Dobre sa vyspal kolega Marcela Merčiaka?
Divák má právo na to, aby ho zaujímal iba výsledný produkt. Nemusí sa nútiť chápať prečo a ako. Nemal by však súdiť to, okolo čoho neprešiel ani vo sne. A to sú napríklad aj dvere redakcie športu RTVS najmä počas olympiády. Pozastaviť by sa však mohol nad konaním niekoho, kto dokázal pustiť do éteru to, čo pre verejný priestor nebolo určené. Aj keď išlo o „divácky zaujímavú“ vulgárnu komunikáciu medzi komentátorom a réžiou v RTVS. Kto prekročil túto métu, tomu by aj spoločnosť mala dať najavo, že do nej takí nepatria.
Inak, viete o tom, že tí, ktorí nadávajú najviac sú v živote ďaleko úspešnejší a majú aj oveľa väčšiu slovnú zásobu? Dokázal to výskum. Dokázali to vedci vedci z Massachusetts College of Liberal Arts.
Viem, zažila som
S kolegami z redakcie športu som mala tú česť sa spolupodieľať na dvoch olympiádach aj s výrazným časovým posunom. Boli to najťažšie týždne môjho dlhého novinárskeho života. Viem, rozumejte, naozaj viem, aký šialený tlak to je. Spomínam si aj na kolegu, ktorý od vyčerpania v Mlynskej doline vracal. Od únavy a neuveriteľného tlaku. Nespali sme celé dni.
Najšťastnejším mužom na svete bol vtedy môj manžel, ktorý si ako fanúšik športu vychutnal olympiády do poslednej sekundy, kým ja som doma nebola týždne. Maximálne som prišla kdesi nadránom. Pôvodne sa aspoň osprchovať a prezliecť. Často to však skončilo tým, že som si sadla do sedačky a o dve hodiny odišla do redakcie v tom istom. Raz som kolegu musela upozorniť, že v strižni strašne smrdí. Ospravedlnil sa s tým, že sa nestíha ani sprchovať.
Pačlovek v RTVS
Viem, aký je to tlak na mieste olympiády, aj v Bratislave. Preto súdim jediného, toho bezcharakterného chudáka, ktorý nahrávku s Marcelom Merčiakom pustil von. Akokoľvek ho komunikácia rozladila, ľudsky na to nemal právo. Poškodil nielen firmu, ale najmä kolegu. A taký pačlovek si zaslúži jediné. Exemplárny trest aj so zverejnením celého jeho mena v médiách. Aby aj iné firmy vedeli, koho už v budúcnosti nemôžu zamestnať.
Mrzí ma, že takí ľudia pracujú v RTVS dodnes. Sama som zažila anonym zo strany technických kolegov. Doručili ho môjmu nadriadenému len preto, že som od nich bez jedinej nadávky vyžadovala profesionálny prístup. Odpustila som im potom, ako mi aspoň časť z nich povedala: prepáč. V spravodajstve som riešila aj mobbing a bossing od nariadených. Malo to však svoju pracovnoprávnu úroveň.
Dobre sa vyspal kolega Marcela Merčiaka?
Je nechutné, ako ešte aj dnes niekto v RTVS dokáže poškodiť firmu aj kolegu. A nielen tam. Držím palce RTVS aj Marcelovi a všetkým tam, ktorí to dnes majú naozaj náročné. Drvivá väčšina divákov, dnes a ani v budúcnosti, si to ani nevie predstaviť. Lebo to jednoducho nemôžu robiť. Nikdy to nebudú robiť. Lebo sa tým môžu živiť len najlepší. Na športoviskách, aj pri technike v Mlynskej doline. A ak pritom dostane zabrať aj psychika, to by si kolegovia mali vyriešiť až po záverečnom ceremoniáli. Aspoň tak to robia príčetní ľudia. A takých je v RTVS naozaj väčšina. A potom príde aj na slová: „Prepáč.“ Viem, zažila som to.
(Ak vás tento stĺpček zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)