Existovala norma, ako majú manželia žiť, aby ženy mali orgazmus
Láske, sexualite a manželstvu sa vo veľkej miere venovali sexuologičky a sexuológovia i v minulom režime. V päťdesiatych rokoch 20. storočia razili recept na spokojné manželstvo taký, nech sa budúci manželia naozaj zoberú len z lásky a vzájomne si v domácnosti mali pomáhať. Odhaľuje minulosť vedeckej práce na túto tému Katarína Lišková z Historického ústavu Akadémie vied ČR. Podľa vtedajších sexuológov, jedine v takom rovnoprávnom manželstve mohli ženy dosiahnuť orgazmus. Časom sa však všetko zmenilo.
V bývalom Československu existovala istá norma, podľa ktorej sexuológovia odporúčali manželom ako majú správne žiť, aby sa im darilo v manželstve a tým aj v sexe. Názory vtedajších odborníkov na to, ako mať dobrý sex sa menili v čase.
Rovnosť s orgazmom
„V 50-tych rokoch, teda na začiatku socializmu, urobili sexuológovia veľký výskum, v ktorom sa žien pýtali na orgazmus. Zistili, že ženy, ktoré ho nemajú sú tie, ktoré nemajú dobré a spokojné manželstvo, nemilujú svojich manželov a nie sú nimi ani milované,“ hovorí česká historička a vedkyňa AV ČR Katarína Lišková.
Preto bolo podľa nej v tých rokoch pre sexuológov dôležité, aby keď ľudia vstupovali do manželstva urobili tak z lásky, a aby manželstvo bolo rovnoprávne, aby sa manželia navzájom rešpektovali a navzájom milovali.
„Práve v takom milujúcom zväzku bolo podľa vtedajších sexuológov možné mať aj ten dobrý a uspokojivý sex, pri ktorom ženy zažijú orgazmus,“ vysvetľuje historička.
Socializmus bez orgazmu
Názory na kvalitný sex sa radikálne zmenili v sedemdesiatych rokoch. Vtedy manželským párom odporúčali, aby mali vzťah hierarchický, v ktorom muži a ženy budú mať tradičné vlastnosti a úlohy.
„Muži budú chodiť do práce a v partnerskom vzťahu budú nadradení. A naopak, ženy budú mať submisívnu úlohu a budú hlavne matkami. Podľa vtedajších odborníkov, len takáto hierarchická „tradičná norma usporiadaného manželstva“ zaručovala aj kvalitný sex. Dokonca hovorili, že keď ženy nebudú v partnerskom živote v podriadenom postavení, tak budú sexuálne neuspokojené,“ spresnila výsledky bádania.
A prečo vtedajší režim tak zásadne zaujímalo, ako obyvatelia intímne žijú a prečo pohlavárom mimoriadne záležalo na tom, aby videli do spální socialistických občanov Československej socialistickej republiky?
„Ja by som upozornila na to, že tu sa nám stretávajú dve rôzne záležitosti. Režim a sexuológovia. To nie je jedna a tá istá vec. Ten režim podporoval rôzne skupiny výskumných prác a sexuológov nechal pomerne voľne bádať. Dôvodom mohlo byť aj to, že to boli lekárky a lekári a medicína bola predsa len pre socialistický režim dôležitá. Štát ich tak nechal venovať sa témam, ktoré považovali za dôležité. Nebolo to teda tak, že by režim sexuológom hovoril, čo majú bádať alebo čo majú vybádať, ale naozaj im nechával voľnú ruku. A oni sa venovali témam, ktoré považovali za dôležité, pretože ako lekári a lekárky pracovali v klinickej praxi. Vďaka tomu videli a počuli čo obyvateľov trápi a preto skúmali, ako im môžu pomôcť,“ spresnila Katarína Lišková z Historického ústavu Akadémie vied ČR.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)