Michaela Kollárová si plní sen v štátnej správe: „To je na tom to divoké, keď po zmene vlády vás nové vedenie nepozná a je politicky nastavené, uznáva len „svojich“ ľudí.“
Obrana, technológie či vývoj a inovácie v oblasti obrany, svet prevažne mužov. Michaela Kollárová, ktorá je členom Správnej rady NATO akcelerátora Diana a tiež Rady investorov NATO inovačného fondu pôsobí na Ministerstve obrany SR ako riaditeľka plánovania investícií a financovania projektov. V minulosti pôsobila vo viacerých riadiacich funkciách verejnej i štátnej správy, kde sa venovala najmä investičným a rozvojovým projektom. NATO v súčasnosti začína budovať inovačnú sieť s cieľom trvalej udržateľnosti technologických výhod. Je to spôsob, ako rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať na nové bezpečnostné výzvy. Máme vôbec na Slovensku vývojárov, firmy a spoločnosti schopné byť prínosom pre alianciu v tejto oblasti? „Členstvo v NATO nám umožňuje spoločne s ostatnými spojencami a partnermi budovať spôsobilosti, ktoré by sme samostatne neboli schopní zabezpečiť,“ zdôrazňuje Michaela Kollárová, ktorá si svoj pracovný sen plní v štátnej správe.
V minulosti ste pracovali v rôznych riadiacich funkciách verejnej i štátnej správy a venovali ste sa najmä investičným a rozvojovým projektom. Dnes je vaša práca spojená s obranou a bezpečnostnými otázkami. Keď si spomeniete na študentské časy, mali ste takéto ambície?
Mala som ambíciu pracovať na Ministerstve životného prostredia. V tej dobe som na pohovoroch počula z každej strany: „Nemáme kapacitné miesta, nemáte prax…“. Plno frustrujúcich reakcií. Tak som skúsila privátnu sféru, potom komunálnu sféru, no svoj zámer som nevzdávala. Na jednom pohovore roku 2008 mi spravili profil a tam som vlastne prišla na to, že som skôr technický typ. Uspela som a začala som sa venovať národnej a medzinárodnej agende v oblasti inventarizácie a financovania emisií z rôznych druhov dopravy. Takže odvtedy sa venujem témam finančných nástrojov, investícií a inovácií.
No a dnes som na Ministerstve obrany, kde riadim a koordinujem investície, projekty vo všetkých civilných oblastiach, či už v oblasti sanácií, vojenskej polície, zdravotníctva, múzejníctva, inovácií, hybridných hrozieb a mnoho ďalších. Na Ministerstve obrany som v podstate našla všetko, čomu som sa od roku 2004 venovala.
Predpokladám, že s vašimi skúsenosťami by ste mohli pracovať aj v zahraničí, prípadne u nás v súkromnom sektore. Prečo ste zostali na Slovensku a v štátnej správe?
Netajím, že som mala a stále mám aj iné ponuky. No ostávam verná službe štátu. Znie to možno zvláštne, no patrím medzi ľudí, ktorí chcú našu krajinu posúvať ďalej, dosahovať výsledky a pomáhať k úspešným príbehom.
Nepatrím medzi tvrdých kritikov, ktorí neprinášajú riešenia a trávia čas len negatívami. Som skôr optimista, krízový manažér a veci vybavujem a delegujem hneď bez zbytočnej straty času. Za tie roky viem porovnať rôzne situácie i výsledky a viem, že niekedy stačí veci len trochu zmeniť, upraviť, aby fungovali. Nemením všetko hlava nehlava. Nie raz som navrhovala a budovala veci takpovediac na zelenej lúke a za krátky čas boli výsledky, a to aj vďaka silnému tímu.
To je to, čo vám na tejto práci dáva zmysel?
Áno. Mám zásadu nepozerať sa späť, no v tomto prípade, pokiaľ sa vrátim v čase, vidím, že veľa vecí funguje a vidno hmatateľné výsledky. Dáva mi zmysel, že pôsobím v systéme štátu. Samozrejme okúsila som rôzne vlády a ako štátny zamestnanec vnímam aj zásadné rozdiely a prístupy jednotlivých lídrov, mojich šéfov.
Ale to je zároveň aj riziko a neistota.
To je na tom to divoké, keď po zmene vlády vás nové vedenie nepozná a je politicky nastavené, uznáva len „svojich“ ľudí. Potom zistíte, že je čas zavrieť bránu a začať dobrodružstvo inde, respektíve prijať inú ponuku.
Čiže slúžim pokiaľ viem a môžem a vždy sa uvidí, čo bude ďalej. Mrzí ma, že v tomto ešte nie sme ako štát vyspelejší, že sme stále nezrelí, no dúfam, že sa to raz zmení. U nás na niektorých rezortoch bývajú personálne výmeny až do úrovne referenta, keďže politický boj a egá sú ako kameň a zabúda sa na vzdelanie, skúsenosti a výsledky.
Po voľbách dochádza k politickým zmenám. Personálnym a aj k zmenám vo filozofii riadenia rezortov a v prístupe k riešeniam. Z vášho pohľadu: nakoľko cítiť chýbajúcu kontinuitu a nadbytočné zmeny aj v tých oblastiach, s ktorými máte skúsenosť?
Ako som už povedala, v tomto je štát nezrelý. Prajem si, aby sme dozreli a podrástli aj v tejto oblasti. Tieto takpovediac politické šoky, prerábanie prerobeného, rušenie zrušeného a oživenie oživeného, nevedú nikam.
Za tie roky vnímam rotácie úradníkov, frustrácie, desiatky zbytočných organizačných zmien a potom keď už je čas robiť niečo pre občanov, ručička hodín a číslo v kalendári ukazuje na ďalšie voľby a dosť často sa riešia nezmysly, len aby boli získané politické body. Samozrejme česť výnimkám.
Viete, ak si vychováte ľudí a celý tím a kým existuje historická pamäť, je dobré týchto ľudí aj počúvať a hľadať cestu, ako s nimi pracovať ďalej. Prípadne, keď v takýchto ľuďoch vidíte potenciál, netreba sa báť s nimi pracovať a netreba mať pocit ohrozenia. Chyby robí každý a často sa aj na chybách posúvame ďalej. Takže spolupráca s ľuďmi, ktorí niečo vytvorili a sú odborníkmi, by mala pokračovať, tak by to bol znakom vyspelosti. Samozrejme, pokiaľ je záujem oboch strán a nie sú iné, závažnejšie problémy.
Keď toto politickí nominanti zvládnu, potom sa z nich stanú „páni politici“. Môžu riadiť veľké rezorty a majú potenciál stať sa lídrami, respektíve smerovať k tomu krok za krokom. Je to aj o budovaní dôvery, o trpezlivosti a počúvaní, ako aj akceptovaní mladých ľudí i tých so šedinami. Toto je potrebné pri riadení štátu a rezortov.
Takisto je dôležité, aby každý dokázal pracovať aj so svojou vlastnou povahou, aby sa tí skúsenejší stali mentormi a aby vychovávali ďalšie generácie. Takto vediem aj svoj tím a zároveň sa im snažím vštepovať slušnosť, lojálnosť, solidaritu, vzájomné pochopenie a porozumenie. Nie vždy je to o šéfoch, niekedy je to aj o prístupe zamestnancov. Takto vieme spoločne dosahovať míľniky.
Keď ste nastúpili na ministerstvo obrany, zažili ste nejaké prekvapenie alebo dokonca šok?
Dobrá otázka. Ministerstvo obrany pokrýva všetky oblasti, je tu proste všetko. Jeden deň som v NATO, druhý v téme zdravotníctvo, tretí v téme vojenská polícia, štvrtý v téme múzeum, piaty v téme sanácie či obnova budov. Sú to príjemné šoky, keď spolupracujme s vojakmi alebo sme súčasťou vojenskej ceremónie. Som na to hrdá a je to pre mňa česť tu pracovať. Za to obdobie, ktoré tu pôsobím, som pochopila aj reč vojska.
Máte aj svoj súkromný život a nepochybujem, že rada cestujete aj pomimo svojej práce.
Pokiaľ ide o súkromné cestovanie s priateľmi, preferujem cestovanie takpovediac „na vlastnú päsť“. Ale využívam aj kontakty, ktoré mám po celom svete. V Mexiku sme sa viezli v malom autobuse so všetkým možným tovarom, ktorý niesli domorodci na trh. Boli tam sliepky, papagáje aj koza. Vo Vietname som prekonávala strach jazdiť v tých podmienkach na motocykli.
V Európe spoznáte veľa hradov a zámkov a napokon vám dôjde, že podobné máte aj doma, len ste ich ešte nestihli navštíviť. V Nórsku vám do cesty vojde sob, nad hlavou máte polárnu žiaru. Nádhera.
Za srdce ma však najviac chytila Afrika. Navštívila som Kapské mesto a Tanzániu. Afriku treba raz vidieť z pozície dobrodruha. Ako povedal Paulo Coelho: „Cestovanie nie je nikdy otázkou peňazí, ale odvahy“. Mám pocit, že v Afrike nájdeme my Európania to, čo doma berieme ako samozrejmé a často si to ani neuvedomujeme, a po návrate domov máme o čom rozmýšľať. Napríklad ako byť tu a teraz lepšími ľuďmi.
Poďme teraz k vašej súčasnej práci. Ste v Správnej rade NATO akcelerátora DIANA. Pre nás laikov je ten názov dosť nezrozumiteľný a komplikovaný, a to aj vtedy, ak povieme, že je to akcelerátor pre inovácie v obrane.
Severoatlantická aliancia sa rozhodla vybudovať inovačnú sieť, ktorá sa bude snažiť udržať technologické výhody. To znamená, že aliancia bude vedieť rýchlejšie reagovať na súčasné bezpečnostné výzvy a vojenské požiadavky.
S týmto cieľom 30 členských štátov NATO (tohto roku sa Fínsko stalo 31. členským štátom, pozn.) vrátane Slovenska navrhlo a založilo tzv. Severoatlantický akcelerátor pre obranné inovácie s názvom DIANA.
Ide o skratku Defence Innovation Accelerator for the North Atlantic. Tento tzv. urýchľovač poskytne startupom, mikro, malým a stredným podnikom vhodné podmienky a prostredie pre rast a modifikáciu v súlade s vojenskými požiadavkami. Čiže ide o vytvorenie podmienok pre úpravu civilných produktov a riešení smerom k obranným.
Na bežnom trhu by takýto pokrok trval dlhšie, preto tento tzv. urýchľovač. Intenzívny program bude trvať asi tri mesiace. Potom si môžu firmy otestovať svoje riešenia v našich testovacích centrách. Po testoch bude nasledovať kvalifikačná skúška, po ktorej môžu byť tieto riešenia zafinancované a uvedené do praxe.
Každý program urýchľovača je postavený na programových výzvach pre témy, respektíve oblasti v zmysle stratégie NATO 2030 a vojenských požiadaviek.
Ak tomu správne rozumiem, tak ide o dve zásadné veci: o spoluprácu štruktúr NATO s civilným sektorom a zároveň o vývoj a inovácie v rezorte obrany.
Áno. Primárnym cieľom bolo vytvoriť inovačno-technologickú sieť, ktorá by prepojila civilných a vojenských expertov s výskumnými inštitúciami, testovacími centrami a súkromnými spoločnosťami – inovátormi z krajín NATO.
Technológie napredujú v každom sektore. Preto je veľmi dôležité napredovať aj v oblasti obrany a bezpečnosti a posúvať sa dopredu nielen na úrovni jednotlivých členských štátov, ale najmä aliancia ako celok.
Znamená to teda aj spoluprácu napríklad s civilnými výskumnými prípadne testovacími inštitúciami?
Samozrejme. Práve táto spolupráca je kľúčová pre fungovanie akcelerátora DIANA.
Pýtam sa preto, lebo tu potom vyvstáva otázka, či to platí aj pre Slovensko. Teda či máme u nás také výskumné a testovacie inštitúcie a vôbec inštitúcie v civilnom sektore, ktoré dokážu na takomto niečom účinne spolupracovať. A teda, či máme u nás inštitúcie schopné zapojiť sa do programových výziev.
Určite áno. Na Slovensku máme množstvo šikovných a talentovaných výskumníkov, ktorí môžu byť veľkým prínosom nielen pre Slovensko, ale aj pre celú alianciu.
V súčasnosti máme na Slovensku šesť subjektov, ktoré budú v rámci akcelerátora plniť rolu testovacích centier. V tom sme dokonca predbehli krajiny ako Nemecko, Holandsko, Taliansko, či iné technologické veľmoci. Aj vďaka tomu môžeme skonštatovať, že Slovensko má veľký výskumný a inovačný potenciál.
Nejde však len o výskumné a testovacie inštitúcie. Primárnym cieľom akcelerátora je najmä prilákať inovačné spoločnosti z oblasti technológií s dvojakým použitím, napojiť ich na koncových používateľov a stimulovať spoluprácu pri vývoji produktov.
Rovnako je namieste otázka, v čom je prínos tohto projektu pre Slovensko a prečo je účasť Slovenska na tomto projekte dôležitá.
NATO predstavuje primárny rámec zabezpečovania obrany Slovenskej republiky. Preto je pre nás spojenectvo s členskými štátmi životne dôležité. Členstvo v NATO nám umožňuje spoločne s ostatnými spojencami a partnermi budovať spôsobilosti, ktoré by sme samostatne neboli schopní zabezpečiť.
V súlade s iniciatívami NATO sa Slovenská republika podieľa na viacerých opatreniach, ktoré zvyšujú kolektívny odstrašujúci a obranný potenciál a schopnosť jeho použitia vrátane rozvoja vojenských a civilných spôsobilostí.
Aktívne zapojenie Slovenska v DIANA je zároveň v súlade s ambíciami zásadného strategického dokumentu Obranná stratégia Slovenskej republiky z roku 2021. Dokument hovorí o podpore účasti domáceho obranného priemyslu na medzinárodnej spolupráci. Táto stratégia je aj o využití spoločných projektov, ako aj o možnostiach spoločného financovania a obstarávania v rámci NATO a EÚ. Podporí aj širšie zapojenie do realizácie projektov so zahraničnými partnermi v oblasti výzbroje a vojenskej techniky. Dôležitý je aj prínos pre prípravu personálu na zabezpečenie prevádzkyschopnosti tejto techniky.
Nechcem, aby to znelo stereotypne, ale predsa len je to prevažne mužský svet. Bolo ťažké pre vás ako ženu presadiť sa v tejto oblasti? Výskumy totiž potvrdzujú, že stereotypy a predsudky stále fungujú, preto sa pýtam.
Myslím si, že v dnešnej modernej dobe už idú tieto stereotypy postupne do úzadia. Je pravda, že v minulosti boli vojenské a technologické témy predovšetkým mužskou doménou, avšak dnes je súčasťou Správnej radu DIANA niekoľko veľmi šikovných a rešpektovaných žien. Sú prínosom pri rokovaniach. Napokon aj samotnej Správnej rade predsedá žena – Barbara Mc Quiston. To len dokazuje, že postavenie žien sa postupne vyrovnáva aj v takýchto oblastiach.
Musím však povedať, že niektoré situácie a rokovania boli náročné, pretože dosiahnuť konsenzus v 30 krajinách je občas komplikované.
Podobne to bolo aj s presadením sa, keďže u nás stále ešte mnohé veci dobiehame. Avšak nevzdávala som sa, nesťažovala som sa, keďže mám skúsenosti s akceleračnými programami napríklad z USA a Izraela. Takpovediac jazda jedného roka bola náročná, zaujímavá a myslím si, že sa nám podarilo vybudovať úspešný príbeh. V oblasti výskumu, vývoja a inovácií sa nám podarilo dosiahnuť veľmi slušnú úroveň. V krátkom čase sa nám podarilo vybudovať inovačnú sieť postavenú na udržateľnosti a expandovaní. Nehovoriac o tom, že som súčasne popri tejto aktivite bola v tíme navrhovateľov NATO inovačného fondu, kde som členom Rady investorov.
Vidíme, aké sú dnes silné proruské postoje. V aktuálnej situácii najmä v podobe falošných mierotvorcov. Takisto postoje a vyjadrenia podkopávajúce naše záväzky a súčinnosť v NATO. Po voľbách môže byť táto línia prítomná priamo na úrovni riadenia krajiny a môže ovplyvniť jej smerovanie. Ako vnímate túto situáciu?
Áno, vnímam, že po septembrových voľbách môže dôjsť k zmenám v riadení krajiny a celkovom smerovaní Slovenska.
V súvislosti s akcelerátorom DIANA je však potrebné zdôrazniť, že ide o apolitický nástroj, ktorého primárnym cieľom je podporiť inovatívne technologické riešenia. Konečným prijímateľom výhod vyplývajúcich z účasti v tomto akcelerátore budú slovenské firmy, ale aj naše ozbrojené sily. To nielenže pomôže zvýšiť technologickú vyspelosť ozbrojených síl, ale taktiež pomôže rozvinúť inovačný ekosystém na Slovensku.
Zvyšovanie technologickej pripravenosti našich ozbrojených síl a približovanie sa štandardom západných krajín je v tomto smere celkovo jedným z kľúčových opatrení, a to bez ohľadu na politické smerovanie Slovenskej republiky.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)