Fico mi krajinu rozkradol, Matovič ukradol. Pán poslanec, ďakujem za úprimnosť

Už celé mesiace si denne vtĺkam do hlavy, že to nie je väčšina. Že to musí byť menšina národa, spoločnosti, krajiny, nazvite si to ako chcete. Ale nedarí sa mi to. Je to väčšina a ide z nej strach.

Fico mi krajinu rozkradol, Matovič ukradol a ešte aj s identitou. Nie, nikdy som Fica a jemu podobných nevolila a ani voliť nebudem. Ani Matoviča a tiež ho voliť nikdy nebudem. Vlastne už voliť nebudem nikdy.

Mám 50 rokov a doteraz som nevolila v jediných voľbách, lebo mi to zakázal zákon. Až doteraz som žila na Slovensku, posledné tri roky som mala len prechodný pobyt v Prahe, napriek tomu som vlastne žila v Bratislave. Dodnes tam platím všetky dane, odvody a poplatky od výmyslu sveta. Krajine som vychovala reprezentantku a naposledy som podporila človeka v núdzi minulý týždeň. V Dalito.sk platím ľudí podľa možností ako sa len dá. Či sa to niekomu páči alebo nie som prototyp občana, po ktorom by chňapol každý zodpovedný štát s rozvinutou demokraciou.

Milujem zákony a pravidlá dodržiavať, nie ich obchádzať. Nedokážem k životu pristupovať s podozrievaním, hľadám férovosť, je mi prirodzená so všetkými prirodzenými ľudskými omylmi, ktorých sa dodnes dopúšťam aj ja. Nie, nie som dokonalá, ale snažím sa o to. Baví ma to a hnevám sa na seba ak urobím chybu.

V najťažších časoch od druhej svetovej vojny pevne stojím pri mojom manželovi v krajine, ktorá týždne viedla tabuľky pandémie. Nie, neopustím ho, nenechám samého za hranicami len preto, že mi väčšina vypisuje hlúposti, že som zutekala zo Slovenska. Nezutekala, až doteraz som dokázala viac ako oni. Tri roky žiť v dvoch, dokonca s Nórskom troch krajinách naraz a poctivo odvádzať dane aj poplatky stále na Slovensku, kde som sa chcela vrátiť čoskoro. Na jar som nemohla, lebo som bytostne nesúhlasila s deportáciami slovenských občanov do karanténnych táborov, z ktorých som mala principiálne husiu kožu, lebo mi pripomínali fašizmus. Väčšina Slovenska nás cez hranice nechcela pustiť domov a tlieskala toxickému Matovičovi rovnako, ako keď pred takmer 60 rokmi vypravovali z Prešova prvé vlaky so Židmi. Dodnes sa nájdu takí, ktorí udávajú aj keď neoprávnene, len tak, pre dobrý pocit.

Vedela som, že sa táto ich ľahostajnosť čoskoro vráti aj menšine, ktorá s tým nesúhlasila už na jar. Písala som, upozorňovala, že dnes sú to „oni vonku“, zajtra to budú „oni dnu“. Dnes je to potieranie základnej logiky, vedeckých dôkazov, ľudských práv a dôstojnosti aj ústavnosti. Všetko, čo si len skazené na Slovensku viete predstaviť spadlo na „tých dobrých dnu“ na ich hlavy ako jedno veľké h….  

Človek by povedal, že prebudenie príde možno v novembri, ktorý je symbolom slobody. Ale neprichádza, práve naopak.

Mám sa vôbec ešte kde vrátiť? A čo ma tam čaká? Aká spoločnosť? Akí ľudia? Pýtala som sa dnes koaličného poslanca súkromne.  Tá väčšina, ktorá každému politikovi do budúcna ukázala, že si s ňou ktokoľvek môže robiť čokoľvek? Ona to naozaj nevidí, necíti, nechápe, že tichým, aj keď nedobrovoľným celoplošným testovaním, rozhodli o budúcnosti svojich detí? Že toto celú slovenskú spoločnosť ešte viac oddiali od tej vyspelej za hranicami? Naozaj to už väčšina necíti, že sa musíme porovnávať s najlepšími a nie horšími? Toto naozaj väčšine na Slovensku stačí?

Denne sa ma v Prahe pýtajú, čo sa to deje na Slovensku, ako s tým ľudia môžu súhlasiť. Najprv som odpovedala, dnes už iba s hanbou mávnem rukou.

Volajú mi priatelia, ktorí sa dnes cítia ako znásilnení, lebo boli na celoplošnom testovaní, že kvôli práci. Na druhej strane stále dúfajú v plné námestia, ktoré sa prihlásia k základným princípom slobody a demokracie, o ktoré ich vláda zmeny obrala. Akoby hľadali u mňa ospravedlnenie z účasti na testovaní.

Najprv som sa ich snažila pochopiť, dnes im už iba poviem, že žiadne námestia príčetných  nebudú, lebo už boli. Testovanie sú námestia, ktorých sa zúčastnili a tak dali diktátorovi legitimitu robiť si s nimi čo chce a aj tým ďalším. Aj s ich deťmi.

Už teraz vidím, ako Matovič vymýšľa, ako zaočkuje všetkých proti Covid-19 bez toho, aby vlastne chceli. Však teraz vidí, ide to úplne jednoducho. On to už nejako vymyslí aj keď vakcín bude nedostatok. Národ mu ukázal, že to ide celkom jednoducho.

Nájde sa aj zopár takých, ktorí povedia, tebe sa to hovorí, ty si za hranicami. To však povie len človek, ktorí ma nepozná alebo preto, aby ospravedlnil vlastnú pohodlnosť pred problémami a pred sebou ospravedlnil to, že viac nebojoval za seba a svoju dôstojnosť. Človek je zvláštny živočíšny druh, výhovorky nájde na všetko.

Pritom človek má vždy dve možnosti. Ak ste sa zúčastnili na testovaní z akéhokoľvek dôvodu, z akéhokoľvek, darovali ste mu moc robiť si s vami-nami čokoľvek.

Písala mi známa, ktorá ostala tiež v Prahe, že na Slovensku sa už nemá s kým ani porozprávať, že z neho ide už iba fanatizmus, psychopatizmus až  zloba a zúrivosť. Že už jej závidia aj obyčajné očkovanie proti chrípke, ktoré jej v Prahe bez problémov vpichli. Že jej už vlastne v zúfalstve závidia úplne všetko. Ešte aj to, že si už Covidom prešla.

Čo nastane, keď nás tu zaočkujú proti Covid skôr ako na Slovensku? Máme sa báť vrátiť domov? Viem o čom písala, som na tom rovnako, okrem Covidu. Ale aj tento týždeň som úplne bez problémov absolvovala množstvo vyšetrení bez čakania, dokonca aj röntgen pľúc, bez akéhokoľvek Covid testu, obmedzenia, podpísania vyhlásenia či zmerania teploty. Aj na Slovensku tak-tak?

Iný mi písal, že dostal za hranice odkaz, že keď bude na Slovensku, nech sa zastaví na pivo a hlavne nech nikoho nekontaktuje, lebo ľudia sú už poväčšine veľmi zlí a správajú sa ako psychopati. … ide z toho strach.

Som zhrozená aj z toho, čo píšu slovenské médiá.  Ako drvivá väčšina neoveruje ani základné fakty, ako púšťajú do sveta čokoľvek, veď to povedal premiér a ešte s ním v priamom prenose aj laškujú. Väčšina, drvivá väčšina.

Milí moji, či sa vám to páči alebo nie, či to dokážete prijať alebo nie, v Českej republike už týždeň čísla pozitívnych klesajú, mierne, ale klesajú. Žiadne Bergamo, ako vypisujú a šíria fetišisti a aj koaliční poslanci sa tu nedeje. Máme tu síce postavené dve veľké poľné nemocnice, ale ako prevenciu, keby niečo, aby boli pripravení. Jedna je už týždeň prázdna a dúfam, že aj ostane a druhá už stojí tiež. V ČR je stále tretina lôžok s kyslíkom prázdna a na ARO je zatiaľ stále do 30% voľných lôžok. Či to už nebude niekomu na Slovensku robiť takú radosť ako počty českých mŕtvych???

Že do Motole museli previesť včera troch pacientov z českého vidieku? Že české zdravotníctvo už kolabuje! Preboha! Veď to boli vážni pacienti, jeden z nich dokonca po transplantácii pľúc, ktorý bol v malom mestečku už iba na doliečení a chudák chytil Covid. Do Motole ho odviezli, pretože je to najšpičkovejšia nemocnica v krajine aj s prístrojmi, o ktorých na Slovensku môžeme len snívať. Tam sa totiž ani žiadne transplantácie pľúc nerobia, Slovákov musia operovať v Prahe. Kedysi vo Viedni, dnes v Prahe. To naozaj mnohým ľuďom na Slovensku stačí tak málo, predhodiť iba prekrútenú pravdu a strašiť a strašiť dokola? Nemalo by im viac prekážať to, že slovenské nemocnice nikto doteraz na nič vlastne nepripravil? Okrem toho, vedeli ste vôbec, že ešte aj to jedno transplantované srdce pred letom poslal na Slovensko český tím? A koľko orgánov poslalo Slovensko opačne od marca?

Včera ste to počuli na vlastné uši od Matoviča a jeho verných, pacienti sa na Slovensku prevážajú  z kolabujúcich nemocníc už niekoľko dní, to už nikoho doma nezaujíma? To je lepšie strašiť troma mimoriadnymi pacientami v ČR?

Vraj je Slovensko svetové a celý svet o ňom píše, o jeho celoplošnom testovaní. Áno, píše, ale o tom, že presne takto sa to nerobí! Bože, ľudia otvorte už oči a prekročte hranice aspoň cez internet a sledujte svet, ktorý vám uniká míľovými krokmi. Naozaj chcete ostať iba jednoduchým kráľovstvom jednookých, o ktorom už na Slovensku hovorí aj zástupca EK?! A žiadajte novodobého diktátora, ktorého koalíciu som volila aj ja, aby ťažké desiatky miliónov eur na celoplošné vynútené testovanie radšej investoval do nemocníc, aj do poľných ak treba. Nech urobia maximum na prípravu Bergama na Slovensku. To naozaj stačí väčšine jeden svetový experiment?

Vraj ľudia si začali dobrovoľne označovať už aj schránky a zvončeky, že sú v karanténe. Panebože, zo Slovenska ide nesmierny strach. Ja so ho už bojím. A frustrácia, pre ktorú mnohí predvádzajú aj na internete také kúsky, že máte už pocit, že sa krajina zbláznila celá. Viem, že celá nie, ale väčšina určite. (ušetrite ma prosím poznámok o Kotlebovcoch, naozaj sú aj oni pre mňa fašisti, rovnako ako Matovič)

Vrátim sa na Slovensko, ale dnes už na 100% viem, že ho nebudem spoznávať a že už nič nebude ako predtým. Aj s týmto zistením sa však vyrovnám a prispôsobím sa mu. Zariadim sa tak, aby som predsa len život dožila dôstojne. Lebo vždy mám dve možnosti, za ktorými už nie je žiadne alibistické ale…

Chúďa príčetná, vzdelaná, rozhľadená, zorientovaná… menšina na Slovensku. Veď väčšina tam už nedokáže ani vnímať rozdiel medzi núteným a dobrovoľným (Liverpool). Ak existuje Boh, nech ochraňuje príčetnú menšinu. (nepíšem o Kotlebovcoch, takých okolo seba nemám)

To naozaj väčšina slovenského národa uverila tomu, že je svetová? Nie, vážení, väčšina len svetu dokázala, že keby Slovensko nebolo v NATO, Rusi sa sem môžu vrátiť bez minimálneho odporu a zostať tu ďalšie desaťročia. Aj keby prišli rovno 17. novembra.

Diktátor Matovič vraj chce ďalšie tretie kolo celoplošného testovania pred Vianocami. Ani sa mu nečudujem, veď to už vyzerá tak, že to ľudia naozaj chcú sami, väčšina. Ja si myslím, že to je už neskorý termín, najlepší termín pre testovanie neslobodných je podľa mňa 17. november. Možno by o Slovensku zasa písal celý svet…

Dnes som písala koaličnému poslancovi, ktorého si napriek všetkému, pod čo sa dnes podpisuje aj nepodpisuje, vážim. Poznám ho dlhé roky tak, že si vie vždy priznať chybu. Pozná ma celkom slušne. Vie, že vždy som si a dodnes hovorím a píšem to, čo si myslím. A vždy som dokázala ísť proti prúdu aj stene ak som bola presvedčená, že bojujem za správnu vec. Teda vie, že keby som opustila manžela a bola aj na Slovensku, nikdy by som sa celoštátneho testovania nezúčastnila. Museli by ma zastreliť.

Napísala som mu: „Dobrý, idem na pol roka do Nórska, (pomôcť dcére) nasať zrelú spoločnosť, potom sa vrátim. Mám z toho ale zlý pocit, do akej krajiny sa už domov vrátim? Fico mi ju rozkradol, Matovič ukradol aj s identitou. Mám sa báť vrátiť?“ Odpísal: „Úprimne, keď vidím, ako bez odporu tu rozkladám demokratické inštitúty a základy ústavnosti, nemám z toho dobrý pocit. Aby to pozatváranie všetkých zločincov, čo je skvelé a nečakal som, že tak rýchlo budú vo väzbe také veľké ryby, snáď ich aj odsúdia, nebude za až príliš veľkú cenu. Matovič je kombinácia Orbana s Trumpom.”

Takže, táto fotografia z môjho pohľadu vlastne presne odzrkadľuje aj momentálny a reálny stav slovenskej spoločnosti.

Vážení už vlastne zosnulí na Slovensku. Vždy žijeme iba tak, ako si zaslúžime, s čím súhlasíme a čo vykonáme aj pod nátlakom. A je mi úplne jedno koľko ľudí zruší lajk na FB Dalito, lebo ich bolí už aj ich vlastné zrkadlo.

P. S. pre slovenských závistlivcov: Mala som priateľku. Vlastnou vinou žije už desaťročia v „exkrementoch“. Pred asi dvoma rokmi dostala úžasnú ponuku na významné manažérske miesto v Českej republike. Odmietla to. Vlastne sa zľakla, že by to možno nezvládla a tak sa sama pred sebou a mnou akoby vyhovorila a ospravedlnila sa, že zostane radšej na Slovensku a bude robiť to čo ju baví, aj keď ju to neuživí. A tak, ako to len slušne nazvať… aby prežila, systém obchádza dodnes.

Keď som odlietala po dvoch rokoch na dovolenku, miesto priania, aby som si konečne oddýchla mi povedala, že keď budem nastupovať do lietadla, mám si spomenúť na ňu, ktorá nebola tri roky na dovolenke. Nespomenula som si. Rovno som na ňu zabudla.

Ešte pred mesiacom mi do telefónu nadávala na všetko okolo Matoviča a jeho diktatúry. Keď zacítila vlnu celospoločenského fetišu okolo experimentu celoplošného testovania a uvidela fotky na FB ľudí s trikolórou Idem sa dať testovať (ľudí, na ktorých nemala pekné slovo v súkromí) na FB začala vypisovať, že je to to minimum čo môže v boji s Covid urobiť. A tak som na ňu už zabudla navždy, pretože kedysi stála na barikádach Nežnej revolúcie, dnes ju už nespoznávam. Nie, nie je to o tom, že človek predsa môže zmeniť názor. Názor áno, hodnoty asi sotva.

Čo som týmto jej farizejstvom chcela povedať? Jediné, ako som už písala,  vždy žijeme iba tak, ako si zaslúžime, s čím súhlasíme a čo vykonáme aj pod nátlakom. A teda ako rozhodneme o svojom živote a svojej budúcnosti. A nikto, nikto iný za to nemôže, len my sami.  Takže aj ja sa už dnes rozhodujem, kam sa o sedem mesiacov vrátim. Kde bude môj domov tesne pred dôchodkom, ktorý som plánovala na Slovensku, kde som do 47 rokov žila a dodnes platím dane, odvody…. Dnes mám 50 rokov a zo Slovenska ide šialený strach z ľudí, nie z Covid-19, ale z väčšiny ľudí. Ak existuje Boh, nech ochraňuje aj moje Slovensko.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)