Marta Špániková: „Nepochopím, príde rodina s nezaočkovanými deťmi, či cestovatelia, ale keď idú do vysnenej krajiny, kde treba očkovať žltú zimnicu, čo teda nie je jednoduché očkovanie, tak to si v pohode nechajú pichnúť.”

Epidemický výskyt osýpok na východnom Slovensku v okrese Trebišov pokračuje aj v roku 2019. Od septembra 2018, kedy začali prípady osýpok v okrese výraznejšie pribúdať, tam do 22. januára ochorelo celkovo 141 osôb.

Veľa ochorení sa vyskytlo u detí, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek nemohli byť očkované. Regionálny úrad Verejného zdravotníctva uviedol, že najväčšie ohniská nákazy sú v mestách Trebišov a Sečovce, v miestach s nízkym hygienickým štandardom.

Koncom roka 2018 zaznamenal ÚVZ desať ochorení na osýpky aj v Nitrianskom kraji. Päť prípadov sa vyskytlo v okrese Šaľa, tri v okrese Nitra a po jednom prípade v okresoch Nové Zámky a Topoľčany. Prvé ochorenie bolo do kraja importované, ostatné prípady boli podľa ÚVZ v epidemiologickej súvislosti.

Jeden pacient s osýpkami je momentálne evidovaný aj v Bratislavskom kraji, v Univerzitnej nemocnici Bratislava. 28-ročný pacient priletel do krajiny z Ukrajiny.

Osýpky patria k najnákazlivejším prenosným ochoreniam, ktoré sa rýchlo šíria vzduchom najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva. Vstupnou bránou sú spojivky a sliznice dýchacích ciest. ÚVZ už celé roky upozorňuje, že najúčinnejším preventívnym opatrením je len očkovanie.

Európou sa momentálne šíri aj chrípka. Dokonca tak, že napríklad v Maďarsku sa v lekárňach už takmer minuli zásoby štvorzložkovej protichrípkovej vakcíny, a to aj napriek tomu, že na sezónu pripravili výrobcovia o 20 percent viac než vlani.

S amatérskymi kampaňami proti očkovaniu už lekári bojujú roky. Aj  MUDr. Marta Špániková – všeobecná lekárka pre deti a dorast, ktorá nám otvorila dvere svojej ambulancie a prezradila, ako to v nej vyzerá dnes, v časoch internetového boomu a antivakcinačnej loby a kampaní.

„Som dnes vďačná už aj za to, že nás odborníkov  ešte niekto dokáže vôbec počúvať aj pri očkovaní. Že ešte niekoho zaujíma názor obyčajnej lekárky pre deti a dorast z Petržalky, lebo je to stále zložitejšie. Pritom práve my, obyčajní doktori sme práve tí, ktorí očkujú deti denne,“ rozhovorí sa detská lekárka, ktorá si kedysi na jeden kongres spravila sumár, koľko detí od roku 2000 do 2010 zaočkovala. Bolo to asi 11 tisíc detí, ktorým podala očkovaciu látku.

„Za celé tie roky som mala len štyri vedľajšie účinky také, že som musela v ten istý deň dieťa riešiť. Žiaden z účinkov však nebol taký, že by zanechal trvalé následky alebo, že by to dieťa ochorelo tak, aké prípady už zverejnil Úrad verejného zdravotníctva pri nezaočkovaných deťoch na Slovensku,“ doplnila lekárka, ktorá očkovací kalendár považuje za zákon, ktorý sa vydáva každý rok.

Keď už hovoríme o tom, ako veľa očkujeme, tak si podľa nej máme uvedomiť, že očkovací kalendár je na celý život a má len sedem riadkov, ôsmy je už pravidelné preočkovanie dospelých.

„Práca pediatra je v prvom rade prevencia a liečba akútnych a chronických ochorení. Práve prevencia je metóda našej práce, ale nie je to len to, že očkujeme. My hľadáme, či dieťa, ktoré sa narodí zdravé, predsa len netrpí nejakým ochorením. To sú tie skríningové ochorenia, pravidelné preventívne prehliadky a naozaj len 7x za život, za 13 až 15 rokov života mojich pacientov aj očkujem,” vysvetľuje princíp svojej práce skúsená pediatrička. Upozornila, že očkovanie je naozaj aktivácia imunitného systému na to, aby rozpoznával ochorenia,  a aby sa vedel proti nim aktívne brániť.

„Mnohí rodičia si totiž myslia opak, že očkovanie je potláčanie imunity, pritom opak je pravdou. Je to najefektívnejší spôsob prevencie. Keď v reklame vidím a počujem, ako treba kúpiť to a hento, veľmi ma trápi , že tam nepočujem, že na chrípku sa môžeme aktívne imunizovať len tým, že sa necháme proti nej zaočkovať,“ posťažuje sa MUDr. Marta Špániková, ktorá rodičom pri očkovaní hovorí, že lekári očakávajú hlavne pozitívny účinok, teda, že deti budú chránené proti danému ochoreniu.

“Samozrejme, že nevylučujeme nežiadúce účinky, pretože vpravenie akejkoľvek látky do organizmu v akejkoľvek liekovej podobe môže mať aj nežiadúce účinky. My ich však hodnotíme ako vedľajšie príhody po očkovaní. Samozrejme, všetci nám vyčítajú, že to vôbec nie je pravda, pretože ich vraj nehlásime, lenže niekedy ten účinok po očkovaní môže byť aj taký, že dieťa, ktoré ešte neprespalo celú noc, tak mamička po očkovaní príde a povie: „Pani doktorka, celú noc spal!“ Vtedy sa pýtam, či to mám hlásiť ako vedľajší účinok alebo nie a hádajte čo mi odpovie.”

Lekárka rodičom musí stále vysvetľovať, že vývin dieťatka prebieha v určitých etapách a práve etapa prvých troch mesiacov, kedy začína očkovať je zlom.

„Lebo do troch mesiacov všetky dieťatka len ležia, spinkajú alebo plačú, kakajú, cikajú… Až po troch mesiacoch si napríklad začnú pozorovať vlastné telo či hračky. Až vtedy lekári zistia, či majú poruchu vývinu. Napríklad stále len leží ako dovtedy . No a práve v tomto období prichádza prvé očkovanie, ktoré sa často dáva do súvislosti,  ak sa dieťaťu zastavil vývoj. Preto sú pre nás odborníkov také dôležité preventívne prehliadky a čo presne musíme u toho dieťaťa sledovať, aby sme vedeli, či ten vývin pokračuje správne,“ vysvetľuje skúsená  odborníčka

Pediatrička za nešťastný považuje iba názor očkovania „Povinné“.

„Ľudia si potom myslia, že je to nejaké vynútené očkovanie. No povinné je preto, že je dané zákonom a je plošné. A samozrejme pri povinných sú aj veľké tisíce ľudí, ktoré sú v profesionálnom riziku. Napríklad študenti stredných  zdravotných škôl a medici musia byť očkovaní proti  žltačke B. Napríklad nepovinné očkovania proti kliešťovej encefalitíde si zasa dávajú robiť lesníci, veď u nich je vysoký predpoklad, že “chytia” kliešťa.  Alebo mladý lekár, ktorý robí na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo inom zdravotníckom zaradení, tak je veľmi dôležité, aby sa nechal zaočkovať proti zápalu mozgových bán, pretože nikdy nevie, ktorý pacient k nemu príde.  Sezónne očkovanie je samozrejme chrípka a potom sú očkovania na vlastnú žiadosť. Nikdy nepochopím situáciu, že príde rodina s nezaočkovanými deťmi, či cestovatelia, proti ničomu očkovaní, ale keď konečne idú do vysnenej krajiny, kde treba napríklad očkovať pre žltú zimnicu, čo teda naozaj nie je jednoduché očkovanie, tak to si v pohode nechajú pichnúť,“ prizná sa lekárka, ktorá na túto situáciu už roky hľadá vysvetlenie.

Pripomenula aj zamestnávateľov, ktorí bez napríklad očkovania proti žltačke typu A nikoho neprijmú. Veď sú to napríklad reštaurácie.

„Niekto povie, dobre, keď je to nepovinné očkovanie, človek je slobodný a môže sa slobodne rozhodnúť, ale  sú kliniky, kde jednoducho všetci musia byť očkovaní proti chrípke.  Že či to nie je proti ich ľudským právam. Však nikto sa nemusí zaočkovať, len nebude robiť na tej klinike,“ hovorí o pomeroch v zariadeniach, kde chrípková epidémia personálu môže ohroziť aj životy pacientov.

O výhovorkách rodičov, prečo dieťa neočkovať by vedela napísať knihu.

„Všeobecne neočkujeme choré deti a potom špeciálne tie, ktoré sa vždy vzťahujú k určitej očkovacej látke a očkovaniu a sú dané aktuálnym zdravotným stavom pacienta. Kontraindikácie sú takmer vždy dočasné. Samozrejme, že sa stretávame s tým, že mamičky na jednej strane deklarujú, že očkovať chcú, ale v skutočnosti na nich vidíme, že veľmi nechcú, tak si kontraindikácie vymýšľajú. Donekonečna vám budú telefonovať, že dieťa má soplíky a podobne,“ posťažuje sa lekárka, ktorá za zásadnú kontraindikáciu očkovania považuje len akútne horúčkové závažné ochorenie.

“Soplíky , zapálené očka a podobne to určite nie sú. Ale samozrejme, každý lekár sa mamičke snaží vyjsť v ústrety. Ak vieme, že nehrozí vážna epidémia daného ochorenia a vidím, že dieťatko má hnisavé očká, tak určite sa s ňou dohodnem na inom termíne. Nedá sa to však naozaj donekonečna. Lekár vždy vymyslenú kontraindikáciu odhalí, vždy,“ odhalí naopak svoje skúsenosti z ambulancie pediatrička.

Podľa nej o tom, či rodič dá alebo nedá dieťa zaočkovať rozhoduje aj to, ako s ním bude komunikovať.

„Veľa lekárov je preťažených, ale napríklad ja, keď prídem do rodiny za novorodencom, tak rovno prinesiem aj informácie o očkovaní a nechám to rodičom, že kým postupne začneme očkovať, aby si to naštudovali. Som zástanca toho, aby sme rodičov zapojili aktívne do očkovania. Máme totiž možnosť si vybrať aj povinnú očkovaciu látku a preto sa snažím do toho aktívne zapojiť práve rodičov, aby sa sami rozhodli, čím ich dieťatko budeme očkovať. Veď sú to ich deti a nakoniec musíme akceptovať aj to, keď rodičia očkovať nechcú,“ hovorí lekárka, ktorá je presvedčená, že aktívna spolupráca s rodičmi pri očkovaní je veľmi prospešná.

Z medicínskeho hľadiska môže zaočkovať dve aj tri očkovania naraz, ale nerobí to.

„Ale tie dve očkovania v jeden deň nie je vôbec žiadny problém. Rodičom hovorím, že keď sa prihovorím  ich dieťatku, tak odo mňa dostalo toľko  antigénov a aj od rodičov, že to ani nevieme spočítať. Keď mu ja v jeden deň dám dve vakcíny , tak presne viem, koľko som mu dala antigénov a ako sa volajú . Ale samozrejme, keď rodičia majú z toho obavy, poviem im, nech sa páči, príďte o dva týždne znova. Stalo sami, že keď mamička prišla na druhé očkovanie hovorí mi: „Pani doktorka, nič jej nebolo a dvakrát plakala, dajme to naraz.“ Takže je mimoriadne dôležité s rodičmi správne komunikovať a získať si ich dôveru,“ opisuje skúsenosti z detskej ambulancie lekárka Špániková.

Pred očkovaním sa pýta aj na to, či je niekto doma chorý a kde bolo dieťa predtým.

„ Rodičia dnes cestujú, takže, keď sa dnes trojmesačné nezaočkované dieťa vráti z Dubaja, tak ho nebudem na druhý deň očkovať, veď ešte stále neviem, čo si z toho Dubaja donieslo  o čom ešte nikto netuší,“ prezradila.

S rodičmi otvorene hovorí aj o reakciách na očkovanie u dieťaťa.

„Pýtajú sama na to už pri prvej návšteve, keď je očkovanie ešte ďaleko. Poviem im radšej všetko, kedy príde reakcia, aká bude a  ako majú postupovať. Kedy je dôležité, aby zavolali lekára alebo ísť rovno na pohotovosť. Pri prvom očkovaní totiž väčšinou očakávame prvú teplotu a tam je veľmi dôležité ich poučiť, kedy použiť aké lieky, rozdať im letáky, aby sa to rodičia naučili. Dnes majú rodičia prvé dieťa oveľa starší, takže im normálne fyzicky a prakticky ukážem, ako sa robia zábaly, keďže prvé malé dieťa často reálne videli a chytili je práve to ich po tridsiatke. Bez toho predsa nikdy nevyriešia teplotu svojho dieťaťa. Aj mňa osobne trápi, že to bábätko pri očkovaní plače, tiež by som chcela mať všetky očkovacie látky, ktoré sa dávajú do pusinky a dieťa pomľaská a sme za vodou, ale nedá sa to. Keď si však predstavím dieťa, ktoré má napríklad meningitídu, ktoré má v každom otvore tela hadičku a v hlavičke ihlu, tak si myslím,  že ten plač pri aplikácii vakcíny je naozaj  to najmenej, čo sa môže stať,“ vysvetľuje svoj prístup v ambulancii čerstvým rodičom.

Spomenula si na prípad z minulého roku v Luhačoviciach. Na lekárskom kongrese ho opisovala jej skúsená kolegyňa. Trojročné dieťa prišlo na pohotovosť, híkalo ako pri závažnej laryngitíde. Prípad riešila mladá lekárka, ktorá ešte v živote nevidela hemofilovú laryngitídu a okolo išla jej skúsenejšia kolegyňa a spýtala sa: „ Ale je očkovaný?“

„Maminka sa pochválila, nie, nie je očkovaný. A už to fičalo. To dieťa malo šťastie, že išla okolo neho skúsená lekárka, pretože do polhodiny malo hadičku v krku a bolo napichnuté na všetko možné a to mu zachránilo život, inak by určite zomrelo. Niektoré ochorenia dnes vidíme málo, ale to ešte neznamená, že nie sú. Pravda je aj taká, že očkovacie látky sú už oveľa kvalitnejšie. To nie sú tie, ktorými sme boli  očkovaní my. Mali vtedy také reakcie, že kedysi sme ani neočkovali v piatok, aby nemali vysoké teploty cez víkend. Dnes  tie reakcie sú naozaj minimálne a hlavne, my dnes nevidíme už trvalé následky tých infekčných ochorení. Mám priateľku, ktorá dodnes kríva, pretože ako dieťa mala detskú obrnu. Aj takú, ktorej brat zomrel na osýpky v 60. rokoch. Všetko sa to podľa mňa vráti, ak nebudeme dostatočne očkovať,“ poťažká si lekárka.

Na záver opakuje, že očkovanie je aktívna imunizácia a nie jeho potláčanie, ochrana jedinca pred ochorením.  Podľa lekárky môžme povedať, že očkovanie je jedným z najúspešnejších počinov v oblasti verejného zdravia všetkých čias. Antibiotiká sa tiež považujú za niečo, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo infekcie, ale očkovanie nás pred nimi chráni preventívne.

Aktuálne čísla úmrtí v sezóne chrípky 2019/2020: Vedeli ste, že iba na chrípku zomrelo túto sezónu iba v ČR podľa MZ ČR 1800 ľudí? Od začiatku chrípkovej sezóny (t.j. 1.10.2019) ku 19.03.2020 slovenskí hygienici hlásili úmrtie v 27 prípadoch SARI (ťažké akútne respiračné ochorenie), z toho v 6 prípadoch bol potvrdený vírus chrípky.

Môže vás zaujať:

Zuzana Krištúfková: „Aby sa vás raz choré dieťa nespýtalo, prečo ste ma nedali zaočkovať, keď ste vedeli o tejto možnosti predísť ochoreniu?”