Keď ochrana najzraniteľnejších už neplatí a prioritou je strach

Ja vám neviem.  Celý svet, vrátane Slovenska, sa akoby pre koronavírus zastavil. Rok počúvame o zodpovednosti chrániť najzraniteľnejších. Že sú na prvom mieste. Až po vakcínu…

Rok čakáme na vakcínu, ktorá má chrániť najmä ich. Dáta a štatistiky z naozaj obrovských miliónov sú neúprosné. Drvivá väčšina tých, ktorí Covid-19 neprežili sú ľudia nad 60 rokov. Absolútna väčšina.

Presne tá, ktorú máme chrániť čo naviac a tak sa aj život zdravých a mladších zastavil. Väčšina ľudí prišla o slobodu, v mnohých prípadoch o základné ľudské práva. Potom konečne svet oznámi vakcínu proti Covid-19. Normálny človek nejako automaticky čakal, že prvý, kto ju dostane, sú práve najstarší a najchorľavejší, pre ktorých sme ostali doma. Prestali vychádzať, mnohí pracovať, pre ktorých vlastne mnohí prišli o zamestnanie, sociálne kontakty aj základné životné potreby. Však už rok počúvame, že musíme chrániť najzraniteľnejších.

Potom príde vakcína, začneme očkovať údajne podľa veku. Potom určíme prioritizovanú skupiny politikov, potom zdravotníkov, potom ich náhradníkov všetkých, ktorí idú okolo vakcinačného centra, potom úradníkov zdravotných poisťovní, potom ešte neviem koho. Potom všetkých učiteľov a pedagogických pracovníkov, ktorí prevažne dnes aj tak pracujú z domu. Potom sa o vakcíny prihlásia aj kuchárky a upratovačky a ešte neviem kto z pedagogického rezortu a potom… A potom čítate tie zúfalé volania o pomoc z domovov opatrovateľských služieb, kde sú tisíce klientov v naozaj ťažkých zdravotných stavoch a vysokom veku, o ktorých vakcinačné tímy ešte ani nezakopli. Riaditelia prevažne počítajú mŕtvych. Akoby už ich klienti zrazu neboli pre štát prioritou.

A potom si pozriete fotografie, ako očkujú učiteľov, ktorí majú sotva 26 rokoch a nikto nevie, kedy sa reálne aj všetci vrátia do tried s deťmi. Ja vám neviem. Mne tu niečo už nesedí. A vám?

A potom sa začnete pýtať, či ďalšou prioritizovanou skupinou budú zamestnanci a zástupcovia univerzít, predavači, šoféri MHD, úradníci na obecných úradoch, policajti, vojsko… A potom si vypočujete ministra školstva Gröhlinga zo strany Sloboda a Solidarita , že zaočkovaní by už mali dostať slobodu. A možno sa dozviem, že je to preto, lebo pracovníci školstva chránia mňa. Čo tam potom, že vírus roznášajú aj zaočkovaní, lebo svetoví vedci už dávno upozorňujú, že vakcína nechráni pred covid, ale smrťou na covid.

Ja vám neviem, mne tu niečo nesedí. Samozrejme, nemusím všetko komentovať, ale tu sa neviem zbaviť pocitu, že sme nejako veľmi rýchlo zabudli na tých najzraniteľnejších. Ak na Slovensku dodnes nie sú zaočkovaní ľudia nad 75 rokov a ešte aj veľmi chorí v DSS a my už očkujeme mladých zdravých učiteľov, vám to príde normálne?

Ja vám neviem. Mne tu niečo už nesedí. Jedine, že už tá solidarita s najzraniteľnejšími neplatí a vlastne sme to všetko robili len pre to, aby sa zachránil každý ako vie bez ohľadu na kohokoľvek.  Ak teda už najzraniteľnejší nie sú dnes na Slovensku prioritou, tak potom na čo to bolo všetko dobré? Jedine, že hodnota „zdravie na prvom mieste“ a ochrana najzraniteľnejších na Slovensku reálne nikdy neplatila…

Vakcín je naozaj málo. Nemali by sme ich naozaj prenechať tým, ktorí ich najviac potrebujú a už nemajú čas? Naozaj je dnes už prioritou iba to, kto sa bojí najviac?

(České ministerstvo zdravotníctva medzitým oznámilo, že podľa ich odborníkov vakcína AstraZeneca účinkuje rovnako pri všetkých vekových kategóriách ako iné registrované vakcíny EMA)

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)