Denník zdeptanej matky: „Prosím vás, nepýtajte sa ma takéto veci!“ (7. časť)
„Ako sa cítiš, keď máš decko v cudzine a Putin sa vyhráža jadrom?“ pýta sa ma kamoška a ja len zostanem stáť s otvorenými ústami. Prosím vás, nepýtajte sa ma takéto veci! Cítim sa strašne a robím všetko pre to, aby som to vytesnila.
Presne viem, ako sa cítili rodičia všetkých tých zahraničných študentov, ktorí študovali na Ukrajine, keď sa dozvedeli, že tam vypukla vojna. Muselo to byť pre nich strašné. Tá predstava, že vaše decko, ktoré ledva prekročilo prah dospelosti, niekde v cudzej krajine hľadá kryt a potom sa posúva smerom k hraniciam inej cudzej krajiny, aby si zachránilo holý život, je strašná. Chvalabohu, že slovenčina je vo svete málo používaný jazyk a tí chudáci nerozumeli tým hejtom, ktoré sa tu spustili voči študentom z Indie, Nigérie či Kamerunu prchajúcim z Ukrajiny. Nerozumiem tomu, ako môže byť niekto taký bezcitný. A špeciálne je mi zle, keď to čítam na mamičkovských fórach.
Ešteže moje decko si na štúdiá vybralo inú krajinu. A dúfam, že sa v takejto situácii nikdy neocitne. Kým rieši len piercing v nose, blížiace sa tretie kolo skúšok a svoju závislosť od sladkých pukancov, žijeme krásny život.
Všetci sa nasťahujete ku mne
„Všetci sa nasťahujete ku mne, preboha,“ cinkne mi skoro ráno správa na mobile, keď sa moje dospelé decko študujúce v Holandsku dozvie, že na Ukrajine vypukla vojna. Chvíľu si predstavujem celú rodinu natlačenú v jednej internátnej izbe a vravím jej, nech si tam trošku uprace. Pre istotu. Pojme to po svojom ako vždy. Do izby si kúpi kvetinu. Zabudne si prečítať, že bežne dorastá do výšky 1,5 metra.
Dcéra mi vysvetľuje, že počas skúšok, keď väčšinu dňa trávi zavretá v izbe, potrebuje spoločnosť. A čo je lepšie ako kvetina, ktorá vás neruší, keď sa učíte, nepindá, že pijete veľa kávy, málo jete, málo spíte a máte v izbe bordel? Jednoducho, ideálny spoločník. Ibaže čoskoro k nej pribudne druhý, tretí, štvrtý aj piaty. Spolok nemých kamošov. Neviem, či existuje čosi ako Sloboda zvierat aj pre izbové kvetiny, ale ak áno, tak majú čo robiť – lebo kto iný zachráni päť v akcii nakúpených kvetín, keď bude v lete internát prázdny a nebude ich mať kto polievať? To sa vraj ešte domyslí. Nuž, som zvedavá…
Predstava, že sedí niekde dochrámaná na pohotovosti, mi nerobí dobre
Aby tie kvetiny dcéra ľahšie prevážala z obchodu na internát, kúpila si na bicykel košík. A k tomu ešte moderné široké nohavice. Môžete trikrát hádať, čo sa stane, keď máte košík naprataný kvetináčom s kvetinou, nákupom a široká nohavica sa vám zachytí do pedála.
„Bolo to rýchle. Treskla som na zem, bicykel na mňa. Z košíka sa mi vysypali jablká, ale kvetina to prežila,“ zvestovala mi šťastná ako blcha, keď sa jej pýtam, od čoho má modrinu na ruke. Vraj ju okamžite obkolesilo zo desať holandských spoluobčanov a začali ju ratovať. „Zbierali môj nákup aj mňa zo zeme a všetci na mňa po anglicky hovorili, či som okey.“ Ako inak, keď sa niekto v Holandsku strepe na bicykli, domácim je evidentne hneď jasné, že to musí byť cudzinec…
Poviem vám, predstava, že sedí niekde dochrámaná na pohotovosti, mi nerobí veľmi dobre. Keď vaše dieťa študuje v zahraničí, toto je jedna z najhorších predstáv, ktoré vám z času na čas preletia hlavou. Zdravotné poistenie jej platí aj v Holandsku, o to nejde. Pre istotu má ešte aj celoročné cestovné poistenie. No aj tak by som bola rada, keby sa návštevám lekárov v cudzine radšej vyhla. Preventívky a pravidelné kontroly u špecialistov sa snažím vybavovať na Slovensku.
Prácne ukoristené termíny ruším a škrtám z diára
Keď mi kamoška vravela, že akonáhle moje decko odíde študovať do zahraničia, budem diárový rodič, veľmi som tomu nerozumela. Dnes už viem, ako to myslela.
„Prídem domov na celý týždeň pred Veľkou nocou,“ oznámi mi dcéra. „Skvelé, vybavím ti zubára, ortopéda aj očného,“ odpoviem. Keď to mám všetko obvolané a termíny zapísané v diári, príde správa: „Žiaľ, posunuli nám skúšky, na Veľkú noc neprídem.“ Prácne ukoristené termíny u špecialistov zase ruším a škrtám z diára. A keď musím preškrtnúť aj veľkými písmenami napísanú poznámku, že dcéra príde domov, mám chuť celý diár šmariť z okna.
Kým rieši len piercing, tak je dobre
Ešteže moje decko si na štúdiá vybralo inú krajinu. A dúfam, že sa v takejto situácii, nielen ako zahraniční študenti na Ukrajine, nikdy neocitne. Kým rieši len piercing v nose, blížiace sa tretie kolo skúšok a svoju závislosť od sladkých pukancov, žijeme krásny život.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)