Exkluzívne: Dr. Günter Grosman: „Štátna karanténa? Čistá svojvôľa, teror, ba až zlomyseľnosť!“

Dr. Günter Grosman (92) je bývalý dlhoročný rakúsky sudca, Senat president Hofrat, ktorý „vďaka“ veku sám patrí do rizikovej skupiny ohrozených ľudí na COVID-19. Aj vďaka svojej slovenskej ošetrovateľke, pani Zuzane, sa živo zaujíma o situáciu na Slovensku. Exkluzívne pre Dalito.sk vyjadril svoj názor na štátnu karanténu z pohľadu dodržiavania ľudských práv v 21. storočí.

Slovensko využilo v boji proti šíreniu koronavírusu ako jediné povinnú štátnu karanténu v štátnych zariadeniach pre prichádzajúcich. Čo si o tom myslíte?

Ak sa pýtate, či je možné, že sa vôbec vydá takéto nariadenie a či je to právne prípustné, tak je asi jasné, že nie je. Základné právo je právo na slobodu. Nemôžem niekomu povedať – teraz ťa zavriem do karantény, lebo si prišiel z krajiny, kde je korona a my sa chránime. Prosím, to predsa nejde! Koronavírus je dnes všade a to, že niekto prichádza z tej či onej krajiny, nemôže byť všeobecným dôvodom, dať ho do štátnej karantény lebo hrozí, že je nakazený. To by už mohol štát zavrieť do karantény aj každého jedného svojho občana, lebo každý v krajine sa môže nakaziť, tomu sa nedá zabrániť jednotlivými opatreniami. No človeku nemožno uprieť právo na slobodu len kvôli tomu, že je niekde prítomné nebezpečenstvo nákazy. To je pri každej epidémii či pandémii. V takom prípade je v riziku každý, lebo nevieme, kde nás kto nakazí. Nie? Takže všeobecné nariadenie karantény je nielen proti akémukoľvek právu, ale predovšetkým proti právu na slobodu.

Bolo by iné, ak by sme vedeli, že sa človek dokázateľne stretol s nakazeným?

Aby nebol nebezpečenstvom pre seba ani okolie, potom mu môžem povedať, musíš povinne do karantény na toľko dní, kým sa nepreukáže, či si sa nakazil, alebo ochorieš. To je jediná možnosť, kedy ma môžu držať v karanténe. Musí byť odôvodnené podozrenie (rozsudok o karanténe nemeckého súdu, že je protizákonná), že som sa nakazil a kde. No musí byť aj presne stanovené, čo znamená karanténa a ako sa vykonáva. Za normálnych okolností je to v domácom prostredí a nie vo verejných zariadeniach. To hraničí so zatknutím. A uväzniť človeka nemôžete bez zločinu. Neexistuje dôvod na zadržiavanie ani obmedzovanie slobody, ktorý by bol zákonný, ak na to nie je dôvod. Všetko ostatné je porušovanie základného práva na slobodu a čistá ľubovôľa. Toto je neprípustné, to robí diktatúra.

Súhlasili by podľa vás Rakúšania tak ľahko s podobným opatrením?

No tí by protestovali! Bez pádneho dôvodu by s tým nikto nesúhlasil. To by bola okamžitá vzbura.

Asi by neobstál argument, že 16-tisíc ľudí v štátnej karanténe je počet, ktorý sa „oplatil“, aby sme zachránili 5 miliónov Slovákov…

To môžete potom dať pod zámok celý národ a 14 dní nevyjde nikto z domu, budú vás denne testovať atď. Aj tak sa dá… Ale nemôžem niekoho zavrieť len preto, že odniekiaľ prišiel. A bez toho, že by sme mu dokázali, že sa stretol s niekým nakazeným, považovať ho za možno už nakazeného. To je šialenstvo. Dohady musíme v politických rozhodnutiach okamžite vylúčiť.

Je vôbec akákoľvek matematika pri ľudskom zdraví a dôstojnosti prípustná v rozvinutej krajine EÚ – aký počet „zatvorených“ v štátnej karanténe sa oplatí a aký už nie?

Žiadna matematika, ale jasný dôvod! Nielen to, že odniekiaľ prídete, korona je v celom svete. To je v riziku každý, celý národ. Ale nič sa nezmení, keď kvôli tomu niekoho pošlete do štátnej karantény. Je to hlúpe a neodôvodnené vysvetlenie, keď sa odvolávate na to, že kvôli takému a takému počtu ľudí v karanténe, o toľko a toľko menej ľudí ochorelo na koronavírus. To je proste hlúpe rozhodnutie.

Nemôže EÚ vplývať, alebo korigovať rozhodnutia jednotlivých členských štátov?

Nie. Kde vidíte vplyv EÚ v bývalých štátoch východného bloku? Nikde. Len niektorí sa držia toho, čo povie EÚ. Ale sú takí, čo si myslia, že sú nedotknuteľní a môžu si s národom robiť, čo chcú. Veľa ľudí si chodí do zahraničia zarobiť na živobytie, a keď sa chcú vrátiť, musia na 14 dní do karantény, bez akéhokoľvek príjmu! To je čistý teror.

Čo ľuďom ostáva, musia dodržať nariadenie?

Vyjsť do ulíc! Nie som zástancom revolúcií, ale myslím si, že národ by si nemal nechať „ľúbiť“ všetko. Hlavne nie porušovanie ústavy, porušovanie práva na slobodu a základných ľudských práv. To je niečo, čo by nemalo v EÚ byť. Ale nie je vždy jednoduché, aby sa národ zmobilizoval. Mnohí radšej odídu za prácou do zahraničia a veľa je tých, čo ich to nezaujíma, radšej sú doma.

My máme novú vládu…

No, tá je presne taká mizerná ako iné. Žiaľbohu to bude dlho trvať v týchto východných štátoch, ktoré ešte stále žijú v komunizme, kde diktatúra nariadila a bolo.  

Myslíte, že naša vláda má teda situáciu v rukách?

Nemajú nič v rukách. Majú len šťastie, že máte menej chorých, ako okolité štáty, inak nič. A to, čo sa z toho robí je čistá svojvôľa! Vezmite si také ošetrovateľky, ktoré dochádzajú do zahraničia za prácou, sú najmenej rizikové, že by prišli do kontaktu s koronavírusom. U nich viete, že boli minimálne 14 dní,  mesiac, alebo niektoré aj tri mesiace v kontakte len so staršími ľuďmi, ktorí tak či tak nemohli vychádzať z domu. Sú oveľa bezpečnejšie, ako ktokoľvek iný, kto sa mohol pohybovať po uliciach. Preto povinnú karanténu považujem naozaj za hlúposť, čistú svojvôľu, dokonca by som mohol povedať aj zlomyseľnosť.

Už ste niečo takéto vo svojej kariére zažili?

Nie. Žijeme teraz v pomeroch, aké kedysi neboli. Drogérie sú plné čistiacich a antibakteriálnych prostriedkov, ľudia majú dosť priestoru na život. Kedysi žila aj desaťčlenná rodina v dvojizbovom byte, nebola taká čistota, splachovacie záchody… teraz to tak nie je, no aj dnes máme štáty, ktoré majú celé chudobné štvrte, ako Španielsko, Francúzsko, kde ľudia žijú v takých úbohých podmienkach, že je len otázkou času, kedy tam prepukne nejaká epidémia. Vidíme to všade a politici v ktorejkoľvek krajine ich majú často len ako reklamu vyhrať ďalšie voľby. Keby sa táto téma riešila vážne, tak by sa to nemuselo tak rozšíriť. K tomu ešte globalizácia, každý môže cestovať kam chce, stačí si vziať ruksak, kúpiť lacnú letenku, no a v rôznych kútoch sveta potom môžete čokoľvek chytiť a priniesť si to so sebou domov. A stále je tu aj chrípka, na ktorú tiež umierajú starí ľudia, ako na koronu. Každá menšia či väčšia choroba môže starých ľudí priviesť do hrobu, ale vyvodiť z toho, že sú rizikoví pacienti… nie sú, ani nešíria ten vírus, len potichu umierajú.

Ostane tento strach v ľuďoch, alebo to bude ešte niekedy ako pred koronou?

Strach v nás ostane, lebo sa umelo pestuje. Človek je ľahšie manipulovateľný, keď sa povie, že príde druhá vlna, tretia a ďalšia… pritom to vie každý rozumný človek, že každý vírus má len nejakú životnosť. A vidíte, ako sme tlačení do toho sa nestretávať, mať odstupy, nepodávať si ruky, poriadne si ich umývať, dezinfikovať… áno, riziko nákazy tým znižujeme, ale takú poriadnu epidémiu to nezastaví.

Autorka Monika Chybová vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo, no ešte počas školy sa začala venovať žurnalistike. Ako novinárka pôsobí už 20 rokov, prevažne v printových médiách, no skúsenosti má aj s písaním scenárov či televíznou novinárčinou. Ostatné 4 roky sa venuje najmä príbehom a rozhovorom.