Chválené aj trestané ženy do dôchodku podľa návrhu Krajniaka bez odpovedí

Ženy majú pri výpočte odchodu do dôchodku byť prednostne rozdeľované podľa toho, koľko detí vychovávali. Na návrhu už pracuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením ministra Sme-rodina Milana Krajniaka.

Zásadná zmena úpravy veku odchodu do dôchodku má v budúcnosti súvisieť s prijatím ústavného zákona o tzv. dôchodkovom strope, kde sa výchova dieťaťa ako veková podmienka pri spisovaní žiadosti o dôchodok zohľadňuje prednostne ženám podľa toho, koľko detí vychovali. Platí základné pravidlo, čím viac detí, tým skorší odchod do dôchodku.

Štát pod vedením ministra Milana Krajniaka (Sme rodina) rozdelil tak ženy do skupín.  Podľa toho, do ktorej budú patriť, budú môcť požiadať o penziu skôr, alebo pôjdu do dôchodku podľa takzvaného fiktívneho dôchodkového veku. A to napríklad bez ohľadu na to, akú veľkú traumu prežívali, ak prišli o svoje milované deti.

Dalito.sk pred viac ako týždňom požiadalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o vysvetlenie a odpovede, ktorých sa dožadujú aj samotné ženy, pretože pripravovanú zmenu vnímajú aj ako zásadnú diskrimináciu, ktorá v EÚ nemá obdobu.

Ministerstvo sociálnych vecí priamo na ich otázky však zatiaľ reagovať priamymi odpoveďami nevie. Jeho hovorkyňa Michaela Slivková Kirňaková zaslala iba celkové vyjadrenie, ktoré sme v plnom rozsahu rozdelili pod jednotlivé otázky Dalito.sk a ich čitateľov.    

Prečo by mala žena bez detí ísť neskôr do penzie? 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) pod vedením Milana Krajniaka plní záväzky z programového vyhlásenia vlády a pripravuje reformu dôchodkového systému. Príprava zmien dôchodkového systému je zatiaľ vypracovaná na úrovni zásad, ktoré majú byť zapracované do návrhu ústavného zákona za účelom zabezpečiť stabilitu tohto systému. Konkrétne zmeny zákona o sociálnom poistení, ktoré sa týkajú určenia dôchodkového veku, by mali vychádzať z týchto zásad.

Prečo by mala ísť žena skôr do penzie? 

Návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme má byť predložený do medzirezortného pripomienkového konania v novembri 2020 spolu s návrhom na nadobudnutie účinnosti jeho jednotlivých opatrení.

Odkiaľ pochádza toto rozhodnutie? 

Novela príslušných právnych predpisov, vrátane novely zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k dôchodkovému veku, bude vypracovaná a schválená až po schválení uvádzaného ústavného zákona.

Kde takýto zákon dnes funguje v zahraničí, v rámci EÚ?

Rezort práce navrhuje naviazanie dôchodku jednak na strednú dĺžku života, jednak na individuálny dôchodkový strop.

Ísť skôr do dôchodku bolo v minulosti ľahké, ale teraz to má taký obrovský vplyv na financie napríklad v Holandsku. Aké máte prepočty vy?

Predstavujeme si, že ľudia (tak ženy ako aj muži) po 40 odpracovaných rokoch budú mať garanciu odchodu do dôchodku.

Sú ženy, ktoré nemajú deti, lebo sa im nepodarilo nájsť dobrého partnera. Netrestáte ich tým a nenútite mať dieťa s kýmkoľvek?

Samozrejme, MPSVR SR je otvorené pripomienkam v legislatívnom procese a návrhom na zlepšenie dôchodkového systému na Slovensku.

Sú ženy, ktoré nemohli mať deti pre zdravotné dôvody, potratili napríklad aj 5x, prečo ich návrhom trestáte?

Popri tom však musíme zohľadniť situáciu ľudí, ktorí chcú buď odpracovať viac, alebo z objektívnych dôvodov nemohli odpracovať 40 rokov.

Majú alebo nemajú podľa vás ženy právo na to, aby sa samé rozhodli, či deti chcú mať alebo nie ?

Niekto dokončí vysokú školu a vo veku 23 rokov ešte odíde študovať do zahraničia do veku 28 rokov. Stane sa vedcom a bude veľkým prínosom pre spoločnosť. V tomto prípade by tento človek mal nárok ísť do dôchodku až vo veku 68 rokov. Preto treba nastaviť mechanizmus tak, aby ľudia nemuseli spĺňať len individuálny dôchodkový strop.

Mnohé bezdetné ženy sa podieľajú na vývoji spoločnosti prácou. Veľakrát pomáhajú príbuzným, starajú sa o synovcov, netere, rodičov, strýkov a tety a predsa ich slovenský štát obdarí extra rokmi k dovŕšeniu penzie. Zvýhodníte aj tie pri odchode do dôchodku?

Zároveň treba brať ohľad  na tých ľudí, ktorí pracujú od skončenia školy a po 40 rokoch sú už naozaj na konci so silami. To nemusí byť len nejaký robotník, ale napríklad aj opatrovateľka, ktorá sa stará o zdravotne postihnutých ľudí. Nemožno od nich žiadať, aby išli nad fyzické limity súvisiace s vekom.

Píše sa rok 2020 a  veľmi veľa sa v našej spoločnosti zmenilo. Platia zákony aj EÚ. Nepovažujete to za priamu diskrimináciu napríklad aj žien, ktoré deti zo zdravotných dôvodov jednoducho nemôžu mať?

A naopak, keď niekto vyštuduje vysokú školu, má potenciálne vyšší príjem, nemožno ho nútiť ísť do dôchodku skôr.

Čo v prípade ak žena, ktorá nemá deti, lebo je presvedčená, že mať deti je pre životné prostredie zaťažujúce, vie tak presne čo robí a prečo. Chráni svojim rozhodnutím predsa podľa nej záťaž na životné prostredie. Prečo by mala ísť táto žena neskôr do penzie? 

Riadiaci výbor pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenie skráteného pracovného času, tzv. Kurzarbeit, a pracovnú komisiu pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho  poistenia a zavedenie skráteného pracovného času, tzv. Kurzarbeit, zriadil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak ako medzirezortné poradné orgány na účely prípravy reformy dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenie skráteného pracovného času, tzv. Kurzarbeit.

Na druhej strane máme ženu, ktorá porodila veľa detí, ale sa o ne nemôže starať, deti sa stanú problémom aj spoločnosti až jej záťažov a stoja ju množstvo peňazí. Aj tak pôjde do dôchodku skôr?

Riadiaci výbor schvaľuje výstupy pracovnej komisie a základné rámce pre prácu pracovnej komisie.

Bude to teda trest alebo odmena ísť do dôchodku skôr? 

Pracovná komisia zabezpečuje prípravu podkladov pre rokovanie riadiaceho výboru, ktorými sú najmä:

1. návrh ústavného zákona upravujúceho dôchodkové zabezpečenie a sociálne poistenie,
2. návrh koncepcie zavedenia skráteného pracovného času (tzv. Kurzarbeit),
3. návrh zásad reformy dôchodkového zabezpečenia a sociálneho poistenia,
4. čiastkové návrhy legislatívnych úprav reformy dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenia skráteného pracovného času (tzv. Kurzarbeit) a
5. analýzy a nelegislatívne dokumenty, obsahom ktorých môžu byť modelové výpočty, poznatky z aplikačnej praxe, ako aj identifikácia výkladových problémov.

Prečo a za akým cieľom sú ženy takéto priamo trestané alebo odmeňované?

Členmi riadiaceho výboru sú

1. Ing. Eduard Heger, podpredseda vlády a minister financií SR, ktorý je zároveň spolupredsedom riadiaceho výboru,
2. Bc. Milan Krajniak, minister MPSVR SR, ktorý je zároveň spolupredsedom riadiaceho výboru,
3. PhDr. Soňa Gaborčáková, štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVR SR“),
4. Ing. Marcel Klimek, štátny tajomník Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“),
5. Ing. Ľuboš Jančík, PhD., štátny tajomník MF SR,
6. Mgr. Boris Ažaltovič, štátny tajomník I. MPSVR SR,
7. RNDr. Jozef Mihál, lektor v oblasti práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu,
8. Ing. Tomáš Meravý, ekonomický expert,
9. Konfederácia odborových zväzov SR,
10. Republiková únia zamestnávateľov,
11. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR,
12. Asociácie priemyselných zväzov,
13. Združenie miest a obcí Slovenska,
14. Ing. Juraj Káčer, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
15. Asociácia dôchodcovských správcovských spoločností,
16. Asociácia doplnkových dôchodkových spoločností,
17. Jednota dôchodcov na Slovensku.

Na žiadnu z ďalších otázok už rezort nijakým spôsobom, napriek opätovným urgenciám, nereagoval:

Čo ak žena porodí veľa detí len preto, aby išla do penzie čo najskôr? 

Čo ak chce matka, ktorá porodila veľa detí ísť do penzie čo najneskôr a žena čo neporodila deti naopak do dôchodku čo najskôr? Počítate aj s touto variantov? 

A u mužov ako to je? Tiež sú pri veku odchodu do dôchodku rozdelení na detných a bezdetných? Tiež majú bezdetní odchod dôchodku predĺžený? 

 V prípade, ak ministerstvo odpovede prehodnotí, Dalito.sk ich dodatočne zverejní.