Janka Cigániková: „Nikto si nemôže, ani vláda a ani minister, povedať, tak toto je správne, lebo si to myslím.”
Stretli sme sa na pôde strany Sloboda a Solidarita (SaS). Ja som pricestovala spoza hraníc, ona ako predstaviteľka štátu, ktorý patrí v zdravotníckom boji s koronavírusom medzi najúspešnejšie, ekonomicky na chvoste európskych krajín. Janka Cigániková, poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru pre zdravotníctvo a tímlíderka SaS pre zdravotníctvo aj o chybách počas prvej vlny koronavírusu, o tom, aké obavy prežíva dnes, čo by okamžite vrátila na hranice a či naozaj môžeme veriť dátam, ktoré počas korony vykazovalo Slovensko. Ale aj o ekonomike, vládnych návrhoch zákonov bez diskusie, aj o Mariánovi Kolníkovi, vysokom funkcionárovi ministerstva zdravotníctva, na ktorého upozornila Nadácia Zastavme korupciu. Aj o sklamaných voličoch SaS.
Prišla som z Prahy. Pre koronavírus, mám sa báť viac ja vás alebo vy mňa?
Skôr ja vás, lebo Slovensko malo lepšie výsledky ako drvivá väčšina ostatných krajín. Považujem trochu za chybu, že sa hranice úplne uvoľnili, mám pocit, že ideme z extrému do extrému. Prvý extrém bol, že bolo úplne všetko zavreté a zbytočne dlho, ale zasa lepšie, akoby sme mali vážne následky, len potom už bolo treba rýchlejšie otvoriť ekonomiku. Na druhej strane, uzavretie hraníc považujem za jedno z najlepších opatrení v tom čase. No teraz sa zas otvorili úplne bez kontroly a bez štandardného testovania, tak neviem…
Podľa vás tie denne počty, ktoré predvádzalo Slovensko, boli štandardné?
Áno, tých štyritisíc testov už bolo.
Ale veď to bolo iba pár dní…
Áno, ale už sme sa tam dostali. Teraz sme zasa v opačnom extréme. Všetko sme otvorili, ale úplne sme prestali testovať. Toto považujem za veľmi nebezpečné a je to škoda. Vtedy sme ochránili ľudí a teraz sa pýtam, na čo to všetko bolo dobré, keď sme hranice teraz otvorili bez akýchkoľvek kontrol. Mali sme už aj zavedenú domácu karanténu, takže sme ju mohli nechať povinne na aspoň 2-3 dni, aby sa urobil test. Viem, že je to ťažké pri pendleroch, ale na to je vláda, aby takéto prípady vyriešila.
Ja sa zasa bojím viac vás, lebo vy v mobile nemáte ochrannú aplikáciu eRúško ako ja, ktorá ma pred nákazou chráni v Prahe. Na Slovensku nič také nie je.
Tak si to priznajme, zažívame to po prvý raz, nikdy sme sa s tým nestreli, ale doteraz sme to zvládli naozaj dobre…
Ale s tým sa nestretli ani českí hygienici a eRúška spustili ešte pred otvorením hraníc.
Áno, povinná karanténa a karanténne centrá mali veľa chýb, to sme už povedali. Každá krajina hľadala optimálne riešenia, každá skúšala a áno, keď sa rúbe les, lietajú triesky. ERúška považujem za veľmi dobrý projekt, u nás viacerí vývojari ponúkali niečo podobné. Predpokladala som, že to bude súčasťou aplikácie k domácej karanténe.
Zvládlo Slovensko aj dodržiavanie ľudských práv, keď zatváralo občanov zo zahraničia do zberných karanténnych táborov? Niektorých dokonca s negatívnym testom zo zahraničia.
Ja si myslím, že to bolo veľmi dobré opatrenie, aj keď sa urobilo veľa chýb. Jednotlivci, ktorí sa cítia by poškodení majú právo sa obrátiť na orgány na to určené. Naozaj, v niektorých prípadoch možno majú aj právo na odškodnenie, čím ich ale nechcem samozrejme vyzývať, ale naozaj, ak ich niečo poškodilo, myslím to úprimne, majú právo sa brániť. Ale inak sme pandémiu zvládli naozaj dobre aj práve pre štátne karantény či rúška. Takže teraz, keď je už domáca karanténa nerozumiem, prečo ju zrušili. Mala by však trvať pár dní a nie týždne, kým sa čaká na test a jeho výsledky. Toto bolo naozaj nešťastné.
Všetky opatrenia, ktoré vláda prijala boli len reštriktívne s hrozbami pokút, či policajného zásahu. Naozaj to na Slovensku nejde inak?
Ale v iných štátoch nemali takéto výsledky ako na Slovensku. To sa tu o čom bavíme?
Bavíme sa o tom, že Slovensko sa hrdí prvenstvom aj vďaka jedinej štátnej karanténe v táboroch v EÚ. Premiér o ňom hovorí ako o „chcenej neveste“, pričom sú štáty, ktoré Slováka do krajiny stále nevpustia aj ďalšie týždne. Napríklad Nórsko.
Musíte sa spýtať Nórska. Slovensko má podľa mňa výborné výsledky. Áno, sedíme spolu na pôde SaS, to znamená, že sme za slobodu ľudí, ale v prípade , že k nám príde pandémia, ktorá zabíja státisíce ľudí, musíme konať. Myslím si, že na začiatku je prirodzené byť opatrní a nie spoľahnúť sa na to, že ľudia budú zodpovední… Napríklad, prvé týždne ich vláda vyzývala, aby sa po lyžovačkách v Rakúsku či Taliansku nahlásili u hygienikov. Až operátori prezradili, že tam lyžovali desaťtisíce ľudí a potom voľne behali po Slovensku.
Tak potom sú Slováci už vyzretý národ, ktorý dokáže žiť v demokracii, ktorá je o prijatí zodpovednosti? Alebo to jednoducho stále bez Damoklovho meču nevieme?
Tak to je už veľmi filozofická debata. Mňa veľmi milo prekvapili tým, keď mali strach a začali dodržiavať nariadenia. Na druhej strane tu stále máme dosť ľahkovážnych jednotlivcov. Medzi sto zodpovednými je jeden ľahkovážny a ohrozí všetkých. Práve kvôli nim považujem za správne nejaké obmedzenia v zmysle ochrany spoločnosti prijať a bohužiaľ, musia to strpieť aj tí zodpovednejší.
Takže platné zákony, napríklad trestný poriadok a silové zložky na takých nestačia a bez kolektívnej viny to jednoducho zatiaľ na Slovensku nejde?
To je záležitosť bezpečnosti. Pre jedného ľahkovážneho neohrozíme stovky zodpovedných.
V rozvinutých demokraciách sa snažili rodiny v najťažších chvíľach spájať a nie rozdeľovať či ukazovať na vlastných na hraniciach prstom.
Myslím si, že sme rovnakí, ako v iných krajinách. Kroky Pellegriniho aj našej vlády považujem za dobré.
No, Pellegrini, keď COVID-19 zabíjal vo veľkom v Taliansku či Rakúsku, stále koronavírus označoval za „soplík“ a hlavný hygienik Ján Mikas stál vedľa neho.
Dobre, ale nejaké opatrenia urobil aj na základe nášho predsedu VÚC Juraja Drobu, ktorý ako prvý zavrel školy. Vládu tak postavil pred otázky, či to urobia tiež alebo ostanú ľahkovážni. Potom nastúpila naša vláda a urobila kroky, ktoré urobila, dokonca lepšie ako v iných krajinách. Aj keď prísnejšie, ale s lepšími výsledkami. Naozaj sa veľmi obávam uletenia, ktoré predvádzame teraz, že sa otvorili hranice bez akejkoľvek kontroly.
Zberné karanténne tábory by však podľa mnohých v ČR či Rakúsku nikdy cez voličov a občanov neprešli, vraj by taká vláda musela „dole“ do dvoch týždňov. Podľa nich je to porušovanie toho najvzácnejšieho, dôstojnosti a slobody. Pre Dalito.sk na to upozornil aj dlhoročný rakúsky sudca, Senat president Hofrat.
Myslím si, že to bolo veľmi dobré opatrenie. Neboli sme pripravení čo sa týka priestorov, procesov, urobili sme veľa chýb a naozaj, tí, ktorí sa cítia byť poškodení majú právo sa obrátiť na orgány na to určené.
Na Slovensku sa všetko riešilo len cez reštrikcie, príkazy, potom zrazu absolútne nič, nedá sa to naozaj aj nejakým spôsobom ochrany pre ľudí? Napríklad zaviesť ochrannú aplikáciu eRúška čo najskôr? Nehovoriac o celoštátnej inteleligentnej karanténe, ako napríklad v ČR, aby aj ekonomika mohla fungovať normálne?
Aplikácia-neaplikácia, v ČR majú viac nakazených ako u nás. Držme sa faktov. Ako to bolo nastavené u nás, je to dobre. Aj reštrikcie považujem za správne, vôbec mi neprekážajú. Prekáža mi, ak príde k poškodeniu jednotlivcov a možno aj skupín. Myslím si, že majú právo sa domáhať nejakej náhrady prípadnej ujmy. Myslím si, že chyby sa stali a je to až očakávané v takej vážnej situácii po prvý raz v živote. Pri takom množstve obyvateľov sa to naozaj stane, ale obe vlády, aj naša, aj predchádzajúca urobili dobré kroky.
Ako teda teraz zastaviť druhý extrém, aby sa to zasa nevymklo z rúk?
Určite by som sprísnila prechod hraníc. Ja by som tie hranice naozaj viac strážila, lebo keď už sme to zdravotne zvládli, máme fatálne škody na ekonomike. Otvorme vnútornú ekonomiku, ale aj tranzit dajme pod kontrolou ako je to len možné. Som strašne zvedavá, čo príde a naozaj sa modlím, aby neprišla druhá vlna.
Ale ako by to na hraniciach malo konkrétne vyzerať?
Strážiť prechod cez hranice, ale samozrejme, že nie spôsobom 2-3 týždne držať ľudí doma v karanténe. Uznávať testy z akejkoľvek krajiny. To, že sme ich nebrali doteraz do úvahy je dodnes pre mňa nepochopiteľné. Ak test niekto nemá, nech má túto možnosť na hraniciach sa nechať otestovať, s tým, že bude okamžite sledovaný cez aplikáciu na konkrétne miesto, kde sa bude zdržiavať, kým nebude mať výsledok. Ale žiadne dva týždne, ale 1,2,3 dni. Takto by sme vedeli v pokoji fungovať bez toho, aby sme ohrozovali občanov a museli ich zatvárať do štátnych priestorov. A samozrejme, nezatvoriť vnútornú ekonomiku, ale o tom pri druhej vlne už asi ani nikto neuvažuje, lebo to by bolo už pre nás úplne fatálne.
Prečo sa stále o tom neuvažuje? Pripadne, aplikácia-neaplikácia, zachrániť môže veľa ľudí.
Padlo rozhodnutie, aké padlo s tým, že uvidíme čo bude ďalej. Čísla stúpajú, a ja by som naozaj uvítala, keby tie kontroly na hraniciach už opäť boli. Hovorím to aj všetkým kolegom s tým, že už nechcem zažiť to, čo sme zažili. Naozaj sa musíme s vírusom naučiť žiť a asi to vydržať až do očkovania, ak bude proti koronavírusu už vakcína. A aj to som zvedavá, koľkí sa dajú potom očkovať.
Vraj už aj očkovanie proti obyčajnej chrípke pomáha pri komplikáciách COVID-19. Už ste sa informovali, či Slovensko objednalo dostatočný počet vakcín na sezónnu chrípku? Minulý rok sa nedala zohnať týždne.
Priznám sa, že zatiaľ nemám o tom prehľad. Viem, že v minulosti boli problémy s objednávaním aj z iných dôvodov. Vtedy sme sa k tomu vyjadrovali aj s dnes už ministrom zdravotníctva Marekom Krajčim (OĽaNO). Považujem to teda za samozrejmosť, že to naozaj ustráži. Skôr sa obávam, že akákoľvek vakcína k nám príde, rovno aj na COVID-19, tak po vyhláseniach pána Kotlebu a spol., že sú to nanočipy vo vakcínach, ľudia sa nedajú zaočkovať. Veď to je normálne hrôzostrašné čo oni rozširujú a tak spôsobujú škody. Tohto sa viac obávam, ako nezvládnutej dodávky očkovania proti chrípke.
Česi sa už zásobujú Remdesivirom, už oficiálnym liekom na liečbu COVID-19 aj ďalšími japonskými liekmi. Ako je na tom Slovensko?
Viem, že my sme sa veľmi dávno už zaujímali, ako Remdesivir dostať na Slovensko. Uvidíme, viem, že MZ SR koná veľmi aktívne a treba zistiť, prečo sú Česi tak popredu. Však s českými kolegami máme veľmi dobré vzťahy a môžu nám poradiť, ako to dostať čím skôr na Slovensko, lebo ak to vypukne, už bude neskoro.
Členom prestížneho vedeckého amerického tímu je český vedec Tomáš Cihlář …
Aha, tak to som nevedela. Výborne, šikovný! Tak chvalabohu, že sú takíto blízki susedia. Verím, že keby sme mali problém, Česi nám určite pomôžu tak, ako vždy v minulosti.
Už 12. apríla začali počítať sekundárne škody na životoch, ktoré v utlmenom českom zdravotníctve spôsobili covid opatrenia. Do dnešného dňa tak Slovensko neurobilo. Prečo?
Podľa mňa, my máme totálny chaos v štatistike a to je na Slovensku úplne bežný jav. Fakt, je to šialené, neverili by ste, akým spôsobom tu získavame dáta. Sú nepresné, nerelevantné, procesy nefungujú a takto je to u nás dlhé roky zaužívané. Je tak veľmi ťažké zozbierať presné dáta. Dokonca viem, že sme mali problém rozlíšiť, koľkých máme testovaných súkromnými a koľkých štátnymi laboratóriami. Potrebovali sme to pre to, aby sme určili, kto sa necháva vyšetriť na základe indikácie a kto je samoplatca. Pre mňa to boli neuveriteľné zistenia. Ľudia na úradoch verejného zdravotníctva počas krízy fičali 24 hodín denne a robili maximum, napriek tomu nemáme tieto procesy zvládnuté ako inde. Ale pracuje sa na tom. Naozaj sa na to musíme všetko pozrieť spätne. Robíme čo sa dá a dáta, ktoré sa dajú získať dávame von, ale priznávam, tá hierarchia nie je ešte tak zďaleka tak kvalitná, ako by mala byť.
Podľa toho čo hovoríte, ako sú potom dôveryhodné dáta o chorých či úmrtiach na COVID-19 na Slovensku?
Musíme sa spoľahnúť aspoň na dáta, ktoré máme a snažiť sa zlepšovať.
Dokedy sa dá slovenské zdravotníctvo, ktoré je v stave v akom je, riadiť na základe zrýchleného legislatívneho procesu, teda bez diskusie s odborníkmi, či opozíciou?
Ale dá sa a ešte ako!
Dokedy?
Aj navždy ak by bolo treba. (smiech) Ale dúfam, že to nebude treba. Ak sa naozaj nevyužíva ten čas na presadzovanie vecí, ktoré nemajú prečo ísť cez zrýchlené konanie a nemajú nič s koronou, som s tým ok, ale som ostražitá. Ak sa zrýchlené konanie zneužije, tak som naozaj zakaždým verejne proti tomu vystúpila a to som súčasťou koalície. Viem, že pánovi ministrovi ani premiérovi to nie je vždy príjemné, ale ja som naozaj zástanca diskusie a plurality názorov. To znamená, nikto si nemôže, ani vláda a ani minister povedať – tak toto je správne, lebo si to myslím, bez spätnej väzby odborníkov z praxe, ktorých sa najviac dotkne to, čo napíšeme do zákonov, lebo oni ten život žijú. Bez diskusie jednoducho zákony len tak nechať prechádzať nie je správne. Preto veľmi prísne strážim, či schvaľujeme naozaj opatrenia, ktoré sa týkajú korony alebo mimoriadnej situácie. V prípade, ak sa v parlamente objaví niečo, ako bola napríklad revízia výdavkov alebo fixný doplatok, tak okamžite dávam verejnosti vedieť, že pozor, toto sa deje! Hneď komunikujem aj s odbornou verejnosťou a prinášam protiargumenty. Hneď to posielam do terénu, nech mi dajú spätnú väzbu. Takže, aj v zrýchlenom procese sa snažím nahradiť aspoň čiastočne medzirezortné pripomienkové konanie, aby sme opatrenia robili rozumne.
Máme sa stále báť dostať do slovenskej nemocnice?
Celkovo si nemyslím, že sa niekto má báť slovenských nemocníc. Samozrejme, že by mohli byť naše nemocnice aj zdravotníctvo na oveľa lepšej úrovni. Ale naozaj tam máme dobrých ľudí a odborníkov a naozaj to nie je iba fráza. V personálnom obsadení nám chýbajú najmä sestry, niektorí špecialisti, ale vieme o tom a snažíme sa s tým pracovať. Nie je to tak, že to je bezproblémové, to v žiadnom prípade, ale momentálne vieme pacientom dať to maximum, čo v nemocniciach dostávajú a určite nie sú vedome ohrození na zdraví a živote.
Vieme o zbytočných úmrtiach, na ktoré upozornila aj prezidentka. Úplne zbytočne u nás umiera takmer dvaapolnásobne viac ľudí ako je priemer v najvyspelejších krajinách Európskej únie.
To je dlhodobý problém, ale toto číslo hovorí o tom, o koľko ľudí by mohlo zomrieť menej , keby sme mali úroveň zdravotníctva vyššiu. Číslo nezahŕňa len personál, ale aj lieky a techniku. Je to stále dlhodobý proces. Tak ako pred 15 rokmi tak aj dnes, stále nám zomiera viac ľudí, akoby mohlo, keby sme tu mali ideálny stav. Lenže taký stav neexistuje v žiadnej krajine a teraz je na nás, aby sme sa k tomu ideálnemu stavu dostali čo najbližšie. V preklade to znamená dbať na to, aby každé jedno euro, ktoré je v zdravotníctve sa vynaložilo čo najefektívnejšie. To znamená, aby bolo čo najväčším prínosom pre pacienta. Znie to veľmi technicky, ale práve opatrenia typu , aby pre nejakých jednotlivcov nevznikli doplatky, znamenajú, že pre desaťtisíce ľudí nebude na drahšiu liečbu.
Je Marián Kolník, nový tajomník služobného úradu ministerstva zdravotníctva, na ktorého minulosť upozornila Nadácia Zastavme korupciou, tou správnou osobou, ktorá by mala tie peniaze strážiť?
Dajme mu šancu.
Nielen opozícia, ale aj podnikatelia vás kritizujú za opatrenia pre záchranu ekonomiky. Aj SaS „podnikateľské kilečko“ mnohí označili síce za fajn, ale nie dnes, práve teraz. Že teraz ich napríklad povinná nálepka s preškrtnutou cigaretou zaujíma pri záchrane firiem najmenej.
114 opatrení na zlepšenie ekonomiky je málo?! Veď tá nálepka je o tom, že vás nemôže prísť nejaká úradníčka buzerovať za to, že nemáte nálepku. Veď to nie je o tej nálepke, ale o tisíckach opatrení, ktoré musí každý podnikateľ splniť. To nemáte ani šancu všetko usledovať. Potom vám príde kontrola a buzerujú vás a buzerujú.
Napríklad, pre českých podnikateľov je zásadná zmena vypnutie elektrických pokladní do konca roka, aby sa podnikatelia mohli nadýchnuť.
Skúste tieto ekonomicko-podnikateľské témy prebrať s lídrami v SaSke prosím, ja riešim zdravotníctvo. Viem k tomu povedať len to, že sa brali všetky opatrenia, ktoré nemajú dopad na štátny rozpočet a dajú sa robiť ihneď, bez nejakého veľkého rozmýšľania a dopadov. Takže sa to urobilo v jednom veľkom balíčku a ako celok to považujem za najlepšiu správu pre ekonomiku za posledné desiatky rokov. A myslím to úplne vážne.
Ste síce pre zdravotníctvo, ale predsa hlasujete v parlamente aj za všetky ostatné zákony…
Jasné, ale ak vás zaujímajú detaily, kolegovia vám to upresnia viac.
SaS počas 100 dní vlády ustála od svojich koaličných partnerov veľa. Podľa niektorých až moc. Na sociálnych sieťach nájdete aj reakcie vašich sklamaných voličov, že si necháte na sebe drevo rúbať. Sklamaním ste aj pre mnohých zahraničných Slovákov.
O nás je to známe a máme na to aj prieskumy, že máme inteligentnejších voličov.
Najnáročnejších?
Ďakujem, to je ten správny výraz! Náročnejší voliči v sebe nesú aj to, že oni vedia vyhodnocovať situácie, vedia akú máme pozíciu v koalícii a ja si myslím, že na to, akú máme pozíciu, najmä Richard Sulík… to je pre mňa úžasné čo dokáže v takej koalícii!
To, ako zvláda premiéra Matoviča?
(úsmev) To nie je ani o tom, ako zvláda premiéra, ale ako dokáže myšlienky SaS, v takej veľkej prevahe skôr konzervatívnejších politikov, ustáť a presadiť minimálne status quo. A čo považujem za dôležité, že ani ja, ako šéfka zdravotníckeho výboru a súčasť koalície, som nebola nijakým spôsobom vyhostená za to, že som nehlasovala za Programové vyhlásenie vlády. Nahnevala som sa, že sa tam objavil unitárny systém, s čím som vyslovene nesúhlasila. Alebo, že som mohla otvorene kritizovať ministra zdravotníctva pokiaľ dal do korona opatrení veci, ktoré tam jednoducho nemali byť a mali byť riešené v diskusii s odborníkmi z celého sektora a nie narýchlo bez diskusie. Toto považujem za veľmi dobrý začiatok, na ktorom ideme stavať, ak budeme fungovať tak, že napriek tomu, že sme v podstate menšina ako liberáli, tak nás dokáže koaličný partner vypočuť a niektoré veci aj prijať. Myslím si, že takto dokážeme bezproblémovo fungovať ďalej. Takže si nemyslím, že by voliči mali byť sklamaní. Verím, že vidia už úspechy SaS.