EXKLUZÍVNE! Richard Raši: „Pán Boh vás ochraňuj byť v Anglicku.” 

„Brexit môže ublížiť najmä tým Slovákom, ktorí nemajú garantovaný trvalý pobyt v Spojenom kráľovstve, teda tu nežijú viac ako päť rokov. Svoju pridanú hodnotu práce teraz ponúkajú inej krajine. O týchto ľudí je najväčší záujem, aby sa investícia štátu vrátila v tej podobe pridanej hodnoty a ich práce naspäť na Slovensko. Je zložité predvídať  dopady brexitu, keďže sa situácia mení zo dňa na deň,“  povedal podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (SMER-SD), ktorý Slovákov vo Veľkej Británii vyzval , aby sa vrátili domov.

Pripomenul im, že chce, aby sa vrátili ľudia, do ktorých sa počas ich života investovalo – napríklad počas ich štúdia. Na podujatí Work in Slovakia – Good Idea! im odkázal, že pracovitých ľudí s dobrým jazykovým vybavením potrebujeme doma ako soľ a investoval do nich aj štát. Aj týmito slovami chcel v Londýne  motivovať najmä slovenských odborníkov v IT oblasti v zahraničí, aby sa vrátili domov.

Reakcia Slovákov žijúcich nielen vo Veľkej Británii na seba nenechala dlho čakať, až sme sa ich nakoniec rozhodli  osloviť s anketovou otázkou na sociálnej sieti, kde sa združujú v skupine, ktorá má 15 416 členov.

Aj na reakcie mnohých Slovákov, ktorých vyjadrenia vicepremiéra  “rozladili”  exkluzívne pre DALITO reagoval podpredseda vlády Richard Raši (SMER-SD). Aj o tom, či si nemyslí, že úzka špecializácia našej krajiny na automobilový priemysel sa nám raz nemôže vypomstiť ako Detroitu a ako znáša profesionálnu zmenu, keď sa ako lekár posadil na stoličku odborníka pre informačné technológie a investície.  

Čitateľov DALITO ste pobúrili vyhlásením v Londýne, aby sa pre blížiaci brexit možno vrátili domov. Odkázali ste  im, že pracovitých ľudí s dobrým jazykovým vybavením potrebujeme doma ako soľ, aby sa vrátili ľudia, do ktorých sa počas ich života investovalo – napríklad počas ich štúdia.

Nerozumiem, ako takáto výzva spolu s podanou pomocnou rukou môže niekoho pobúriť. Áno, trvám na tom a špeciálne v segmente IT.

Nebolo to zo správy z Londýna úplne jasné, o ktorom segmente hovoríte.  Pôsobilo to skôr všeobecne.

Cesta do Londýna bola pilotná akcia. Slovensko, takúto promo akciu na návrat ľudí domov ešte nerobilo a bola špecializovaná a zameraná na expertov na informačné technológie, na zamestnancov v oblasti informačných technológií, zdieľaných služieb a telekomunikácií. Bolo to naozaj iba pre nich, lebo práve pre túto oblasť má náš úrad kompetenciu a má tento rezort v portfóliu. Naša cesta do Londýna sa stretla s obrovským záujmom aj preto, že náš úrad to organizoval s ministerstvom zahraničných vecí v spolupráci s veľvyslanectvom a ministerstvom hospodárstva aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale tým hlavným ťahákom bolo to, že sme tam vzali zástupcov privátnych firiem v IT biznise a to na najvyššej možnej úrovni. A práve oni prišli  ponúkať pracovné miesta.

Čo ste od toho očakávali?

Tak, ako sme išli s malou dušičkou, tak sme sa vrátili s  pocitom spokojnosti.

Prečo s malou dušičkou?

Pretože, keď niečo robíte po prvý raz, vôbec netušíte, ako tam na vás zareagujú. Ani zástupcovia samotných IT firiem nevedeli presne, čo treba ľuďom ponúknuť, aby sa vrátili späť na Slovensko. Vedeli sme len to, že Londýn a Veľká Británia je dobrá destinácia, pretože brexit robí na ich trhu pracovnú neistotu, a naozaj nikto si nie je istý, čo bude.

No, ale vraj najväčšiu neistotu okolo brexitu vyvolávajú aj tak iba politici…

Súhlasím, ale nie slovenskí. Tento  segment si vyžaduje 100% anglicky hovoriacich ľudí a tí čo tam robia, sú presne 100% aj jazykovo pripravení. Mali sme  aj informácie, že často Slováci, či už väčší alebo menší experti, v Británii nie sú na adekvátnych pozíciách. Je aj obrovský rozdiel, či do Veľkej Británie  prídete mladý bez záväzkov a rodiny, vtedy je to ešte relatívne jednoduché, ale mali sme informácie, že akonáhle si tam chce Slovák založiť rodinu a dať napríklad dieťa do materskej školy, potrebuje na to veľa veľa tisíc libier.

A to ich naozaj presvedčilo sa vrátiť späť?

Výsledky cesty ešte stále analyzujeme, poprosili sme o to ITAS, čo je asociácia IT firiem na Slovensku. Ale prvé dojmy ihneď po rozhovoroch so záujemcami o návrat na Slovensko  boli, že peniaze nie sú pre nich kľúčovým momentom, respektíve niekedy sa vôbec na ne nepýtali. To znamená, že o tom, ako sú u nás platené pre nich vhodné pozície vedia, skôr sa pýtali na veci, ako sa vrátiť, čo to znamená, kto im pomôže s návratom.

To ich naozaj trápi ohľadom návratu?

Samozrejme, tu im napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a  rodiny pripravilo call centrum a príručku, že keď sa vrátia, aby sa v systéme nestratili, aby vedeli, že tu sa musia prihlásiť, toto urobiť, aby mali čo najjednoduchší byrokratický návrat. Okrem pozície, ktorú dostanú, ich zaujímalo aj to, aké benefity firmy ponúkajú, výhody a aký je sociálny program danej firmy. Naozaj sme tam leteli s malou dušičkou, ale vrátili sme sa veľmi pozitívne naladení.

Ale IT sektor nie je jediný, ktorému na Slovensku chýbajú ľudia.

Pokiaľ si nájde iný sektor takýto priestor, verím, že naša cesta bude aj návod pre iných vyraziť niekde, možno aj do Veľkej Británie alebo niekde bližšie a ponúknuť voľné miesta na Slovensku rodákom v zahraničí. Veď sa nám už ozvali aj zástupcovia zdravotníctva a diagnostických firiem, že aj oni by tých ľudí chceli dostať späť domov, lebo aj oni sú presvedčení, že už im vedia ponúknuť aj také finančné podmienky, ktoré keď odrátajú náklady, ktoré so životom v zahraničí majú a ešte sú tam bez rodiny, bez rodičov, tak sa im oplatí vrátiť sa na Slovensko. Takže pravdou je, že pilotný Londýn bol cielený na IT sektor a naozaj sme domov odleteli  s dobrým pocitom.

Stálo to celé za to? Veď sa vám prihlásilo vraj iba 60 ľudí.

Jediný náklad, ktorý s tým mal štát bola cesta do Londýna a späť, pretože sme prezentáciu a pohovory spojili s pravidelnou akciou, ktorú naše veľvyslanectvo robí v Londýne, takže sme tým ušetrili náklady. Podnikatelia, ktorí boli s nami si okrem letu platili všetky ostatné náklady spojené s cestou, takže my sme ich tam iba doniesli a vrátili späť.

Aj tak sa mi to vidí  malé číslo.

Teraz to poviem ako lekár.  Možno by som to prirovnal k paralele, ako keď sa robí preventívny program na odhalenie rakovinových ochorení. Vtedy s a zvykne hovoriť, že aj keď sa iba jeden pacient zachráni, lebo mu rakovinu diagnostikujú včas , tak to stojí za to. Aj keď to niekomu bude znieť možno pritiahnuté za vlasy, túto paralelu by som využil aj do sektoru informačných technológií a zdieľaných služieb. Sú to oblasti, ktoré budú rozvíjať našu krajinu a hýbať ňou dopredu, to predsa nikto nespochybňuje. Keď sme tam prišli, bolo tam okolo sto záujemcov, minimálne 60 z nich už urobilo rozhovory.

Reálne koľko z nich sa vráti domov?

Od cesty neuplynuli ešte ani dva týždne, ale už mám veľmi aktuálnu informáciu, napriek tomu, že ľudia tam majú samozrejme ešte aj platné kontrakty, že takmer dvadsiatku už máme, ktorá je už takmer doma. Informácia, že ponúkame voľné špecializované pracovné miesta sa totiž už rozšírila po celej Veľkej Británii, ale aj iných krajinách. To znamená, že okrem ľudí, ktorí za nami prišli priamo do Londýna, začali sa nám hlásiť aj ľudia z iných častí Veľkej Británie. Dokonca sa prihlásili aj ľudia, ktorí žijú na Slovensku, lebo samozrejme aj pre nich sú miesta otvorené. Myslím si, že tento aplikačný efekt bude o tom, že nielen sme sa porozprávali so záujemcami priamo na mieste, ale dozvedeli  sa to aj ľudia z iných krajín a vieme ich sem dostať späť. Segment informačných technológií je naozaj segment s veľkou pridanou hodnotou, lebo my neberieme niekoho, koho si rýchlo vieme vychovať doma, ale berieme takého, kto si prešiel vzdelávaním I., II. a III. stupňa, ktorý má prax, a ktorého vieme vlastne zo dňa na deň vložiť na pracovnú pozíciu, aby podával plný výkon pre Slovensko aj s pridanou hodnotou.

Sú to veľmi vzdelaní a scestovaní ľudia, vedia porovnávať, neverím, že ich odchod zo Slovenska nebol len pre financie, ale aj z dôvodu, kam Slovensko politicky smeruje. To vám nikto nepovedal do očí, že nefunguje školstvo, zdravotníctvo…. ? 

V princípe som pozitívny človek a nechcem znervózňovať vašich čitateľov, naozaj nechcem nikoho provokovať, ale napríklad práve zdravotníctvo je tým bodom, pre ktorý sa rodáci vracajú domov. Ľudia, ktorí žijú v Anglicku, chodia domov práve pre to, aby si nechali urobiť zuby, nechali sa doma vyšetriť, ošetriť vrátane detí. Naozaj, to, čo je u nás veľmi všeobecne kritizované, ako to u nás funguje v zdravotníctve, tak kto zažil anglické zdravotníctvo, tak pán Boh vás ochraňuj byť v Anglicku a opakujem, pán Boh vás ochraňuj!

Dobre, boli aj takí rodáci v Británii, ktorí sa naozaj sťažovali na nefungujúce zdravotníctvo, ale čo napríklad školstvo?

Školstvo je moment, ktorý my vidíme cez to najlepšie, najkvalitnejšie, čo Veľká Británia ponúka, Cambridge, Oxford, London Economic University, proste mega hviezdne inštitúcie. No dať dieťa do materskej školy v Británii znamená, že ste na čakačke a potom sa neviete doplatiť. A nie sú ani súkromné možnosti, pretože jednoducho tých kapacít je málo. Preto aj každému odporúčam, keď bude mať v živote možnosť ísť žiť niekde von, nech ide a uvidí, že to, čo vidí v rebríčkoch alebo seriáloch, ten váš dennodenný život, pokiaľ nie ste naozaj profesorom na Oxforde alebo Cambridge, ten dennodenný život je úplne iný. Určite je množstvo ľudí, ktorí na Slovensku žiť nechcú aj napríklad pre politickú situáciu, ale tak to potom znamená, že keď sa tá politická situácia zmení, tak sa vrátia?  V Londýne boli naozaj ľudia, ktorí o návrate reálne uvažujú.

A zmiešané národnostné partnerstvá?

Pozitívny moment  bol pre mňa ten, že tam boli asi tri páry zmiešaných manželstiev, teda Slovák alebo Slovenka si v Británii zobrali svojho tamojšieho partnera. Uvažovali dokonca o tom, že sa vrátia spolu a naozaj tým hybným momentom, okrem nášho zdravotníctva bolo aj to, že tu, aj keď s problémami to dieťa do škôlky dáte a do školy už úplne bez problémov. My si to doma neuvedomujeme, ale myslím si, že tie školy nemáme úplne zlé. Naozaj je to v tom Londýne a jeho okolí veľký problém.

O koho všetkého má slovenská vláda záujem? Iba o IT?

V princípe máme možnosť brať ľudí zo zahraničia alebo študentov, ktorí tu študujú a nechať si ich tu. Verím, že hovorím, aj za zvyšok vlády, pre nás sú úplne najlepší ľudia, ktorí nie sú pevne rozhodnutí žiť mimo Slovenska. Práve takých chceme nalákať domov. Od sektoru k sektoru je to rozdielne. IT sektor však nie je až tak naviazaný na financie. Úplne iné je to možno v sektoroch, ktoré nie sú také nedostatkové a myslím si, že keď zoberiem jednotlivé ministerstvá, určite máme okrem vzdelaných ľudí v IT sektore samozrejme nedostatok lekárov a sestier. Aj tu si však  dovolím tvrdiť, že tak, ako sa kedysi húfne chodilo do Čiech, ich platy sa u nás zdvihli na takú úroveň, že tento odliv až taký už nie je. Už sa nám začali vracať aj lekári a zdravotníci z Nemecka, lebo to, čo za tie peniaze vyžadujú v Nemecku je mnohokrát až neznesiteľné a tí ľudia sa radšej vrátia domov.

Prečo sa majú Slováci vrátiť a čo ich tu bude čakať?

Podobnú otázku som dostal priamo v Londýne. Povedal som, že určite máme záujem, aby sa vrátil každý.  Ale keď chceme robiť takéto špeciálne akcie, ako bola táto, mali by sme sa zameriavať na oblasti s pridanou hodnotou pre budúcnosť Slovenska, teda prioritne investovať do takýchto ciest a ľudí, ktorí keď prídu späť, dokážu nám dať to, čo naše hospodárstvo v budúcnosti bude potrebovať. Čiže budeme šťastní, keď príde naozaj každý, veď aj hoteliéri potrebujú kuchárov, čašníkov, každého, o čom je tiež budúcnosť, ale tá pridaná hodnota z hľadiska nášho segmentu je napríklad v IT. Preto sme sa na to zamerali a verím, že budeme inšpiráciou aj pre iné sektory, ktoré  vyrazia do zahraničia a našim ľuďom ponúknu to, čo v súčasnosti ponúknuť vieme, lebo mnohokrát informačná cezhraničná ariéra tu istá existuje.

Zodpovedáte za dlhodobé investície, ktoré by ste mali pritiahnuť na Slovensko. Nie je to však stále o tom istom, teda automobilom priemysle? Viem, ako to vyzerá v Detroite. To mesto by malo byť mementom pre všetky krajiny. Veď to mesto trpí po krachu automobiliek dodnes. Mesto, ktoré sa zameralo iba na automobilový priemysel zažilo strmý pád v 70. a 80. rokoch a v roku 2013 totálne zbankrotovalo. Pritom predtým bolo pýchou USA a mestom, kde s a plnil americký sen.   

Áno, Detroit je dodnes mesto vrakov, dokonca je tam dodnes niekoľko desaťtisíc prázdnych domov robotníkov, ktorí tam pracovali v automobilkách. Hovorí sa, že v Detroite kúpite dom za „babku“. Je to naozaj od vás dobrá aj aktuálna otázka, pretože každá krajina, ktorá má naviazaný priemysel sa teoreticky podobnému riziku vystavuje. Nemusí to byť iba automobilový priemysel, ale aj strojárenský, elektrotechnický, jednoducho akýkoľvek. Som rád, že každého investora, ktorý chce k nám prísť. Vítame ho a snažíme sa mu vytvoriť podmienky.

Tak je to správne podľa vás?

Čo sa týka automobilového priemyslu na Slovensku, som presvedčený, že firmy, ktoré na Slovensku pôsobia, patria medzi inovačných lídrov a svoj výrobný program určite nechcú skončiť krachom. Myslia na budúcnosť, hovoria o elektromobilite, o všetkom novom, čo v budúcnosti príde na automobilový trh a čo bude žiadané, takže sa nebojím, že by zo dňa na deň nejaká z týchto firiem skončila.

A z čoho máte strach?

Z čoho obavu mám, a nielen ja, my sa nevieme ubrániť robotizácii a automatizácii. Predpokladá sa, že v budúcnosti možno až tretina súčasných pracovných miest by mohla byť nahradená robotmi. Samozrejme, keď táto možnosť bude, výrobcovia po nej pôjdu, čiže my sa teraz snažíme skôr pripravovať na to, že keď sa nám začnú uvoľňovať pracovníci automobilového priemyslu, aby sme ich vedeli preraďovať do iných pozícií. Veď sa z hľadiska robotizácie radíme asi na tretie miesto v Európe, po Francúzsku a Nemecku. Štatistiky hovoria, že na 10 000 zamestnancov máme viac ako 130 robotov . Vytvorili sme špeciálne združenie, Digitálnu koalíciu , kde sú zástupcovia firiem, akademického sektora, vedcov, vrátane štátu, a snažíme sa zvyšovať digitálne zručnosti na všetkých úrovniach, práve preto, že keď sa budú možno uvoľňovať ľudia z týchto pozícií, aby ich vedel niekto zamestnať, aby boli aj digitálne zruční. Veď v tomto sektore nám momentálne chýba viac ako 10 000 pracovných miest, do dvoch až troch rokov to bude 20 000. Samozrejme nechceme, aby IT firmy so zdieľanými službami od nás odchádzali, lebo tie dávajú pridanú hodnotu a tam nehrozí to, že ich roboty nahradia, tak preto chceme ponúknuť takéto programy, aby sme vedeli ľudí relatívne rýchlo rekvalifikovať a ponúknuť im aj inú prácu.

Slovenská ekonomika sa zameriava na produkty s nízkou pridanou hodnotou, hospodárstvo sa špecializuje na montáž vozidiel a elektroniky, čím je zraniteľné voči vonkajším vplyvom. Tretina pracovných miest je ohrozená automatizáciou. Toto ej presne len pomyslený “Detroit” a toto som už nepovedala ja, ale upozornilo na  to OECD. 

Minulý týždeň navštívil Slovensko generálny tajomník OECD José Ángel Gurría a prezentoval publikáciu s názvom „Ekonomický prehľad: Slovenská republika 2019“. Podľa nej by mal byť hospodársky rast Slovenska v rokoch 2019 a 2020 najrýchlejší v rámci krajín OECD. Ale máte pravdu, v správe sa ale okrem iného uvádza, že na Slovensku je vysoké percento profesií, ktoré sú zraniteľné voči technologickým zmenám. Na Slovensku sú priemyselnými ťahúňmi automobilová výroba a montáž elektroniky. Práve tie si v budúcnosti vyžiadajú silný podiel automatizácie. Preto musíme systematicky pracovať na zvyšovaní digitálnych zručností ľudí na Slovensku a pripraviť ich na digitálnu transformáciu.

Aj nálada v globálnej ekonomike je najhoršia za 7 rokov, ukázal prieskum mníchovského inštitútu Ifo. Nie sú to pre vás varovné signály?    

Pracovný trh budúcnosti si bude vyžadovať pracovníkov zdatných a kvalifikovaných v oblasti informačno-komunikačných technológií. Netreba sa však zľaknúť, ale vnímať to ako príležitosť na transformáciu slovenskej ekonomiky a budovanie silného digitálneho hospodárstva. A práve preto sú tu iniciatívy ako Digitálna koalícia, ktorá má práve zajtra (vo štvrtok svoje výročné zasadnutie, kde 67 členov bude odpočtovať svojich viac ako 200 záväzkov…

Vo funkcii ste približne rok. Ako ste sa v nej usadili, lebo predsa len ste lekár a teraz hovoríte ako „ajťák“.

Musím povedať to, čo som povedal zamestnancom na vianočnom večierku, že po tých všetkých mesiacoch ma práca naozaj baví a chodím do práce rád a nemám stres z toho, že prichádza pondelok. Mnohí si myslia, že úrad, ktorý zastávam je o IT, ale on nie je len o IT. Okrem sekcie informatizácie, ktorá je možno mediálne dominantnou témou,  má aj sekciu investícií, ktorá ale nehovorí o dennodenných investíciách, to má na starosti ministerstvo hospodárstva, ale je to skôr o príprave stratégie, vízií a investičného plánu s dlhodobým cieľom. Čiže riešime agendu trvalo udržateľného rozvoja, agendu 2030, ktorá je možno ťažko uchopiteľná pre náš každodenný život, ale je mimoriadne dôležitá pre našu budúcnosť a pre naše deti. Je to o tom, kde sa má Slovensko rozvíjať, kde má smerovať a čo všetko treba urobiť vrátane investícií. Dôležitá oblasť mimo IT je aj téma prípravy nového programového obdobia, metodicky alebo aj kontrola. Máme aj špeciálnu oblasť, ktorú sme dostali do vienka od 1. 1. 2019. Je ňou rozvoj najmenej rozvinutých regiónov Slovenska, ktorých je celkovo dvadsať a žijú tam úplne iný život ako v Bratislave, a keď hovorím úplne, tak na 100%. Chceme pomáhať, aby sa práve tieto regióny nevyľudňovali. Po novom sme dostali do portfólia aj jednu z jednotiek kyberbezpečnosti a Národná agentúru pre sieťové a elektronické služby, ktorá spravuje portál slovensko.sk a má na starosti elektronickú komunikáciu so štátom.

Najčastejšie sa vás, ale ako lekára asi pýtajú na IT… 

Áno, to bola aj prvá otázka, ktorú som dostal po nástupe do funkcii. Považujem to skôr za výhodu, že nie som „ITkar“, pretože keď sa stretnete so skupinou „ajťákov“, tak v družnej debate po piatich minútach ste úplne stratení, pretože sa rozprávajú o svojich IT veciach. Vlastne je to presne to isté, ako keď strávite večer so skupinou lekárov, ktorí sa postupne profesionálne vrátia k medicíne a celý večer hovoria o diagnózach, poisťovniach, politike, zdravotných poisťovniach a kto nie je lekár im nerozumie. A práve ja chcem ponúknuť ten pohľad konečného užívateľa, teda nie ITčkára. Človeka, ktorý si zapne počítač, potrebuje so štátom niečo vyriešiť, či tomu rozumie, či vie nájsť kolónku, či vie kliknúť tam, kde sa jeho problém rieši. Aj  našim expertom, ktorých máme na úrade naozaj vynikajúcich, hovorím, že to, že sa preklikáte k vyriešeniu problému vy, ešte neznamená, že sa k nemu prekliká aj občan. Takže mňa nebude tešiť, keď to zvládnete vy, ale mňa bude tešiť, keď to zvládnem ja, moja mama alebo moje deti.

Naposledy som s vami robila rozhovor asi pred štyrmi rokmi, v zdravotníctve ako doma. Išlo to vtedy z  vás veľmi rýchlo, teraz mám pocit, že si dávate pozor na každé slovo.

Určite sa nikto nemôže zo dňa na deň stať expertom v akejkoľvek oblasti. Robil som lekára dlho. Bol som lekár, riaditeľ nemocnice, bol som minister, predseda zdravotníckeho výboru NR SR, samozrejme, tú medicínu máte v každej bunke svojho tela, a preto  zo mňa idú niektoré veci bez toho, že by som sa zamyslel. Najnovšie som získal portfólio, ktoré je veľmi rozmanité , ale ktoré v dobrom slova zmysle, je až vzrušujúce, lebo v každej oblasti viete niečo urobiť. A keď sa vrátim k tej IT oblasti, ktorá je zrejme mediálne dominantná, tak aj preto som rád, že v minulom roku sme začali robiť veci, ktoré informatizácia ako taká prináša ľuďom. Sú to práve štyri výpisy, ktoré už ľudia nemusia nosiť. Veď ročne ich bolo viac ako milión, ktoré museli priniesť na úrady, a to je to, že už nemusia nosiť výpisy z listu vlastníctva, z registra trestov, obchodného a živnostenského registra. To je presne to, čo znamená informatizácia pre ľudí, teda aj pre mňa, nie len pre tých, ktorí ju celú tvoria.

Čo vás na vašom novom poste najviac prekvapilo?

V dobrom ma prekvapilo, že celý tento úrad a jeho inštitúcie majú absolútne špičkových ľudí a odborníkov a to vôbec nepreháňam. Ten tím je mladý a ja som jeden z najstarších. Som rád, že takýchto odborníkov dokáže zamestnávať štát. Ich financovanie je  totiž mnohokrát limitované, napriek tomu máme výborný tím v každej oblasti. Keby sa zo dňa na deň tie desiatky až stovky ľudí zobrali, všetci sa uplatnia v súkromných firmách.  Často sa hovorí, že úradník je niekto, kto celý život robí svoju prácu na úrade, lebo inú by možno nezvládol. My naozaj máme na každej našej sekcii špičkových expertov, ktorí by zajtra mohli odísť. Teší ma aj to, že určite majú aj možnosť odísť a zamestnať sa niekde za viac  u súkromníka, ale odísť nechcú a dokonca sa vracajú. A možno ešte niečo, čo pre mňa nebolo úplne bežné, počuť, keď k nám príde robiť bývalý šéf veľkej firmy a povie, že prišiel sem preto, lebo chce niečo splatiť štátu. Tak toto je pre mňa neuveriteľné, že niekto si povie, dobre, roky som na mnoho tisícovom manažérskom poste, možno aj trochu časom vyhorí a povie si, že teraz to vrátim štátu a dám mu zo seba všetko to, čo som získal, čiže to je z môjho pohľadu úplná výnimka.

A  negatívne?

Musím otvorene povedať, že po tých všetkých povolaniach, ktorými som prešiel, vrátane komunálnej politiky, ma zatiaľ nič ani neranilo a mimoriadne nepríjemne neprekvapilo (zaklope na stôl)…

… dúfate, že nespadnete s portálom slovensko.sk?

(smiech) Áno, dúfam, že nespadnem so slovensko.sk , ale celkovo je aj kritika na tomto úrade viac konštruktívna ako deštruktívna. S oponentmi sa vieme vyhádať viac odborne ako emotívne. Naozaj nestretávam sa s vulgarizmami, ktoré sú v komunálnej, ale aj veľkej politike veľmi časté a nestretávam sa v tejto pozícii ani s ľudskou nenávisťou toho najhrubšieho zrna. Takže zatiaľ je tá moja práca naozaj fajn a tie bežné ataky, ktoré sú potom všetkom, čo som naozaj prežil, už beriem s úsmevom. Vlastne aj s a teším, že nejaké sú, lebo sú súčasťou každého života. (smiech)

Stratili ste však jednu z kľúčových osôb na úrade, pani Slabejovú, s ktorou sme mali na Dalito.sk rozhovor.

Najprv vás chcem poprosiť, aby ste nerobili rozhovor s pani generálnou riaditeľkou Sabelovou, lebo by sme ju neradi stratili (smiech) . Martina Slabejová bola naozaj z môjho pohľadu  a stále je, výnimočná osobnosť, nielen kvôli svojej odbornosti, ale aj pre jej ľudský prístup. Kto ju stretol a kto sa s ňou rozprával mal pocit odborníka a aj veľmi príjemného človeka. Čo nie každý v týchto vysokých manažérskych pozíciách dokáže skĺbiť. Samozrejme som ju prehováral, lebo mi na nej záležalo. Poviem to, čo môžem. Bolo to jej osobné rozhodnutie, dôvod mi povedala, čo som absolútne akceptoval. Osobne bolo pre mňa podstatné, aby neodchádzala pre prácu, kvôli nám, kvôli kolegom alebo nenaplneným pracovným snom. Stále ju máme v hľadáčiku, keby sa chcela vrátiť, stále má u nás dvere otvorené. Samozrejme ma to stále mrzí. Osobne som aj ja bol vo svojom živote vo fáze, keď už si človek povie, že musí urobiť zmenu, lebo má toho jednoducho dosť, ale to neznamená, že sa v budúcnosti k tomu nemôže vrátiť. Takže stále ju máme v úcte a naďalej máme dobré vzťahy.

Video z rozhovoru s podpredsedom vlády Richardom Raši pre DALITO.SK 

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.

Môže vás zaujať:

Cítila povinnosť vrátiť sa a pracovať pre štát. Po roku to občas ľutuje