prejav úcty k zosnulým priateľom a miliónom umlčaných obetí holokaustu pretavil v povojnových rokoch svoj príbeh do slov. Napriek zlu, ktorému čelil, sú jeho spomienky nádherným potvrdením života. Kniha Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz, doplnená desiatkami kresieb a fotografií, predstavuje jedinečné svedectvo mladého Thomasa a jeho vieru v svetlejšie zajtrajšky.
„Moje svedectvo odhaľuje krutý a zlovoľný svet, ktorý mal v súlade s pôvodnými plánmi zostať skrytý, ale spravodlivosť dejín ho celý odkryla. Popritom opisuje život v táboroch. Spôsob, ako sme sa my väzni udržiavali nažive a ako sme ochraňovali svoje duše. Uprostred obrovskej brutality sme sa usilovali uchopiť každý kúsok ľudskosti a láskavosti v sebe aj v ostatných,“ rozpráva Thomas Geve.
Len zriedka má svedectvo podobu slov aj obrázkov, to jeho však nadobudlo obe formy. Jednoduchá, detská štylizácia nezodpovedá zložitým pravdám, o ktorých kresby vypovedajú.
V novembri 1945 som prišiel do Londýna. V kufri som niesol album s kresbami, tichými svedkami dvadsiatich dvoch mesiacov života – a prežitia – v troch koncentračných táboroch. Album bol určený môjmu drahému otcovi Erichovi, ktorého som počas dlhých šiestich rokov vojny nevidel.
Rok nato ma kontaktoval nadšený mladý novinár. Oboznámil sa so mnou aj s mojimi kresbami a bol presvedčený, že je dôležité odhaliť ich svetu.
Z anglického originálu The Boy Who Drew Auschwitz (HarperCollins, UK 2022) preložil Róbert Hrebíček.
(Ak vás recenzia na knihu zaujala, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)