Keď ženy závidia mužom penis a muži ženám maternicu
Slovákov vraj vystihuje porekadlo Keď mne skape koza, nech susedovi dve. Radi tiež ohovárame úspešných bohatých ľudí, že to museli nakradnúť, veď na Slovensku nie je možné zarobiť toľké peniaze. Závisť dokáže byť naozaj silnou emóciou. Veď kresťanská tradícia ju považuje za jeden zo siedmich smrteľných hriechov. Hoci určitá závisť je ľudskej povahe prirodzená, ak prekročí takzvanú zdravú hranicu, môže sa stať prekliatím. Je závisť normálna? Spýtali sme sa antropologičky, psychológa a aj zakladateľa najväčšej komunity osobného rozvoja v Čechách.
Závidieť sa dá naozaj čokoľvek.
Vždy sa totiž nájde niečo, čo by sme chceli mať, vlastniť. Štíhlejší driek? Nové šaty? Väčšiu porciu mäsa na obede či auto s automatickou prevodovkou? A možno neviete prežrieť v poradí tretiu dovolenku, z ktorej sa práve vrátila vaša susedka. Nehovoriac o závidení si choroby, lebo aj také u nás existuje.
Závisť typická pre Slovákov?
Psychológ Robert Krause upozorňuje, že závisť bola prítomná už v minulosti, je prítomná aj v súčasnosti a predpokladá, že bude aj v budúcnosti. „Psychoanalyticky orientovaní terapeuti už dávno hovoria, že ženské pohlavie má tendenciu závidieť mužom penis a muži závidia ženám maternicu.“
Antropologický výskum skutočne ukazuje, že ľudia si závidia aj v kmeňových spoločnostiach, kde sociálne rozdiely nie sú také veľké ako v komplexných industriálnych spoločnostiach. „Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v každej sociálnej skupine, či už je to kmeň, dedina, národ alebo akýkoľvek kolektív, existuje stratifikácia – teda ľudia sa líšia podľa rôznych príznakov (rod, vek, majetok, náboženská a etnická príslušnosť…). Inými slovami, vždy je niekto v lepšej a niekto v horšej situácii. Čo je však lepšie a čo horšie, závisí od socio-kultúrneho kontextu. Preto nie je korektné tvrdiť, že Slováci sú závistliví. Nie sú o nič viac alebo menej závistliví ako Česi, Maďari, Nemci… Lenže závisť sa v rôznych spoločnostiach môže vzťahovať na rôzne aspekty života a prejavovať sa rôzne,“ vysvetľuje antropologička Tatiana Bužeková.
Zakladateľ najväčšej komunity osobného rozvoja Petr Casanova dodáva, že je pohodlnejšie niekomu závidieť, ohovárať ho, špiniť, ako sa zamerať na seba samého. „Proto jsem názoru, že závist je výsledkem pohodlnosti, i když někdy jsem záviděl i já sám. Přímo jsem nenáviděl ty, kteří byli úspěšnější než já. Až jednou mi blesklo hlavou: Proč být cíleně na opačném břehu? Proč nepřejít na druhý břeh a nezeptat se těch úspěšných Jak jste to dokázali? Jak se Vám mohu vyrovnat? A byl jsem překvapen, jak otevření ti úspěšní lidé byli. Pochopitelně ‒ protože i oni zažili slabost a neúspěch. Věděli, jaké to je být mezi poraženými a nic s tím nedělat. Věděli, že je neohrožuji, že jdu svou cestou, ba naopak, že ve mně mohou získat partnera, který i je podpoří, až někdy budou o sobě pochybovat,“ upozorňuje Petr Casanova, ktorý sa nahneval sám na seba. „Už tím, že jsem se naštval na sebe a zaměřil se na své nedostatky a jejich odstraňování, jsem přestal přemýšlet o druhých a závist mě pustila. Od té doby závistivé lidi chápu a současně vím, že každý tu slabost může překonat.“
Odborník Krause odporúča, aby sme si uvedomili, že závisť nás podnecuje zamyslieť sa nad našimi potrebami, ktoré nemáme uspokojené a začať si ich napĺňať. „Avšak bez zapojenia presunu negatívnej energie voči druhej strane, ale s pozitívnou túžbou a nádejou, že to, čo dokázala druhá strana, môže byť pre mňa motivujúce a môžem sa o to pokúsiť aj ja,“ spresňuje Krause.
Primeraná závisť motivuje
„Každý člověk sám cítí, zda má v sobě pravou závist, která ho sráží a bere mu energii, nebo takzvanou závist, což je motor, který vás nenechá spát ‒ vidíte úspěšnějšího člověka a chcete být jako on. Inspiruje vás, motivuje. Máte-li v sobě pravou závist, váš osobní život se neposouvá vpřed, spíše stagnuje, respektive couvá. Opouštějí vás přátelé, partneři, padáte na dno. Teprve na něm si uvědomíte, že musíte něco změnit. Proto se také spousta úspěšných lidí zrodila na dně – tam začal jejich obrat. Přestali se zabývat druhými v negativním smyslu a začali makat na sobě. Tak objevili schopnosti, o jakých nikdy nevěděli, že je v sobě mají, a přesto je v sobě měli vždycky. A tím přijdou na princip životního úspěchu,“ objasňuje nám Casanova, podľa ktorého je závisť prirodzenou slabosťou, pretože všetci sa rodíme ako slabí a silu získavame až prekonávaním skúseností. Je zrejmé, že sami sa môžeme rozhodnúť, čo urobíme, keď závisť pocítime.
„Nie je jednoduché svoje emocionálne správanie upraviť, ale je to možné. Podmienkou je, aby sme o sebe a iných vedeli viac – a práve v tom medzikultúrne výskumy emócií môžu byť nápomocné,“ hovorí o spôsobe ako odstrániť ľudskú závisť Bužeková. Uvedomme si, že ľudia, situácie, podnety, názory a ani myšlienky nie sú dobré a nie sú ani zlé, ale naše postoje, názory, dohady a domnienky ich takými robia. Je na nás, či si zvolíme cestu vlastného riadenia, alebo sa necháme riadiť druhými . „Pravdou je, že sme neustále konfrontovaní nielen sami so sebou – s našimi predstavami o sebe a našim reálnym obrazom . Ak je veľká priepasť medzi tým, kým som a tým, kým chcem byť, môžem byť motivovaný, ale aj frustrovaný. Potom je to naše rozhodnutie, pretože všetky situácie sú neutrálne a len my im prisudzujeme význam,“ radí psychológ.
Úspech sa neodpúšťa
Pochopiteľne, obe alternatívy v sebe nesú benefity, ale aj riziká. Je však na nás, čo sme ochotní tolerovať. Je preto pochopiteľné, že závisť ako taká, môže napomôcť, no aj uškodiť.
„Často sa ženieme nie za svojimi cieľmi, ale za cieľmi druhých. Myslíme si, že úspech nás urobí šťastnými. Niektorí dokonca hovoria, že úspech sa neodpúšťa. „Ak sa sústredíme iba na druhých ľudí a na ich úspechy, ktoré veľakrát pre nich úspechmi ani nie sú, zabúdame na seba, na blízkych. Je pre nás akosi ťažké odpustiť sebe samému to, že sme zatiaľ nedosiahli to, po čom túžime. Čo nás následne vedie k tomu, že sa cítime tak, ako sa cítime, závidíme,“ uzatvára Krause. Za každých okolností je potrebné si uvedomovať vlastnú hodnotu a vedieť, že nikto nemôže mať všetko a každý je dobrý v niečom inom. A tak by malo byť úplne jedno, či vám v garáži stojí luxusné auto alebo ste sa práve naučili plynule hovoriť šiestimi jazykmi, či na výplatnej páske vám svieti šesťciferné číslo.