Lucia Ďuriš Nicholsonová (EP): „Je otázne, či je plošná karanténa aj efektívne a proporcionálne opatrenie. Opakovane sme apelovali na slovenskú vládu.“

Pre štáty Európskej únie je pri šírení koronavírusu alfou a omegou testovanie obyvateľov, lebo len tak môžu reálne zistiť, ako sa u nich šíri alebo nešíri epidémia koronavírusu. Slovensko je na najnižších priečkach testovania medzi krajinami EÚ. Nikto tak zatiaľ reálne nevie, ako sa reálne koronavírus šíri či nešíri po Slovensku.

Vláda Igora Matoviča pristúpila ako jediná krajina EÚ k povinnému obmedzeniu osobnej slobody tým, že pri návrate na Slovensku musia ísť do povinnej štátnej karantény a nie domácej tak, ako v ostatných štátoch EÚ, ale aj vyspelom svete.

Dalito.sk oslovilo poslankyňu Európskeho parlamentu (SaS) a predsedníčku Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci ohľadom zákonnosti postupu novej vlády Igora Matoviča.

Aj na Luciu Ďuriš Nicholsonovú sa denne obracajú stovky bezmocných Slovákov, ktorí sa pre ojedinelú štátnu karanténu aj vo svete dostali do zúfalej životnej situácie, pripadne sa pre nezvládnutú štátnu kraranténu boja o život.

Ktorá krajina EÚ ešte drží v štátnej (nie domácej) karanténe proti vôli vlastných občanov? Vy o takej viete? 

Je pravda, že žiadna krajina EÚ nemá nariadenú karanténu v štátnych zariadeniach. Karanténu mimo domu majú nariadenú napr. Austrálčania, ktorí sa vracajú zo zahraničia a to na 14 dní, využívajú na to prázdne hotely. (4/5 * pozn. redakcie)

Považuje toto opatrenie EK (EP)  za správne alebo ide o porušenie základných práv obyvateľa Európskej únie?

 To, že oblasť verejného zdravotníctva spadá do výlučnej kompetencie členského štátu je fakt, a teda EÚ nemá v tejto oblasti kompetencie. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku bola vyhlásená mimoriadna situácia, je na rozhodnutí vlády a Úradu verejného zdravotníctva rozhodnúť o konkrétnych opatreniach. Môžu nariadiť povinnosti rôznou formou. Prvoradým záujmom je ochrana zdravia obyvateľstva a predchádzanie ochoreniu. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je možná výnimka v čase núdze, to znamená, že štát môže za výnimočných okolností dočasne a do obmedzenej miery upustiť od povinnosti zabezpečiť isté práva a slobody. Právo na výnimku možno uplatniť v prípade verejného ohrozenia života národa, teda nemožno hovoriť o porušovaní práv. 

 Ako sa  občan Európskej únie môže brániť proti násilnému odobratiu slobody, teda obmedzenia jeho osobnej slobody, pretože mu domáca vláda zakázala domácu karanténu a núti ho do štátnej, kde ho ohrozujú na živote, preto že tam miešajú chorých so zdravými? 

Na Slovensku máme aktuálne vyhlásený núdzový stav. K tomu môže vláda pristúpiť napríklad v prípade ohrozenia života a zdravia osôb, čo aktuálna pandémia COVID-19 nepochybne je. Počas takéhoto núdzového stavu môže štát obmedziť základné práva a slobody – prejavom toho je, okrem iného, aj povinnosť absolvovať karanténu v štátnych zariadeniach. Ide teda o legitímne opatrenie, ktoré občania vracajúci sa na Slovensko musia rešpektovať pod hrozbou sankcii.

Otázne však je, či je plošná karanténa aj efektívne a proporcionálne opatrenie. V tejto veci sme opakovane apelovali na slovenskú vládu.

Riešením by bolo ponechať štátnu karanténu na dobrovoľnej báze, a zaviesť povinnú domácu karanténu  a jej výkon kontrolovať napríklad aj pomocou moderných technológii. Okrem toho by malo Slovensko prihliadať na negatívne testy na SARS-COV-2, ktoré si mnohí Slováci dali vyhotoviť v zahraničí krátko pred odchodom na Slovensko. Pri aktuálnom nedostatku testovacích kapacít a súprav v členských štátoch je nielen absurdné, ale i nezodpovedné testovať ľudí v priebehu pár dní v dvoch členských štátoch, zatiaľ čo väčšina slovenských občanov nebola testovaná ani raz, aj keď by to mnohí možno potrebovali oveľa viac.

Aktivizujú sa i samotní občania, nedávno vznikla petícia Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia, v ktorej vyzývajú vládu, aby im bola umožnená domáca karanténa a upozorňujú na to, že celková organizácia štátnej karantény má niekoľko výrazných nedostatkov – tým najzávažnejším je práve miešanie občanov negatívne testovaných na COVID-19 s tými pozitívne testovanými, čím je ohrozené ich zdravie a život a zvyšuje sa riziko rozširovania nákazy, aj keď účelom by mal byť presný opak.

 Problémom je však ja to, že do karantény sú umiestňovaní ľudia, ktorí by mali mať výnimku. Napríklad mnohí cezhraniční pracovníci, tzv. pendleri, ktorí sa buď boja vrátiť domov, pretože by sa mohli nakaziť, alebo pre povinnú karanténu nemôžu nastúpiť načas do práce na turnusy a hrozí im strata zamestnania. Štát by mal v tejto veci urýchlene konať.

Poslankyňa Európskeho parlamentu na svojom FB zverejnila príklady životných príbehov, ktoré sa teraz odohrávajú v mnohých slovenských domácnostiach.

“3 riešenia pre cezhraničných pracovníkov. Vyzývam vládu, aby ich prijala.❗️

➡️”Pani Nicholsonová, prosím Vás v mene zúfalých žien, predostrite žiadosť o výnimku pre opatrovateľky. Nie vlastnou vinou sme museli utekať za prácou do zahraničia, ale vyhnal nás náš ekonomický systém, nedostatok pracovných ponúk na Slovensku.”

➡️”Chcem Vás poprosiť aby ste sa prihovorili u našej vlády za slovenské opatrovateľky, aby sme nemuseli ísť do povinnej štátnej karantény… Zrušili nám dopravu tak som mesiac zavretá s klientom… A teraz hrozí že musím ísť do štátneho zariadenia, kde je riziko nákazy.”

➡️”Pani Nicholsonová poraďte nám, ako máme riešiť našu finančnú situáciu my opatrovateľky. Ja som slobodná mamička a ostala som bez príjmu.”

➡️”Už od 13.marca som doma. 2 týždne som bola v karanténe, ale doma som stále, lebo mám strach a obavu vycestovať, či sa vrátim domov. Prosím pomôžte nám.”

**********
Píšu mi stovky opatrovateliek, sestier, lodníkov, tirákov a iných cezhraničných pracovníkov, ktorí sa ocitli vo veľmi zlej situácii – buď zostali bez práce alebo bez rodiny kvôli opatreniam vlády, ktoré sú v rozpore s odporúčaniami EK.
Je mojou povinnosťou ako šéfky výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, aby som sa za ne postavila.

Preto som dnes vyzvala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a premiéra, aby prijali tri konkrétne opatrenia, ktoré môžu situáciu pendlerov výrazne zlepšiť bez ohrozenia ostatných obyvateľov.