Kto a kde zarába najviac a kto najviac chudobnie
Vysoká inflácia stále výrazne odkrajuje Slovákom z výplat, reálne mzdy klesli na začiatku roka o takmer 5 %. Najnovšie dáta zaslala Dalito.sk Jana Morháčová, hovorkyňa a riaditeľka odboru produktového portfólia a komunikácie Štatistického úradu SR.
Hoci mzdy v SR rástli tempom, ktoré patrilo k najvýraznejším za posledných 20 rokov, nedokázali odolať inflácii, a to už piaty kvartál po sebe. Reálny rast miezd v 1. štvrťroku 2023 dosiahli iba pracujúci v ubytovacích a stravovacích službách, ktorí majú ale dlhodobo najnižšie zárobky.
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2023 dosiahla 1 327 eur, medziročne sa zvýšila o 9,5 %. V hrubom tak zamestnanci dostávali v priemere o 115 eur viac ako na začiatku roka 2022. Napriek pomerne dynamickému zvýšeniu rast miezd nestačil pokryť vysokú infláciu a priemerná mzda reálne medziročne klesla o 4,9 %. Po takmer 8 % prepade na konci minulého roka to bol druhý najvyšší pokles reálnej mzdy za posledných 22 rokov. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2022 vzrástla o 3,3 %.
Medziročný rast priemernej nominálnej mzdy v prvom štvrťroku tohto roka zaznamenali všetky sledované odvetvia hospodárstva. Relatívne najrýchlejšie vzrástli mzdy v odvetviach s dlhodobo najnižšími zárobkami – v ubytovacích a stravovacích službách (o 17 %), stavebníctve (o 14,8 %) a v ostatných činnostiach (o 13,8 %). Výrazné medziročné rasty dokázali v týchto odvetviach z veľkej miery kompenzovať zamestnancom dopady inflácie. Pracovníci v ubytovacích a stravovacích službách ako jediní zaznamenali rast svojich reálnych miezd, a to o 1,7 %. Ich hrubý mesačný zárobok však predstavoval 771 eur, čo bolo len 58 % priemernej mzdy za celé hospodárstvo SR.
Najvýraznejší prepad reálnej mzdy na úrovni 7 až 9 % pocítili zamestnanci v oblasti informácií a komunikácie, v umení, zábave a rekreácii a predovšetkým vo finančných a poisťovacích činnostiach.
Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, vykázal počas 1. štvrťroku 2023 medziročný rast miezd na úrovni 9,9 % (na 1 398 eur), reálne však mzdy klesli o 4,5 %. Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb dokázal lepšie čeliť tempu inflácie obchod, v ktorom nominálne mzdy vzrástli o 11,8 % (na 1 266 eur). Reálny pokles platov pracovníkov v obchode dosiahol 2,9 %, čo bolo menej ako v priemere za celé hospodárstvo SR.
Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,3 tisíca eur mali v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, informácie a komunikácia a dodávka elektriny, plynu a pary. V desiatich zo 16 odvetví ekonomiky bola mzda nižšia ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu, ktorá nedosiahla ani 1 tisíc eur, mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, ostatných činnostiach a v stavebníctve.
Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 676 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 023 eur v Prešovskom kraji do 1 230 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 1. štvrťroku 2022 s najvyšším relatívnym prírastkom o 12,7 % v Nitrianskom a o 11,3 % v Prešovskom kraji. Reálne mzdy klesli najmenej v Nitrianskom (o 2,1 %) a najviac v Košickom kraji (o 6,3 %).
Poznámka:
Podľa štvrťročného štatistického výkazníctva; bez podnikateľských príjmov, údaje sú upravené o štatistický odhad neevidovanej mzdy zamestnancov u živnostníkov.
p. b. percentuálny bod
Zdroj údajov databáza DATAcube.:
Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR [pr0204qs]
Priemerná mesačná mzda podľa odvetví [pr0205qs]
Priemerná mzda v hospodárstve SR[np3112qr]
Indexy reálnych miezd podľa ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) [np2014qs]