Inak, neviete ako sa má Ján Počiatek?

Posledné parlamentné voľby pred takmer rokom a pol som sa zaprisahala, že už nebudem voliť proti niekomu a ani proti niečomu. Že konečne budem voliť toho, koho považujem za morálneho, seriózneho a zodpovedného.

A tak som začala čítať, pýtať sa, porovnávať, zisťovať… Keď som sa konečne rozhodla, o dva dni to už neplatilo, potom zasa iná strana, potom zasa úplne iná. S mojim kritickým myslením som došla do bodu mrazu, keď som zistila, že podľa stanovených kritérií nemám koho voliť, že som si svojim zaprisahaním neskutočne skomplikovala život.

Takmer ma dostalo populistické video OĽaNO z Francúzska, pred ktorým vyskakoval aj Igor Matovič s mojim bývalým kolegom Kritiánom Čekovským, „bojovníkom za slobodné slovo a média“, ktorý ma už ako poslanec NR SR radšej vyhodil zo svojho FB, pretože si pamätám viac, akoby som sama chcela. Vlastne ma vôbec neprekvapil, poznám ho presne takého. Novinára, ktorý sa až vďaka tej správnej barikáde stal “elitným”, kým ja som ho už dva roky pri školeniach komunikácie s médiami púšťala klientom v prezentácii ako príklad, ako sa to presne nerobí a ako vycítia, že tohto “novinára” sa nemusia vôbec báť.

Presne takého, ako vyskakoval pred vilou Jána Počiatka, ktorá už nikoho netrápi a Matoviča ani Kristiána vonkoncom.  Ja som si normálne naivne asi dva dni myslela, že tomu Počiatkovi konečne dajú po prstoch! Len som tak uvažovala, keďže Kristiána poznám, či to ten Matovič naozaj myslí vážne… Dobre, neverila som, že vila prepadne štátu, ale to, že medzi prvými bude Strapatý vo vyšetrovačke áno. Našťastie iba dva dni. Matoviča som nepoznala, Kristiána áno, takže prišlo rozhodnutie, že vhodím čistý volebný lístok. Neznášam ten pocit „znásilneného voliča“.

Dva dni pred voľbami som vykladala 15 ton rastlín z kamióna. Výborná práca na prečistenie mysle. Celý deň som rozmýšľala komu dám hlas. Cítila som totiž, že na čistý lístok nie je správny čas, správna doba. Stále sa ma kamaráti pýtali, Lucia, koho budeš voliť? Rozhodla som sa až v deň volieb pred hranicami. Rozhodnutie som oznámila všetkým, ktorým na mojom názore záležalo.

Ako som sa teda rozhodovala? Na základe morálnosti, serióznosti, zodpovednosti…  a aj na základe vlastných skúseností a rozpísala som všetky strany, ktoré prichádzali do úvahy.

O OľaNO som 2. marca 2020 napísala: „OĽaNO:  Líder bol pre mňa presvedčivý, pôsobil na mňa úprimne a autenticky. Mám rada ľudí aj s nefalšovanými emóciami. Psím čumákom neverím. Na kandidátke však mal aj ľudí, ktorých poznám aj inak a keď píšem, inak, tak inak. Pre mňa osobne neakceptovateľné.“

Na kandidátke mal totiž okrem Kristiána ďalších ľudí, s ktorými mám bohaté osobné skúsenosti. Jednej som dokonca pomáhala vybavovať prácu, pretože ju zo všadiaľ vyhodili. Bolo mi jej ľudsky ľúto. Dokonca som jej týždeň opatrovala dávno dospelého psa, ktorý nemal ani základné hygienické návyky a tak ho na „verejnosti“ milovala, že sa dva dni zatajovala, že sa už vrátila domov a môžem ho priviesť. Inak, vyhodili ju aj z tej práce, ktorú som jej vybavila. Ďalší boli totálni diletanti a neschopní ľudia, ktorí sa poriadne v živote nevedeli uplatniť a jediným im životných úspechom bol buď populizmus alebo arogancia, alebo neuveriteľná schopnosť vopchať sa do priazne a zadku presne tomu a v čase, z ktorého by mohlo niečo vyplynúť. Pamätám si dodnes, ako som si pri čítaní kandidátky povedala, ak Matovič nevie o tom, akých totálnych neschopných diletantov tam má, tak rovnaký musí byť aj on. To, aký výsledok „vysoko odbornej práce a svojprávnosti“ predvádzajú jeho ministri, poslanci a Matovič sám, to už nechám na posúdení iných. Dnes ďakujem Bohu za osvietenie, že som ich nevolila. „Skupinku úžasných“ a ani nikdy v živote nebudem! Verím, že raz príde naozaj rok volieb, keď vyhrá niekto morálny a naozaj aj odborne zrelý a mnohých z posluhovačov Matoviča, vrátane zberača poľných kvetov, posadí minimálne pred odvážneho a spravodlivého vyšetrovateľa. Stále verím, že aj takých máme.

Po zverejnení môjho stĺpčeka Lucia, koho budeš voliť? som celé dni dostávala otázky, tak koho som volila?!

Tak sa teda priznám, že so škrípajúcimi zubami SaS, o ktorej som pred rokom napísala:

„SaS: Kočner, neKočner, predseda s ním sedel a hovoril o generálnom prokurátorovi, či sa mu to páči alebo nie. Zažila som na vlastné oči poslanca tejto strany, ktorý pripitý vykrikoval, že on si to môže dovoliť šoférovať auto aj s promile (ešte vtedy áno), že on je poslanec, kto je viac! Na verejnosti pritom hlásal, že oni budú iní. No a niektorých poslancov poznám aj osobne a viem, že nedokážu splniť ani to, čo sľúbia súkromne a na nesplnené sľuby som mimoriadne citlivá. Pokora prišla, ale podľa mojich voličských kritérií  neskoro. Takže, neakceptovateľné.“

Áno, ruky by som si dnes dolámala. Takže ako nabudúce? Zatiaľ definitívne rozhodnutie znie: „Už nikdy nikoho!“ Na voľbách sa však zúčastním rovnako, ako celý život od roku 1989. Alebo už aj nie… Áno, neznášam pocit „znásilneného voliča“ a už vôbec nie podvedeného a oklamaného. A mňa už snáď oklamali úplne všetci, ešte aj tí, ktorých som ani nikdy nevolila. Inak, neviete ako sa má Ján Počiatek?

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)