Lipták, maliar a spisovateľ Janko Alexy, ktorý zachránil aj Bratislavský hrad

Dalito.sk/Maliar, prozaik a publicista JANKO ALEXY, jeden zo zakladateľov slovenského moderného výtvarného umenia na snímke z 23. januára 1964/FOTO ARCHÍV TASR Viliam Přibyl
TASR -

Od narodenia maliara, výtvarného kritika, pedagóga, spisovateľa, ktorý sa výraznou mierom zaslúžil o záchranu Bratislavského hradu, Janka Alexyho uplynulo dnes 25. januára 125 rokov.

Národný umelec Janko Alexy bol mimoriadne činorodým umelcom a organizátorom kultúrneho života na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Počas svojho tvorivého života sa snažil o vytvorenie nového národného prejavu v maliarstve, pričom využíval širokú škálu formálnych výdobytkov moderny, ako aj jednotlivé prvky nových smerov a tendencií vo vtedajšom umení.

Za jeho vrcholné tvorivé obdobie sprevádzané úspešnou výstavnou a organizačnou činnosťou, možno považovať 30. roky minulého storočia.

TOP Jánošík

Alexyho rozsiahle výtvarné dielo obsahuje okolo 1300 olejomalieb, pastelov, tempier a kresieb. Maľoval slovenskú prírodu, dedinu, mestské zákutia, portréty, ale aj historické alebo legendárne postavy a udalosti.

Významnou bola v jeho tvorbe tematika Jánošíka. Navrhoval monumentálne dekoratívne gobelíny a vitrážové, mozaikové okná do sakrálnych aj svetských objektov (napríklad Divadlo P.O. Hviezdoslava Bratislava, dnešné Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava).

Zasadzoval sa za rekonštrukciu mnohých kultúrnych pamiatok. Niekoľkoročné úspešné úsilie o rekonštrukciu Bratislavského hradu, neskôr aj Trenčianskeho a Spišského hradu opísal v knihe Tam ožila sláva (1970).

Praxoval v lekárni

Janko Alexy sa narodil 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši v rodine sedlárskeho majstra Gustáva Alexyho a Emmy, rodenej Korytárovej.

Už ako študent lučeneckého gymnázia sa pokúšal o prvé výtvarné prejavy. Pre očné ochorenie sa musel tohto záujmu na určitú dobu vzdať. Po maturite v roku 1912 vystriedal viaceré zamestnania. Bol kominárskym učňom či praktikantom v lekárni.

Počas prvej svetovej vojny absolvoval lekárnický kurz v Budapešti a začal aj študovať na tamojšej Filozofickej fakulte. V roku 1917 Alexyho však odvelili na taliansky front, kde sa k maľovaniu respektíve kresleniu príležitostne vrátil.

Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1919 nastúpil na Akadémiu výtvarných umení (AVU) v Prahe. Jeho profesormi boli napríklad Josef Loukota, Max Pirner, alebo Max Švabinský. Počas letných prázdnin v roku 1919 sa zúčastnil na vedeckej výprave po Slovensku, ktorú viedli českí profesori. Prizvali ho ako nadaného kresliara, aby zaznamenával hrady, zámky, kaštiele a mestá.

Z množstva takto získaného materiálu urobil Alexy ešte v tom istom roku výber a vydal ho v podobe pohľadníc. O rok neskôr, v roku 1920 vydal zo spomínaných náčrtov aj knižný album pod názvom Obrázky zo Slovenska. V roku 1919 absolvoval aj polročný študijný pobyt v Paríži. Pražskú akadémiu ukončil v roku 1925.

Aj neúspech

V rokoch 1932-1937 žil Janko Alexy v Piešťanoch, kde organizoval umeleckú kolóniu, do ktorej chcel pritiahnuť najvýznamnejšie umelecké mená tej doby ako Bazovský či Palugyay. Po neúspechu tohto projektu sa natrvalo usadil v Bratislave.

Okrem vlastnej tvorby sa výrazne podieľal aj na organizovaní umeleckého života a zasadzoval sa za rekonštrukciu mnohých kultúrnych pamiatok, okrem iného patril k popredným záchrancom či presadzovateľom rekonštrukcie Bratislavského hradu.

Bratislavský hrad/foto: Bratislav Zlocha

Bohatá je aj Alexyho literárna činnosť. V zbierkach krátkych poviedok Jarmilka (1924) a Grétka (1928) zachytil atmosféru a prostredie kde vyrastal a študoval, ako aj citové problémy mladého človeka.

Vojnové utrpenie a sociálne pomery zhrnul v poviedkovej knihe Veľká noc z roku 1930. Skúsenosti z maliarskych potuliek po Slovensku a spomienky na detstvo spracoval v knihe Na voľnej vôľuške (1932). Zážitky z profesorského povolania tvoria základ jeho dvojzväzkového románu Hurá! z roku 1935, ktorý sa dočkal aj prepracovanej verzie s názvom Profesor Klopačka (1949). Napísal aj beletrizovanú autobiografiu Život nie je majáles (1956). V diele Osudy slovenských výtvarníkov (1948) zase zhromaždil životopisné údaje o 74 výtvarných umelcoch. Spolu so spisovateľom Gejzom Vámošom založil v roku 1922 literárno-umelecký časopis Svojeť.

Významný reprezentant moderného slovenského výtvarného umenia a svojím umeleckým tvorivým záberom a rozhľadom renesančný človek Janko Alexy zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave.

Môže vás zaujať:

Slávny maliar Jozef Lada nikdy pod stromček nič nedostal