Epidemiológ Jiří Beran: „Kto pláva v mori s najväčšou pravdepodobnosťou opäť znižuje infekčnú dávku vírusu.“

V piatok pribudlo v Českej republike 168 prípadov ochorenia COVID-19, čo je najvyšší denný prírastok od 11. apríla. Celkovo sa v ČR zatiaľ nakazilo 11 044 ľudí a 349 zomrelo. Aktívnych prípadov je momentálne 3026. Podľa rešpektovaného profesora a epidemiológa Jiřího Berana sa aj tak nič mimoriadne u susedov nedeje.

Petr Smejkal, epidemiológ z IKEM aktuálne v živom vysielaní ČT24 povedal, že podľa  toho, čo vie on, nezdá sa mu, že ide o niečo mimoriadne, ako o ohniskový nárast.

Nie je to druhá vlna

To znamená, že plošne je situácia pod kontrolou a plošne stále nie je dôvod na označenie druhej vlny koronavírusu.

„Či tomu budeme hovoriť vlnka, či vlna a niekto by chcel možno povedať, že to je niečo, čo sme tu mali v marci, tak si myslím, že o žiadnu druhú vlnu zatiaľ nejde. Jedna odborná práca tomu hovorí kladivo a tanec epidémie. To znamená, že najprv máme reštriktívne opatrenia epidémie, to je to kladivo a potom máme fázu tanca, keď prípady budú stúpať, klesať, stúpať, klesať… Podľa mňa sme vo fáze tancovania, ale že by som u nás videl nejaký veľký nárast smerujúci do veľkej druhej vlny, to sa mi nezdá,“ povedal pre ČT24 rešpektovaný odborník z IKEM, ktorý priznal, že nebude populárny u športových fanúšikov, ktorí mu prídu ako najviac riziková skupina práve pre športové akcie. (Najnovšie, ešte vyššie čísla za sobotu TU aj s vyjadrením epidemiológov, prečo sa stále nič zvláštne v ČR nedeje)

Najnebezpečnejší fanúšikovia a zbor

Podľa doktora Smejkala, práve emócie sú pri šírení koronavírusu najnebezpečnejšie, pretože koronavírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou.

„A keď sa veľa kričí a dýcha, alebo aj spieva, tak ten prenos je rýchlejší. Inak tam, kde sa dodržuje vzdialenosť dvoch metrov, kde ľudia nosia rúška, kde je dostatok hygienických prostriedkov na ruky, za čo je niekto zodpovedný ako organizátor akcie, tak sa to dá zvládnuť, ale spev a hlasitý prejav je bohužiaľ zdrojom prenosu vírusu. Zaznamenali sme už prípady, kedy práve pri emóciách a speve sa koronavírus šíril ďaleko rýchlejšie a ďaleko rýchlejšie sa aj nakazil celý spevácky zbor.

Vyliečení baníci v práci

V doloch ČSM Sever a v Karvinej, momentálne najväčšieho ohniska nákazy v Česku, robia celoplošné testovanie zamestnancov OKD. Celkovo preveria viac ako 3 tisíc ľudí. Hygienici pritom používajú už aj funkčnú chytrú karanténu, ktorú stále dopĺňajú o nové aplikácie a služby. Zamestnanci môžu do práce nastúpiť až po negatívnom teste. Všetko chcú stihnúť do pondelka a tak im pomáha aj armáda. V bani Sever je aktuálne nakazených 167 ľudí, z toho 89 zamestnancov a na dole ČSM JUH ich je 89, z toho 42 zamestnancov. V ohnisku v dole Darkov, sa už do práce vrátilo 102 zamestnancov, ktorí sa už vyliečili z COVID-19.  

Zo sveta aj pozitívne správy

Celkovo sa počet nakazených vo svete blíži k 10 miliónom. Najviac ich hlásia veľké krajiny ako USA, Brazília a Rusko. Podľa Amerického centra pre kontrolu a prevenciu ochorenia, počet nakazených môže byť až 10 krát vyšší.  

Epidemiológ a profesor Jiří Beran z českého Centra očkovania a cestovej medicíny nový prírastok 168 v krajine nevníma vlastne nijak, neutrálne. Pre spravodajskú stanicu ČT24 povedal, že sa musia pripraviť na to, že im počet chorých bude pribúdať.

„Tu nie je tretej cesty, buď ľudia ochorejú alebo sa nechajú očkovať, pretože zatiaľ nám ešte ochorelo len 11 tisíc osôb a tak nám tu ostáva podstatná časť populácie, z ktorej bude nová infekcia ukrajovať. Čo sa týka posledného čísla, bolo by ďaleko serióznejšie, keby sme uvádzali čísla hospitalizovaných. To je nesmierne dôležité pre náš zdravotný systém. Ak máme nových 168 prípadov a nikto z nich nebude hospitalizovaných, tak toto číslo je absolútne bezvýznamné. Ak sa pozrieme na dáta, ktoré prezentuje MZ ČR, tak zistíme, že nám trvale klesá počet hospitalizovaných osôb. Kým predtým to bolo 12% hospitalizovaných, dnes je to iba okolo 4%. Takže z pohľadu zaťaženia zdravotného systému to vyzerá veľmi dobre a to aj napriek tomu, že počty nových prípadov nám neustále rastú. Ak sa podrobnejšie pozrieme na dáta WHO, tak zatiaľ na planéte ochorelo necelých 9,8 mil ľudí.  Z toho v Európe 2,3 mil a z toho 193 tisíc zomrelo. V USA asi 2,6 mil a približne 120 tisíc ľudí zomrelo. A v Južnej Amerike  je teraz počet ako na vrchole Európy, asi 2,3 mil a počet úmrtí je veľmi nízky, okolo 100 tisíc. To nám ukazuje, že pandémia síce postupuje z kontinentu na kontinent, ale zdravotné systémy sú už lepšie a lepšie pripravené a využívajú už aj nové možnosti liečby COVID-19.

Súhlasí aj s tým, že oficiálne čísla môžu byť reálne aj 10 násobne vyššie, veď mnohé nákazy sú absolútne bezpríznakovo a tak veľa ľudí ani nie je testovaných,“ upokojuje profesor, ktorý vníma pozitívne to, že mnohí o svojom ochorení ani len netušia.  

„Je naozaj veľmi pozitívne to, že tam, kde COVID-19 prebieha bezpríznakovo,  tam dochádza aj k minimálnemu vylučovaniu vírusu. Ukazuje sa, že pre masívny rozvoj ochorenia je potrebná vysoká dávka infekcie alebo opakovaná infekčná dávka. A tak sa ukazuje, že dodržovanie opatrenia od vzdialenosti, hygieny a rúšok, dokáže významne znížiť infekčnú dávku a celkovo prispieť k lepšej prognóze ochorenia,“ upozornil profesor Jiří Beran.

More vírus zabíja

Podľa epidemiológa sa nepotvrdili ani predpoklady, že v južnej Amerike sa bude COVID-19 šíriť rýchlejšie, lebo tam nastupuje obdobie zimy. Reagoval tak na otázku moderátora ČT24, či má alebo nemá teda počasie vplyv na šírenie koronavírusu. Podľa profesora sa nový vírus šíri rovnako ako v iných štátoch. Ak to v Južnej Amerike bolo na začiatku zlé, pripisuje to podceneniu opatrení v boji s vírusom.  

„Ďaleko väčší vplyv má to, ako sa chovajú ľudia a ako si riziko nákazy uvedomujú. Samozrejme, v období, keď je vysoký výskyt slnečného žiarenia a ultrafialového žiarenia, tak samozrejme možnosti prežitia toho vírusu sú podstatne horšie. Samozrejme v tropických oblastiach v období dažďov vzniká aj viac aerosólu,  tak by mohlo dôjsť k lepšiemu šíreniu vírusu. Na druhej strane, u väčšiny prímorských štátov je možno počítať s tým, že ten, kto pláva v mori s najväčšou pravdepodobnosťou opäť znižuje infekčnú dávku, pretože more je hypertonický roztok, v ktorom vírus samozrejme neprežije. Takže je to určite mix rôznych vplyvov, ale domnievam sa, že ani počasie a ani podnebie nehrá tak významnú úlohu, ako individuálne chovanie jednotlivých ľudí a to, ako sa snažia znižovať množstvo infekčnej dávky , ktorú môžu dostať do tela,“ vysvetlil svoj odborný názor pre ČT24 epidemiológ a profesor Jiří Beran z Centra očkovania a cestovej medicíny ČR.

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)