„Mami, dnes ťa už chápem.“

Dalito.sk/Karin Tomečková/foto: Cesilie I. Steinaa

Som mama  27 rokov. Napriek tomu pravidelne o dcére hovorím ako o “malej” (áno, o tej z titulnej fotografie). A už mi to ostane asi celý život napriek tomu, že si už samostatne pláva svojim dospeláckym životom a sama je mamou.  Počas 27 rokov som zažila situácie, na ktoré aj nerada spomínam. Sú aj také, za ktoré nie som, ako matka, hrdá a dcére som sa aj ospravedlnila.  Keby sa dal čas vziať späť, dnes, už ako 49 ročná viem, že by som mnohé vyriešila inak. Ale nedá sa… Viem však to, že všetko je jednoducho tak, ako má byť.

Viem, aké je ťažké byť dobrou mamou. Neexistuje na to žiadna škola, iba pud a srdce a systém pokus, omyl. Jedno bolí viac, iné menej, ale vždy to robíme s najlepším presvedčením, že to je pre naše dieťa to najlepšie. Snáď to raz naše deti pochopia, všetky naše omyly.

Dnes už viem, že keď pre svoje dieťa urobíte maximum, jedného dňa zistíte, že to naozaj funguje.

Dcéra, ktorá je už mamou a pracovala aj s deťmi, mi raz povedala vetu , ktorou odplašila všetky moje doterajšie pochybnosti, či som pre ňu urobila maximum, či som sa vtedy a vtedy rozhodla správne, správne reagovala alebo nie, či som to urobila správne alebo nie….

„ Mami, dnes ťa už viem úplne pochopiť, keď si vybuchla, keď som napríklad neustále  prevracala oči. Obdivujem vás s ockom, ako ste to so mnou mohli vydržať.“

Pre mňa to bola najkrajšia veta, samozrejme okrem „ľúbim ťa“, ktorú mi dcérka za tie dlhé roky povedala veľakrát. Sedeli sme s manželom v obývačke a spoločne sa  smiali na zážitkoch z jej detstva. Spomínali sme na to najťažšie obdobie, ktorým si musíme prejsť všetci, keď nám naše deti absolútne nerozumejú a musíte ho len jednoducho prežiť. A dnes sme sa už iba smiali.

Všetkým matkám želám, aj budúcim, len to najlepšie. Nech tých omylov v dobrej viere je čo najmenej. Mnoho z nás zažilo „dno“, keď sme mali pocit, že toto jednoducho už nezvládneme.

Dnes, ale viem, ako práve takéto napäté chvíle formujú človeka a dodávajú silu.

Držím všetkým mamám palce. Nech už to osud akokoľvek  skomplikoval…

Aby sme mali vždy dosť síl sa s tým popasovať tak, aby tým netrpeli naše milované deti. Nech už sú akokoľvek, primerane k veku, najmúdrejšie na svete, či dokonca „najodpornejšie.“

Nech sa vám v živote všetko zlé vyhýba a ak sa tak nestalo, aby sa všetko zlé na dobré obrátilo.  Vám aj vašim milovaným deťom! Viem, že to tak funguje.

A nebojte sa, každá dobrá matka sa raz dočká tej nádhernej vety: „Mami, dnes ťa už chápem.“

A tým, ktorým sa “nedarí”, nech to DÁTE čo najrýchlejšie!

A ešte jedno preveľké želanie, aj keď na prvý pohľad surové . Nech sa  pri žiadnej z nás príroda nepostaví na hlavu, že prežijeme naše milované deti!