DALITO v zámockej záhrade prezidentov v Lánoch

Ani nie 40 minút od Prahy autom nájdete raj, kde sa najčastejšie zdržiava aj český prezident Miloš Zeman. Do obce Lány to máte z Prahy iba 40 km, aby ste sa ocitli v oáze pokoja a ticha. Pôvodný poľovnícky zámok panovníkov a šľachticov dnes využívajú  na prácu ale aj oddych českí prezidenti. Aj preto, prvý kto vás pri vstupe do Zámockého parku v Lánoch pozdraví je ochranka a vojsko Českej republiky.  

„Musíme mať počas návštevy zámockého parku respirátor nasadení aj keď široko ďaleko nikto nie je?“ zdvorilo sa pýtam vojaka, ktorý mi milo odpovie, že samozrejme, že nie. To som si totiž ešte reálne nevedela predstaviť, aká je záhrada obrovská a že časť jej návštevy strávim v lese.

Po krátkej prehliadke porcelánu, ktorý na zámku využívali prezidenti aj šľachta od konca 16. storočia sa ocitám v oáze ticha, ktorá bola až ohlušujúca. Prvé jarné lúče  dopadali do areálu záhrady takou intenzitou, že mi vôbec neprekážalo, že to už dávno nie je baroková záhrada, ktorú som nevedomky očakávala. Stačila mi na to hodina, aby som sa preniesla do histórie ale aj súčasnosti, kde si vzácnu minulosť naozaj nesmierne vážia.

Zámocký park je nádherný v každom ročnom období. Je to oáza ticha a pastva pre oči. Ak patríte medzi tých, ktorí si takúto atmosféru dokážu vychutnať plnými dúškami, odporúčame vám priniesť si so sebou kávu, ktorú si v pokoji vychutnáte na jeden z množstva lavičiek v zeleni všetkých farieb. A popritom si môžete dozvedieť, prípadne si pripomenúť vzácnu históriu, ktorá je spätá aj so Slovenskom.

Zámok Lány

Zámok v Lánoch slúžil panovníkom a šľachticom po stáročia predovšetkým ako poľovnícke sídlo z konca 16. storočia. V prvej polovine 18. storočia k nemu pribudla kaplnka, dnešný lánsky farský kostol.

V 19. storočí bola trojkrídla budova zámku zvýšená o jedno poschodie. Zásadnými zmenami prešiel zámocký park, v ktorom urobili významné terénne úpravy, pristavané komíny a nové skleníky. Na prelome 19. a 20. storočia bol zámok opäť vyvýšený o tretie podkrovné poschodie a jeho interiér zmodernizovali. Ďalšie stavebné úpravy nasledovali v dvadsiatich rokoch 20. storočia, kedy zámok vykúpil štát ako letné sídlo československých prezidentov. Výtvarného riešenia nových stavebných intervencií v lánskom parku sa ujal Josip Plečník, ktorý zasiahol aj do podoby vtedy rozširovaného historického skleníka, stavby typickej pre 19. storočie a jeho priemyselný a technický rozvoj.

Palmový skleník

Francúzska kvetinová záhrada v tesnej blízkosti zámku plynule prechádza v lesopark v anglickom štýle o rozlohe 110 ha s pohodlnými promenádami. Prístup pre verejnosť je hlavnou zámockou bránou zo Zámockej ulice, známej najmä počas verejných tlačových vystúpení a brífingov najvyšších predstaviteľov Českej republiky.

Po vstupe do záhrady vás vpravo okamžite ohúri liatinový skleník architekta Plečnika. Ani sa vám nechce veriť, že táto pozoruhodná majestátna stavba mala kedysi namále.

Už v roku 1785 zriadil hospodársky správca a experimentátor M. G. Stumpf   okolo zámku malé arborétum s rozáriom, ktoré však malo stiesnené podmienky valmi a vodnou priekopou. Až po ich likvidácii v polovici 19. storočia bol v roku 1852 za kniežaťa Karla Egona II. z Fürstenberka založený anglický park, v tom čase mimoriadne módna prírodná krajina s okrasným rybníkom pre vodné vtáctvo hniezdiace na umelom ostrovčeku, aj s mnohými druhy cudzokrajných drevín, s bažantnicou  aj s oborou pre vzácnu zver.

V roku 1921 boli promenády spestrené kovovými plastikami s loveckou tematikou  od sochárov Jandy a Rothenbergera. V roku 1875 Fürstenberkovci odkúpili tri súkromné  poľnohospodárske usadlosti pozdĺž dnešnej Zámockej ulice a na ich mieste v roku 1880 zriadili palmový skleník a zeleninovú záhradu.  

Lánský palmový skleník

Exotický palmový skleník prešiel zásadnou rekonštrukciou, pritom už takmer neexistoval, keď ho v roku 1921 prezidentská kancelária označila za totálne nepotrebný. Vznikol totiž už v rokoch 1879 – 1880 a vyžadoval si nemalé investície do záchrany.  

Prezident T. G. Masaryk a jeho dvorný architekt Josip Plečnik však v ňom videli veľký potenciál.  Projekt na stavbu skleníku navrhol Jan B. Urban a železné konštrukcie vyrobili dielne v fürstenberských železiarňach  v Starej Huti. Liatinové dekorácie dodal viedenský dvorský zámočník a vyhľadávaný dodávateľ liatiny Albert Milde, rodák zo Vsetína. Sklenené tabule  sú zasa od firmy pražského obchodníka Franza Götzeho. S prezidentom Masarykom dostal palmový skleník úplne nový vzhľad, ktorý chodia obdivovať turisti z celého sveta. Zimnú záhradu a nové krídlo dokončené v roku 1923.

Zámocký park

Využitím Lán ako loveckého zámku uprostred krivoklatských lesov si na začiatku nevyžadoval zámockú záhradu, pretože bol bezprostredne spojený s prírodou. Prvé písomné správy o parku s bažantnicou obohnanou plotom sú z 18. storočia. Zámocká priekopa dlho neumožňovala, aby sa tu rozvinula typická baroková záhrada vystupujúca z ohraničeného priestoru ďalej do prírody.

V prvej polovici 19. storočia to viedlo k návrhu na úpravu záhrady v súlade s dobovými požiadavkami „prírodnej krajiny“, takzvaného anglického parku. Predpokladom bolo zasypanie vodnej priekopy, ktorú nakoniec aj realizovali v rokoch 1849 až 1850. Nasledovalo nové rozvrstvenie ciest a výsadba okrasných drevín , kríkov a kvetov. Tieto úpravy súviseli najmä s rozmachom stavebných práv za kniežaťa Karla Egona s Fürstenbergu. Vo východnej časti parku zriadili veľký rybník, na ktorom chovali divoké vtáctvo.

„Choďte sa tam pozrieť, priamo na rybník. Je odtiaľ krásny výhľad na celý park z opačnej strany,“ odporučila nám výhľad z rybníka pani pri predaji vstupu do parku, ktorý celý prezidentská kancelária vraj investuje do  udržiavania a revitalizácie zámockého parku.

Z plastík plastika

 V druhej polovici 19. storočia bola záhrada ďalej zveľaďovaná, vznikali nové promenády i výsadba. Vybudovali množstvo samostatných záhrad. Zámocký park sa začal najviac rozširovať v rokoch 1879 – 1880.

V 70. rokoch v parku rozmiestnili množstvo plastík sliezskeho sochára Johanessa Jandy. Z jeho loveckých motívov sa tu zachovala však len plastika sv. Jenovéfy s laňou. V 80. rokoch 19. storočia bol park na vrchole svojho vývoja. Chod a údržba však boli také nákladné, že sa Fürstenberkom nevracali finančné investície a výzdobu parku museli významne obmedzili.

Pseudobaroková úprava v roku 1902 a obmedzenie okrasného záhradníctva len na najbližšie okolie zámku znova zdôraznilo parter, čo prispelo k zjednoteniu štýlu zámockého parku a jeho dominanty. V tejto podobe pretrval park začiatok nového storočia, prvú svetovú vojnu aj vznik Československej republiky.

Čechy, Morava, Sliezsko, Slovensko a Podkarpatská Rus

Aj za ostatnými úpravami v 20. a 30. rokoch 20. storočia stál architekt Josíp Plečnik. V zámockom parku vytvoril studne, vodotrysky aj pozoruhodné architektonické steny na hrádzi rybníka. Blízko sochy  sv. Jenovéfy z podnetu prezidentovej manželky Alice Masarykovej v rokoch 1932 – 1933 založili alpínium. Rozsiahlymi terénnymi úpravami prešiel park opäť po roku 1948. Do záhrady sú vsadené aj vysoké stĺpy s bronzovými hlavami levov, ktoré chŕlia vodu. Je to dielo sochára Damiana Pešana. Pätica hláv symbolizuje Čechy, Moravu, Sliezsko, Slovensko a Podkarpatskou Rus. Šiesty stĺp predstavuje spoločný štát, ktorý vznikol v roku 1918. Do vzhľadu parku sa zapísal aj posledný prezident Českej republiky Miloš zeman, ktorý v roku 2014 nechal revitalizovať jazierko, ktoré venoval na počet bývalého prezidenta 1. prezidenta Česko – Slovenska.

Ak po prehliadke vzácneho lesného parku vysmädnete, občerstviť sa môžete v obci Lány. Stačí, ak sa po prekročení vstupnej brány dáte doľava. Po chodníku popri ceste sa dostanete na námestie s vynikajúcou kávou aj poctivými zákuskami.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)