Kríže a piety, ktoré vyrušujú
Sú piety, vyobrazenia krížov či podobné pamiatky, ktoré sa vymykajú zo zaužívaných neškodných vyobrazení. Vyzývajú nás zastaviť sa, načúvať, premýšľať. Nechať ich pôsobiť na naše vnútro a vnímať ich ozveny v nás.
V obci Svodín v okrese Nové Zámky je najfascinujúcejšia pieta, akú som kedy videl. Keď som si ju všimol ešte ako dieťa, nerozumel som jej, no vryla sa mi do pamäte svojou nezvyčajnosťou. Po rokoch som tam zašiel zámerne kvôli tejto piete. Pod mohutným krížom anjel drží v náručí mŕtveho vojaka. Pre niekoho azda nič zvláštne. Ten odkaz je však nesmierne silný. Stál som užasnutý a bola to pre mňa výnimočná škola teológie i meditácie.
Autor tej pamiatky pochopil, že Boh je solidárny s obeťami nezmyselných vojen i s bolesťou tých, ktorí stratili svojich blízkych. Že nás vyzýva k ľudskosti a solidárnosti. K budovaniu krajšieho a lepšieho sveta, v ktorom budeme zároveň kultivovať a uchovávať pamäť a spomienky.
Nezvyčajné vyobrazenia Krista
Vo svete nájdeme niekoľko podobných jedinečných výjavov.
V Nikarague je nezvyčajný obraz kríža: roľník pripevnený k vidlám a lopate. Takto symbolizuje obete útlaku. Autor toho vyobrazenia pochopil, že Boh stojí na strane obetí mocných a ich krutostí, na strane drobných roľníkov, ktorým ukradli pôdu a vykorisťovali ich.
V kaplnke Svetovej rady cirkví v Nairobi je kríž od jedného brazílskeho rezbára. Kristova tvár pripomína mnohých umučených a popravených Brazílčanov a z jeho naširoko otvorených úst akoby bolo počuť výkrik bolesti doliehajúci na celú zem. Boh je solidárny s týmito obeťami nespravodlivosti a neprávosti.
Na jednom indickom obraze je vyobrazený Kristus ako nesie pluh a zastupuje tak všetkých zotročených, ubitých, umlčiavaných. Autor obrazu pochopil, že Boh je solidárny s utláčanými a zotročenými.
Nadčasové odkazy
Podobné vyobrazenia narúšajú naše náboženské pohodlie, zaužívané schémy, romantizujúce náboženské predstavy či rutinu rituálov a manifestačných prejavov viery. Pozývajú k premýšľaniu, k reflexii, k úvahám o tom, v akom svete žijeme a v akom chceme žiť. Na okraj takýchto vyobrazení teológ Anton Rotzetter pripomína, že takéto vyobrazenia kríža „omnoho väčšmi zodpovedajú tomu, čo znamená, než kríže, na ktoré sme si zvykli“. Dodáva, že „kríž musí znovu provokovať, lákať von z bezpečnosti k zasadzovaniu sa,“ pretože „mi ukazuje človeka v inom svetle“.
Toto nie sú neškodné romantizujúce náboženské výjavy. Nie sú to neškodné obrazy Boha a náboženstva. Odkazujú, že o Bohu, viere, náboženstve či kresťanstve nemožno hovoriť chrbtom k obetiam. Že o slobode nemožno hovoriť chrbtom k obetiam neslobody. Že pamäť, spomienka a rozprávanie musia byť neoddeliteľnými a konštitutívnymi prvkami slobody a demokracie. Že vieru v Boha nemožno vyznávať a kresťanstvo praktizovať bez solidarity s trpiacimi, núdznymi, obeťami neprávostí a v dnešnom kontexte vojny aj s obeťami zverstiev vojnových zločincov a ich vražedných hord.
Odkazujú, že mravná prax nemôže byť spoločensky neutrálna ani politicky nevinná.
To všetko tu spomenuté a naznačené patrí ku kľúčovým odkazom onoho veľkonočného príbehu – či už v jeho pôvodnom hebrejskom rozmere vyslobodenia z neslobody alebo v kresťanskom rozmere Kristovho príbehu a jeho zavŕšenia.
Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)