Ďurik: „Chamtivosť je dvojsečná zbraň. Vyškolí vás.“

dalito.sk/Maroš Ďurik/foto: Across Finance, a.s.

Maroš Ďurik je výborný golfista a skúsený finančník. Podľa neho majú golf a investovanie spoločné trpezlivosť a pokoru. Napriek tomu, do golfu by nikdy neinvestoval. Hospodári s 200 miliónmi eur od klientov. V spoločnosti Across Finance, a. s. je partnerom a predsedom predstavenstva. Investičnému poradenstvu a produktovému manažmentu sa venuje vyše 15 rokov. Je absolventom Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) so zameraním na financie, bankovníctvo a investovanie. Od roku 2000 pracoval na rôznych investičných manažérskych pozíciách. V Acrosse zodpovedá za oblasť investičných produktov. Zhovárali sme sa nielen o kryptomenách, ale aj o tom, ako niekto za rok zarobí na investíciách 100-tisíc eur.

Neviem si predstaviť, že ste v ôsmich rokoch chceli byť finančníkom.

(Smiech) Smetiarom som nechcel byť, ale úspešným tenistom alebo ministrom zahraničných vecí. Bola to recesia, lebo som sa chcel odlišovať od spolužiakov.  Nesplnilo sa mi to, no možno to ešte príde (úsmev). Možno to bude minister zahraničných vecí, alebo iný minister (smiech).

Financií?

Napríklad.

Dokázali ste už veľa, keďže spravujete majetok klientov za 200 miliónov eur.

Určite tá cesta nebola jednoduchá aj v rámci tejto firmy, no veľa vecí sa podarilo a dnes na našu firmu môžeme byť hrdí.

Ako sa teda začala vaša cesta úspechu?

Som Košičan. Po revolúcii otvorila TUKE ekonomickú fakultu. Bola to dobrá voľba, lebo na tú dobu to bola veľmi progresívna škola.

Keď chce človek niečo dokázať, musí po škole ísť smerom na západ?

Začínal som od nuly a po absolvovaní vtedy ešte povinnej vojenskej služby som sa presťahoval do Bratislavy, kde som sa zamestnal v banke pri investičnom manažmente. V čase, keď som končil školu, nebolo veľa možností na východe, čiže moje kroky automaticky viedli na západ, aj keď v 90. rokoch som začínal v investičnej firme, ktorá mala pobočku v Košiciach. Tam mi zachutil investičný priemysel. Takže keď v roku 1998 rozbiehala istá banka investičný manažment, o dva roky som sa v nej, v hlavnom meste, zamestnal.

Spomínate vojenčinu. Skôr vás brzdila alebo aj niečo do biznisu naučila?

Hral som volejbal, takže to nebola štandardná vojenčina. No priznám sa, že prvé mesiace boli zaujímavé, lebo až do nástupu na vojnu som žil s rodičmi. A jednoznačne to bolo psychologicky poučné o nadriadených, keď sú možno menej inteligentní ako vy a ešte sú aj mladší. Na vojenčine som sa však stal učiteľom angličtiny, pretože v tom čase Slovensko vstupovalo do NATO. Bol som vo Zvolene na veliteľstve vzdušných síl, kde hľadali ľudí, ktorí profesionálom pomôžu s angličtinou. Mal som vlastne úplne inú vojnu, ako si bežní ľudia predstavujú.

Je to náhoda, že za mnohými úspešnými je vrcholový šport?

Šport asi dáva predpoklady, aby ste boli dobrý aj biznise, pretože  viete, že úspechy neprichádzajú zo dňa na deň, ale musíte na ne tvrdo pracovať. To isté platí aj v biznise. Dokonca, keď vidím, že sú to športovci, som ochotnejší im prepáčiť nedostatky v iných oblastiach a skôr si vyberám ľudí, ktorí kedysi športovali.

Máte pri uchádzačoch kolónku šport?

Pýtam sa na to. Aj naša firma Across je plná športovcov. Máme úspešných futsalistov a dokonca Across podporuje aj extraligový futsalový tím. Založil ho Julo Strapek, ktorý je väčšinovým majiteľom Acrossu a náš Kristián Gala bol dokonca v reprezentácii. Áno, máme viacero úspešných športovcov a určite je to dobrý predpoklad na to, aby boli úspešní aj v biznise.

Zanechali ste pozíciu šéfa vývoja produktov v banke, lebo ste sa cítili stiesnene?

V banke som nemohol vyberať najlepšie investičné produkty sveta. Asi dva roky predtým, ako som prišiel do Acrossu, bola jeho hlavnou črtou otvorená architektúra, čo znamená, že firma ponúkala fondy dvadsiatich správcov. Čo v bankách nebolo možné, lebo ponúkajú iba vlastné fondy. A práve to, ponuka najlepších fondov sveta, ma v Acrosse oslovila. Majiteľ Julo Strapek ma do firmy dotiahol ako 29-ročného a stal som sa jej riaditeľom. Celú som ju prebudoval, aby mohla spravovať peniaze bohatším jednotlivcom.

Ako 29-ročný ste začali spravovať niečo, čomu bežný smrteľník nerozumie, ani keď o tom číta, a  vy o tom hovoríte s nadšením. Čo je na tom také úžasné okrem zisku?

(Smiech) V prvom rade je za úspechom veľa práce. Nastavili sme úplne nový systém firmy. V úvode totiž nemala takmer žiadne významné aktíva. Postupne sme ju prebudovali inováciami a produktmi. Prišli noví ľudia a všetko spolu za dva roky dostalo Across do oblasti privátneho investovania, kde sme sa stali veľkou šťukou. Jedna vec sú však odborné vedomosti, druhá manažérske schopnosti, a tie získate iba skúsenosťami a vekom.

To sú aké, lebo spravovať peniaze druhých, to si vyžaduje zručnosť a dôveru?

Najprv sa musíte obklopiť schopnými, ktorí zastanú na palube funkcie, ktoré potrebujete, pretože nemôžete byť všade. Ľuďmi, na ktorých sa viete spoľahnúť a len ich občas usmerniť. Samozrejme, musíte ich aj motivovať, potom dokážu divy.

Je takých ľudí na Slovensku dostatok?

Sú,  aj keď ich musíte hľadať trochu dlhšie.

Môže brexit ovplyvniť  či ohroziť investície a tým aj vašu firmu?

Určite ovplyvní, no podľa mňa sú tu aj významnejšie hrozby. Napríklad vývoj na akciovom trhu, ktorý výrazne rastie od roku 2009. Mnohí až teraz objavili investovanie do akcií. Ak by investovali významnú sumu do akcií a prišiel by prepad, ktorý môže súvisieť napríklad aj s vyjadrením amerického prezidenta alebo teroristické útoky, prípadne sa niečo stane v Číne, tak potom ľudia môžu mať dočasné straty. Ak ich zrealizujú, tak si môžu povedať, že tie akciové investície nie sú pre nich.

Ako si mám vysvetliť ako laik, že akciové trhy rastú dlho? Čaká nás recesia?

Nemyslím si, že to je indikátor toho, že nás čaká kríza. Tá, ktorá prišla v roku 2008, mala viacero dôvodov. Akciové trhy teraz ťahá na hor to, že v ekonomikách je veľa peňazí. V Amerike aj Európe ľudia nemajú veľa možností, kam ich investovať. Veď napríklad výnosy štátnych dlhopisov sú v záporných číslach, takže prirodzene sú akcie lepšie než dlhopisy.

O akých ľuďoch sa rozprávame, kto sú vaši klienti?

Hovoríme, že asi dvadsaťtisíc ľudí na Slovensku môže disponovať aktívami 100-tisíc a viac eur. Zaujímajú nás však tí, čo majú potenciál a vedia oceniť službu, ktorú poskytujeme. Ak je niekto veľmi konzervatívny a chce investovať iba na termínovanom vklade, tak takým nemáme veľmi čo ponúknuť. Vtedy sú banky lepšia voľba.

Ako presvedčíte pani, ktorá predala majetok za 60-tisíc eur, aby investovala u vás a nebála sa, keď jej nič nemôžete garantovať?

Môžeme jej ukázať len príklady z minulosti, ako sa napríklad vyvíjala hodnota spoločnosti Apple. Kedysi to bola firma, ktorá bola na odpis a inováciami a tvrdohlavosťou Steva Jobsa sa z nej stala najväčšia firma na svete. A takých firiem je naozaj veľa.

Zahrám sa teraz na tú pani. Ponúknem vám 60-tisíc eur a mám predstavu, že do troch rokov zarobím 7% z nich. Prestrelila som?

Možno, že nie, ale na to by sme si museli sadnúť, aké sú možnosti a aké máte skúsenosti s investovaním. V minulom roku nám vyšlo, že priemerný Slovák na svojich investíciách zarobil len asi 0,9%. V bankách a podielových fondoch. Investujú veľmi konzervatívne a ešte aj do zlých fondov.

Tie však za nich niekto vyberá…

Je pravda, že Slováci aj poradcovi naháňajú výkonnosť. Ľudia investujú do minulých víťazov, no práve minulí víťazi nemusia byť aj budúci víťazi. Myslíme si, nevyberajte fondy, lebo každý je ovplyvnený osobou manažéra, sú tam aj relatívne vysoké poplatky spojené so správou, preto hovoríme, kupujte si indexové fondy, ktoré sú zamerané na pasívne investovanie. Presne to isté odporúča investorom aj Warren Buffett, ktorý hovorí, že pre bežného investora je najlepšou investíciou investícia do indexového fondu.

To je ten fond, čo beží za vami na televíznej obrazovke v lište ekonomického spravodajstva? Ľudia tomu totiž nerozumejú.

Máte pravdu, to je to,  že sa najprv musíme porozprávať o tom, aký máte vzťah napríklad k stratám a podobne.

Ja mám vzťah iba k zisku.

A to je presne to, čo investorom musíme vysvetliť, že výnos a riziko idú ruka v ruke a neexistuje žiadna skratka. Čím väčší výnos chcete dosiahnuť, tým musíte podstúpiť vyššie riziko.

Ako finančník aj reálne pozeráte v televízii tieto indexové lišty alebo ich už viete dávno dopredu z finančných systémov?

Riadiť podľa nich sa určite nedá, no pre nás sú dôležité aj vyjadrenia prezidentov, Svetovej banky a podobne. Sledujeme aj to, aká je kde inflácia alebo objednávky dlhodobej spotreby. Vidíme ich síce aj v našich systémoch, no niekedy potrebujeme aj televízor na všeobecný prehľad, čo sa vlastne vo svete deje. Veľa ovplyvnia aj prírodné katastrofy.

Čo si myslíte o bitcoine? Bude to veľký problém?

Hm… Ťažko povedať. To keby sme vedeli, tak by sme boli veľmi veľkí hráči,   berieme to však ako príležitosť. Nikto nevie, čo sa z toho môže  vyvinúť. Ktorá z  1 300 virtuálnych mien bude víťazom.

V koľkých máte svoje súkromné peniaze?

V bitcoine a ethereume (smiech). My používame na ne špeciálne  fondy, cez ktoré môžete mať expozíciu v týchto menách.

Keď bitcoin dosiahol maximum 22-tisíc eur za kus, rozzvonili sa vám telefóny?

(Smiech) Áno, je ťažké držať emócie na uzde, keď vidíte, že  všetci o tom hovoria a zarábajú. Hovorím, že do bitcoinu a kryptomien je potrebné dať také peniaze, o ktoré vám nebude ľúto prísť, pretože môže to byť zaujímavé, no aj veľký prepad.

No neprešiel ani týždeň a bitcoin zažil naozaj veľký prepad. Ako sa vám spalo?

Celkom dobre, ale ja bitcoin používam pri niektorých klientoch iba ako korenie  portfólia. Napríklad v auguste som klientovi zainvestoval pár tisíc eur  a už sme odtiaľ vybrali päťnásobok vkladu a ešte stále tam má nejakú pozíciu. Je to len o tom, kedy máte dosť! Že si poviete, zarobil som 200 či 300% na tejto mene, OK stačí, alebo budete strunu naťahovať ďalej.

Mali ste klienta, ktorý nemal nikdy dosť, tlačil na vás a nedal si poradiť?

Takéto skúsenosti mám aj sám so sebou. Chamtivosť je dvojsečná zbraň. Niekedy vás to vyškolí. Hovorím, že to je školenie, ktoré si musíte zaplatiť. (smiech)

Aké ponaučenie ste si zaplatili?  

Napríklad, mal som investíciu, ktorá tri dni po investovaní vystrelila 60% a nepredal som ju. Potom som ju predal s malým ziskom. No spávam dobre, lebo investície musíte mať rozložené. Niečo v bezpečných fondoch, potom niečo v dynamických, niečo aj kryptomenách, no nikdy to nie je tak, že človek by bol závislý len na jednom tipe investícií a ráno sa zobudí chudobný.

Ako vyzerá seriózny finančník? Lebo webovú stránku si kúpi ktokoľvek…

Určite je vzdelaný a skúsený. Ako mladý som investoval počas internetovej bubliny a všetky svoje peniaze som mal v akciách. Tiež som podľahol lákavému vábeniu akciového trhu, pritom v tom čase bolo pre mňa výhodnejšie investovať do dlhopisov, veď som nemal auto, ani byt, takže pre mňa bolo výhodnejšie investovať do niečoho stabilnejšieho, čo nie je ovplyvnené zásadnými výkyvmi na trhu či jediným vyjadrením. Pre klienta sú naše skúsenosti veľmi dôležité. Zažili sme aj pád Dvojičiek, hospodársku krízu, takže za viac ako 20 rokov som zažil mnohé situácie na trhu  a všetko ma posunulo vpred.

Ani raz ste počas rozhovoru nespomenuli zlato.

Je to však moja obľúbená téma, lebo zlato je podľa mňa preceňované. Je to iba kov, ktorému pripisujeme väčšiu hodnotu, než reálne má. Nič predsa neprodukuje. Keď si však kúpime akcie spoločnosti, ktorá inovuje, prichádza s novými produktmi, znižuje náklady, rozširuje trh, takže firma rastie a generuje zisk, tak sa zvyšuje aj cena akcií firmy. Ak si mám vybrať, či investujem do zlata alebo akciového trhu, tak určite si vyberiem trh.

To sú tie inovatívne potreby, ktoré ponúkate klientom?

Snažíme sa prichádzať s vecami, ktoré v zahraničí fungujú a prinášame nové lepšie spôsoby zhodnocovať úspory. Tým sa chceme odlišovať od iných.

Ak má človek na účte 100-tisíc eur, koľko si má nechať na bežný život a koľko investovať?

Hovorí sa, že by mal mať na účte zhruba 3- až 6-násobok bežných mesačných výdavkov. Nejakú rezervu, aby nemusel siahať na investície a zvyšok tak, ako kedysi robili naše mamy: obálky. Toto bolo na dovolenku, toto na auto, na bývanie… Rovnako by som rozdelil aj investície − toto je dlhodobá rezerva, kde mám horizont 10 rokov, toto o 5 rokov, lebo si chcem kúpiť bývanie či auto. Každej tej pomyselnej obálke sa potom dá priradiť investičná stratégia.

Investujete peniaze druhých tam, kde máte aj svoje firemné investície?

To je jeden spôsob, keď naši klienti investujú v projektoch s nami. Napríklad máme projekt hotelov Salamandra v Hodruši a Sliezsky dom v Tatrách, tak aj na tomto projekte sa môžu podieľať. Na finančných trhoch by sme klientovi nikdy neodporučili niečo, čo by sme si sami nekúpili.

Diskrétnosť znamená, že neprezradíte kto, koľko a kde?

Neprezrádzame ani to, kto je náš klient. Diskrétnosť spočíva v tom, že používame rôznych partnerov, u ktorých máme investície, a nevedení, koho sú. Pre nás sú referencie klientov dôležitejšie, akoby sme sa mali chváliť, že toto je klient, ktorému sme tento rok zarobili 100-tisíc eur.

Moment! U vás môžem zarobiť 100-tisíc eur za rok??? Rok sa iba začal…

Dá sa, samozrejme.

Koľko na to potrebujem?

Ak by ste začiatkom roka investovali do eterea, tak by ste mali k dnešnému dňu výnos 100%  (smiech).

A okrem kryptomeny?

Všetko závisí od toho, akú máte investíciu. Ak máte desať miliónov eur, tak 100-tisíc eur nie je taký problém zarobiť (úsmev).

Hm, tak nič…  Ako oddychuje finančník, ste workoholik?

Snažím sa držať zdravú rovnováhu: športom, golfom.

Aký máte hendikep?

3,5.

To je výborné! Kedy zarábate, lebo na taký výsledok potrebujete veľa hrať?

Hovorím, že v tom švihu je ohromne veľa peňazí, takže to mám už v súvahe ako aktívum. Je to naozaj veľa odriekania a tréningu. Na golf chodím hlavne skoro ráno pred prácou. Dvakrát som bol v kategórii  mid-age majstrom Slovenska a bol som aj na Majstrovstvách Európy.

Investovali by ste do golfu?

Asi nie (smiech). Myslím si, že golf ako investícia je pre ľudí, ktorí majú veľmi veľa peňazí. My ich voláme kategória ľudí WEALTH ENJOYMENT, to znamená, že si chcete urobiť radosť, tak si postavíte golfové ihrisko a nosíte tam peniaze.

Majú golf a investovanie niečo spoločné?

Myslím si, že áno. Trpezlivosť a pokoru, lebo tie trhy vás vedia niekedy vytrestať ako zlá rana v golfe, aj trhy sú veľmi neočakávané. Zažili sme na trhoch pády,  ale aj veľké úspechy, no musíme byť na nich veľmi pokorní a veľmi obozretní. Naozaj.

Maroš Ďurik/foto: archív M. Ďurik

Rozhovor aj videom

Mohlo by vás zaujať:

https://www.dalito.sk/pre-odvaznych-ako-investovat-bitcoinu/