Deti vám očkovanie vrátia. Ľahostajnosť sa vždy vráti. Vždy

Banskobystrický vyšší územný celok zobral covid očkovanie do vlastných rúk a ukázal celému Slovensku ako to má vyzerať, keď sa naozaj niekto správa solidárne a tým humánne. Zriadil očkovacie autobusy a aktívne vyhľadáva najzraniteľnejších, ktorí sa nevedia dostať k očkovaniu. Mobilné očkovanie v kraji sa rozbehlo, seniori sa môžu registrovať na obecných úradoch. Aké jednoduché, že?

Pozrite sa na túto fotografiu. Naozaj máte pocit, že tento pán z Banskej Belej netúžil po vakcíne, len sa na ňu nevedel dostať?

VÚC sa už asi nemohlo pozerať na zavádzajúce informácie o tom, že najzraniteľnejší nie sú zaočkovaní preto, že nemajú záujem o očkovanie. Jasným dôkazom sú fotografie, kde do stredoslovenských dedín prišli očkovať najzraniteľnejších a námestia sú tam plné ľudí, ktorí už dávno mali byť zaočkovaní. Ale nie sú, lebo sa na nich vykašlala vláda, ktorá pri očkovaní predvádza kúsky, pre ktoré by už mal nejeden minister stáť pred trestným súdom. Inak sa to raz spoločnosti vráti, lebo to vidia aj deti.

Banskobystrický samosprávny kraj tento týždeň začal s mobilným očkovaním v dvoch okresoch. Kým v Tornali v revúckom okrese zriadil mobilné očkovacie stredisko v priestoroch klubu dôchodcov, v okrese Banská Štiavnica bude očkovanie putovať od obci k obci. Kraj prosí starostov o spoluprácu, pre organizáciu očkovania je dôležité, aby ľudí vopred zaregistrovali do systému nahradnici.sk.

„Dobrý deň, Vy to robíte tak humánne a solidárne, že Vám za všetkých tých najzraniteľnejších musím aspoň takto súkromne poďakovať. Vďaka Vám sa nemusím ako občianka SR hanbiť až na kosť,“ napísala som na VÚC BB. Jednoducho som to tak cítila, že musím vyjadriť svoj názor.

Zatiaľ čo moje priateľky a priatelia, jedna ťažko chronicky chorá, druhá onkologická a tretí po trombóze čakajú na očkovanie, ku ktorému sa nevedia dostať, Slovensko ponúklo očkovacie termíny deťom 16+ s vakcínou, ktorú títo traja na odporúčanie lekárov ako jedinú môžu. Pfizer.  Jedna v čakárni, druhá 50-ročná sa do systému ani nemôže zahlásiť, lebo nespadá do žiadnej kategórie, keďže má jednoznačný lekársky nález, že nemôže byť zaočkovaná AstraZeneca a druhý rovnako. Zatiaľ poprichádzali termíny na očkovanie ich deťom-tínedžerom, či vysokoškolákom, či kamarátom, ktorí si to “vybavili po slovensky”. Hrôza. A akože premiér Heger sa ospravedlní, že tínedžerom zrušili termíny, lebo majú len 16 a 17 rokov a musia pochopiť, že musia dať prednosť starším. Ale 18+ očkovanie platí ďalej. Počuť z úst ministra zdravotníctva, že už rozhoduje rýchlosť a nie zraniteľnosť, toto jeden nevymyslí…

A rodičia detí, ktorí doteraz stoja v radách na všetko, od  testovania až po vakcíny nič, až na pár výnimiek, keď sa ich to začalo dotýkať osobne. Načo, veď rodičom čoskoro zaočkovaným 18+ podhodili kostičku s otvorenými terasami a tak sa väčšina vytešuje zo života a očkovanosť najzraniteľnejších akoby dnes zaujímala už len minimum príčetných.  Čo tam potom, že v tomto amorálnom, nehumánnom a skazenom slovenskom smogu vyrastá ďalšia generácia, ktorej ukazujeme pravé (ne)hodnoty, na ktorých je slovenská spoločnosť evidentne od nežnej revolúcie vybudovaná?

Aj som sa snažila nájsť demokratickú krajinu, ktorá očkuje obyvateľov ako Slovensko, nenašla som. Ak som pozerala zle, prosím opravte ma. Severnú Kóreu samozrejme za demokratický štát nepovažujem.

Banská Bystrica mi dala akú takú náplasť na to, aký odpor cítim k tým, ktorí toto nehumánne očkovanie spôsobili. Čiernu históriu Slovenska, s ktorou sa bude každý príčetný človek vyrovnávať veľmi dlho. Jedno viem dnes stopercentne. Ľahostajnosť k najzraniteľnejším sa vždy a každému vráti. Aj toto očkovanie sa vráti všetkým, ktorí majú dnes pocit, že sa ich netýka. Len, aby nezabudli, že raz budú medzi najzraniteľnejších patriť aj oni a solidárnosť budú akosi automaticky vyžadovať od detí, ktoré ani nebudú vedieť čo to znamená. Čo si myslíte, čo z covidovej generácie vyrastie, ktorej vláda v priamom prenose ukazuje, kto je naozaj pre krajinu dôležitý?

Inak, medzitým všetkým, za čo sa dnes Slovensko môže nielen v EÚ hanbiť až pod čiernu zem, som ako chronicky chorá pacientka 50+ už tri týždne zaočkovaná Pfizerom v Českej republike. Nemohla som si ho vybrať, len miesto a hodinu po pridelení termínu. V nemocnici som bola široko ďaleko najmladšia, až mi bolo trápne. Na Slovensku, kde dodnes platím všetky dane, odvody a šeky som dostala termín až na dnes, Astru a samozrejme bez druhého termínu.

S termínom prvého očkovania v Českej republike mi prišiel rovno aj druhý, takže už presne viem, kedy sa domov vrátim presne tak, ako som kedysi písala. Bez jediného poníženia nejakým zvrhlým povinným testovaním aj do prírody. Na úrovni, ako Európanka, s covid pasom, ktorý ako prvý bude EÚ testovať v Českej republike. Vybavím všetko potrebné a odletím konečne opäť za deťmi mimo EÚ. A žiadna slovenská vláda mi v tom nezabráni. Nie je to už moja vláda, ktorej koalíciu som volila. Vidím tam už len bandu obyčajných diletantov, ktorí zapríčinili smrť množstva ľudí a jediné čo ich zaujíma sú už len lajky na FB a dohodený kšeft aspoň kamarátovi.  

Za rok a pol som za hranicami ako poľovná zver, na ktorú neustále mierili viac ako rok, až som sa stala občiankou nikoho a prežila peklo. Dnes však viem, že to za to stálo a celý boj som dôstojne vyhrala ako hrdá Európanka. Ešte raz ďakujem Banská Bystrica, že stále ukazujete kde moja krajina patrí a že sú v nej stále kúty, kde ich predstavitelia presne vedia, čo je to solidarita, jeden zo základným pilierov Európskej únie. Ďakujem Českej republike, že počas celého toho boja mi ani raz nesiahla na dôstojnosť a napriek tomu, že som tu bola hosť, správali sa ku mne ako plnohodnotnému obyvateľovi. A to vám je po roku hrôzy zo slovenskej strany pocit k nezaplateniu! Aj keď tie zdravotné odvody a dane platím stále na Slovensku.

Takže vlastne, kde som po takmer roku a troch mesiacoch už doma? Prišla som o identitu a ostala mi len Európska únia, v ktorú som vždy verila. Aj keby som ju za niektoré (ne)kroky od marca 2020 najradšej nakopala, naďalej som ostala hrdou Európankou. Ani som netušila, aký je to dôležitý pocit, niekde patriť a neprísť o dôstojnosť. Verím, že sa z chýb za posledný viac ako rok poučila navždy. Ja v to verím a nesmierne si vážim, že po 17 rokoch sa vďaka nej čoskoro vrátim domov už nie síce ako hrdá Slovenka, ale Európanka určite. Takže ešte raz, ďakujem VÚC Banská Bystrica a ďakujem Európska únia, že vďaka Vám mám pocit, že dôstojnosť a solidarita ešte na Slovensku nevymreli.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)