Fašisti rozdávali deťom cukríky, Rusi ich strieľajú
Je nedeľa, taká ako dlhé roky, pokojná a v kruhu milovaných. Sledujem dokumenty ČT.
To sú také strašné dokumenty ČT k 2. výročiu okupácie Ukrajiny… Ako povedal ukrajinský farár na pohrebe krásneho 5 ročného chlapčeka Štepána, fašisti rozdávali deťom cukríky, Rusi ich strieľajú. Sama mám päťročnú vnučku.
Nezvyk
Som rada, že mi to ani po dvoch rokoch nie je jedno. Naopak, stále sa ma to nesmierne dotýka. Bála som sa totiž, že po rokoch otupiem voči zlu. Lebo ako sa hovorí, aj na neľudské zlo sa dá vraj zvyknúť.
Aj ja som iba človek a presne nad tým som často rozmýšľala, či sa to stane aj mne. Že po rokoch ma to už akosi prestane zaujímať, že si na vojnu na Ukrajine jedného dňa zvyknem, lebo však si žijem život niekde ďaleko v relatívnom bezpečí a ešte mi ani nič nechýba. Ale bola by som ešte človek, keby som dnes už mala pocit, že sa ma napadnutie Ukrajiny už tak nejako po dvoch rokoch netýka?
Európania ako Ukrajinci
Dnes už verejne nedemonštrujem ukrajinskú trikolóru, nezdravím už ani Sláva Ukrajine, som s Ukrajincami inak. Ako povedal, ich prezident Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj. Dnes je potrebné, aby sme ako Európania boli všetci Ukrajinci. Až pokiaľ nezvíťazia, až potom bude aj v Európe naozaj o čosi bezpečnejšie.
Nepíšem to preto, aby som sa verejne robila za peknú. Nikdy mi nezáležalo na tom, čo si druhí o mne myslia. Píšem to preto, aby som si aj o rok pripomenula, ak by ma čas a kolobeh triviálnych životných problémov v blahobyte premohli, že sa ma to týka a to nesmierne.
(Ak vás tento komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu. Ďakujeme!)