Dnes sa narodil najväčší záchranca detí v dejinách, Nicholas Winton

“Tie deti potrebovali pomoc a ja som schopný im ju poskytnúť,” vyhlásil skromne človek, ktorý zachránil pred koncentračnými tábormi 669 detí z predvojnového Československa. Bol to človek, ktorý ukázal neobyčajné hrdinstvo a bol vzorom skutočnej ľudskosti, nesmiernej skromnosti a občianskej statočnosti. 19. mája uplynie 110 rokov od narodenia sira Nicholasa Wintona.

Nicholas George Winton sa narodil v rodine nemecko-židovského obchodníka Wertheimera 19. mája 1909 v Londýne. Tam sa jeho rodičia presťahovali v roku 1907 z Nemecka pred stále silnejúcimi antisemitskými náladami. Mimochodom jeho matka Barbara bola prvým dievčaťom v Nemecku, ktorému sa podarilo zložiť maturitu.

Rodičia doma hovorili po nemecky a po anglicky a to isté vyžadovali aj od svojich detí. Wertheimerovci, ktorí si prakticky hneď po prisťahovaní do Spojeného kráľovstva zmenili meno na Wintonovci, boli vylúčení zo židovskej komunity. Židovstvo totiž hralo v celej rodine malú úlohu, ale svoj pôvod nikdy neskrývali, ani nepopierali.

Mladý, vtedy 29 ročný burzový maklér Nicholas Winton sa krátko pred Vianocami v decembri 1938 chystal na dovolenku. Spolu s priateľom Martinom Blakeom mal odcestovať na lyžovačku do švajčiarskych Álp. Ten mu však krátko pred odchodom telefonoval, že dovolenku zrušil a odchádza do Prahy, kde potreboval jeho pomoc. Winton neváhal a bez rozmýšľania dovolenku rovnako zrušil a rezervoval si letenky do Prahy. Až tam sa dozvedel o čo vlastne išlo – o pomoc utečencom, ktorí utekajú pred nacistami.

Nicholas Winton zobral na seba obrovskú zodpovednosť – ujal sa záchrannej misie a začal organizovať evakuáciu ohrozených detí z bývalého Československa. Pre každé dieťa do 17 rokov bolo potrebné získať náhradnú britskú rodinu a kauciu vo výške 50 libier. V období od 14. marca 1939 do 2. augusta 1939 sa podarilo evakuovať celkovo 669 detí, väčšinou židovského pôvodu.

Posledný, najväčší transport mal odísť z Prahy 1. septembra 1939. V ten istý deň však vtrhol Hitler do Poľska a preto hranice uzatvorili. Na stanici sa už zhromaždilo 250 detí, ale vlak odísť nemohol. Všetky tieto deti odviezli neskôr nacisti do koncentračných táborov. Nicholas Winton sa pre 669 detí a ich rodiny stal mužom, ktorý naplnil to, čo čítali v náboženských knihách: “Ak zachrániš človeka, zachrániš celý svet. Ak zachrániš dieťa, urobil si ešte viac.”

Samotný Nicholas Winton nepovažoval svoj čin za nič výnimočné a celé desaťročia o ňom s nikým nehovoril, ani so svojimi najbližšími. O jeho hrdinstve by sa svet možno ani nikdy nedozvedel, keby jeho manželka Grete Wintonová nenašla náhodou na povale domu, kde žili zoznamy detí a ďalšie dokumenty. Boli v nich podrobné informácie o náhradných rodinách, do ktorých boli deti – vrátane detí zo Slovenska – po príchode do Veľkej Británie umiestnené. Na otázku, prečo o záchrannej misii nepovedal ani svojej žene s príznačnou skromnosťou odpovedal: “Predsa, každý muž má pred svojou manželkou nejaké to tajomstvo.”

Grete Wintonová vyrozprávala tento príbeh historičke Elesabeth Maxwellovej, ktorej manžel dostal Wintonov príbeh do novín. Britského Schindlera pozvali v roku 1988 aj do obľúbeného programu BBC That‘s Life (To je život), v ktorom sa Winton stretol po prvý raz so “svojimi” deťmi. Kúzlo programu bolo v tom, že v publiku, vrátane Wintona, sedeli aj zachránené deti, ale ani jedna strana o tom nevedela. Keď sa o tom dozvedeli slzy dojatia boli neopísateľné. Stalo sa tak po takmer 50 rokoch.

“Nicky nám dal šancu žiť a my sme sa mu poďakovali tým, že sme ju maximálne zúročili,” povedal Joe Schlesinger – veterán kanadskej žurnalistiky, ktorý vyrastal v Bratislave.

“Je rozdiel medzi pasívnym dobrom a aktívnym dobrom. To druhé, podľa môjho názoru, znamená venovať čas a energiu na to, aby človek zmiernil bolesť a utrpenie. Vyžaduje to, aby človek išiel, vyhľadal tých, ktorí trpia a sú v ohrození, a nie iba žiť vzorne pasívnym spôsobom a nekonať zlo,” hovoril Winton. Anglická kráľovná mu udelila v roku 2003 Rad britského impéria, vďaka ktorému mal právo používať titul Sir.

Bratislavský rodák a režisér Matej Mináč nakrútil o živote Nicolasa Wintona pôsobivú a oceňovanú trilógiu. V roku 1999 to bol hraný film Všetci moji blízki, po ktorom nasledoval dokument Nicholas G. Winton – Sila ľudskosti (2002) a dokumentárny film s hranými rekonštrukciami Nickyho rodina (2011).

Sir Nicholas Winton zomrel 1. júla 2015 v anglickom meste Slough v obdivuhodnom veku 106 rokov v kruhu svojich najbližších. Jeho smrť však zasiahla každého, kto poznal príbeh tohto neobyčajne statočného a skromného človeka.