Film Vlastníci… naše šialene pokrivené zrkadlo
Keď som videla upútavku na český film Vlastníci, ktorý je nominovaný aj na Českého leva, tešila som sa na poriadny kus českého humoru. Na skvelú komédiu, pri ktorej si cez víkend oddýchnem. Ale niekde hlboko v srdci som tušila, že to až taká „sranda“ nemusí byť. A ani nebola.
Choďte si pozrieť film Vlastníci. Choďte sa pozrieť, nájdete sa tam všetci, aj ja som sa našla. A úplne najlepšie bude, keď si film pozriete ešte pred parlamentnými voľbami 2020. Možno si niečo uvedomíte, možno…
Neviem ako je to pri iných domoch a ich vlastníkoch, len tuším a som presvedčená, že ďaleko od pravdy bohužiaľ nebudem.
V podstate som celý film mala pocit, že tam sedím, na tej domovej schôdzi vlastníkov bytov. V tele som cítila akýsi kŕč, presne ten, keď na schôdzi zatínam prsty do dlane, aby som nevybuchla. Sedela som v kine, napriek tomu som tlačila prsty do dlane a vyvaľovala oči, ako je niekto ľahostajný k svojmu majetku ešte aj 30 rokov od Nežnej revolúcie. Ako sa aj niekto študovaný dokáže správať ako idiot, najväčší hlupák, ignorant, sebec a v niektorých prípadoch dokonca aj klamár a podvodník. Na vzdelaní naozaj nezáleží.
Áno, aj mne sa prevracia žalúdok a vrie krv v žilách, už len pri pohľade na nástenku s dátumom domovej schôdze. Aj náš dom je pre mňa príkladom celej spoločnosti. Veď aký je v tom rozdiel? Dlhé roky sa úplne dobrovoľne nechávame okrádať správcovskou firmou a takmer nikomu to neprekáža, väčšina pravidelne ani nechodí, hlasujeme tak, aby sme nepomohli susedovi, okrádame susedov nenahlásenými osobami v byte, nepohneme prstom mimo našich bytov, odmietame každý správny a niekedy aj život zachraňujúci návrh…
Domová schôdza, kde sa roky nič nevyrieši, nič neodsúhlasí, kde akýkoľvek logický argument a snaha k zlepšeniu zanikajú skôr, ako sa začnú vznášať nad hlavami vlastníkov.
Lebo však, ja som vlastník, kto je viac?! Alebo, som vlastník, no a čo, však samo sa to nejako.
Film Vlastníci je pre mňa brutálnym zrkadlom postkomunistických spoločností, ktoré stále nepochopili pravidlá demokracie, teda zodpovednosti k sebe samému a hlavne životu. A keď píšem životu, tak životu. To znamená, presne tomu, ktorý sa môže veľmi rýchlo skončiť smrťou, zabitím, nešťastím a veľkou tragédiou. Lebo tam smerujeme aj my v našom dome, a vo vašom?
Ruku na srdce, koľkí z vás už po takých domových schôdzach skonštatovali, že raz nám to tu padne na hlavu?!
Som smutná z toho, ako dokážeme byť stále ľahostajní až hlúpi bez ohľadu na vzdelanie či rozhľadenosť. Som smutná z toho, akí sme. Keď si nedokážeme zodpovedne spravovať vlastné majetky, ako chceme zmeniť skorumpovaný štát?
Choďte na film Vlastníci ak sa nebojíte samých seba. A najlepšie ešte pred voľbami. Lebo to, čo uvidíte a ten šialený záver, ktorý sa môže stať komukoľvek z nás a určite sa aj niekomu stane, TO SME PRESNE MY!
Boh ochraňuj všetkých vlastníkov, ktorí sa snažia a snažili. Mohli sa aj veľmi, ale jednoducho to nestihli…
… a prosím, keď sa film skončí, vydržte sedieť až po posledné titulky. A potom, potom som sa vôbec nesmiala, a vy?