Milan Kňažko a oslavy 100 ČSR: „Je to zásadne nedostatočné.”
Bývalý politik, minister zahraničných vecí a minister kultúry, divadelný a filmový herec Milan Kňažko je piatou osobnosťou, ktorá získala Cenu Imra Weinera-Kráľa za významný rozvoj francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráce. Prestížne ocenenie si laureát prevzal na odovzdaní vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Slávnostný večer pod záštitou veľvyslanca Francúzska v SR Christopha Léonziho umocnila z Paríža aj prítomnosť dcéry Weinera-Kraľa Elise. Milan Kňažko dodnes pôsobí aj v pražskom divadle Na Jezerce. To, akým spôsobom Slovenská republika pristupuje oproti českým susedom k storočnici spoločného Československa vníma veľmi citlivo.
Česko si 100 rokov Československa pripomína celý rok vo veľkom štýle a nielen pre českých politikov je to mimoriadna historická udalosť. Oslavuje Slovenská republika 100 rokov Československa dôstojne?
Je to zásadne nedostatočné, doteraz nie je 28. október štátnym sviatkom. Skrátim to jednoducho, nebyť vzniku Československa, dnes nemáme samostatné Slovensko a k tomu teda netreba viac nič dodať.
Čo by sme si ako Slováci mali pri tomto výročí ešte uvedomiť?
Mali by sme si uvedomiť, že v tom období pred 100 rokmi vlastne bol tento dátum jeden z najdôležitejších v histórii moderného Slovenska, ak nie najdôležitejší. A napriek rôznym mýtom treba povedať, že sme sa vtedy vzájomne veľmi potrebovali, pretože tu bol veľmi silný vplyv Maďarska, tam zasa Nemecka, vrátane menším. Naši bratia Česi nám v tom čase veľmi pomohli, že tu boli napríklad tri slovenské gymnázia a podobne. Veď na tejto báze dokonca vzniklo národné divadlo, práve v spolupráci s Čechmi, takže si rozhodne toto výročie treba vážiť. To neznamená, že sa nemôžeme pozerať kriticky na čokoľvek, ale toto by jednoznačne malo byť v učebniciach a mala by to čo najviac propagovať verejnoprávna televízia a rozhlas. A samozrejme aj výkonná moc by mala prikladať viac dôležitosti tomuto výročiu a vôbec nášmu spolužitiu s Čechmi ako takému.
Čo by ste priali už samostatným zvrchovaných národom Čechom a Slovákom a ich republikám do ďalších 100 rokov?
Stále sme na spoločnej ceste. Sme Európania, vzájomne sa naďalej potrebujeme, sme si najbližších. Niet bližších národov a v Európskej únii máme dva hlasy, čiže sa teraz už len musíme dohodnúť a pokračovať v tomto vzájomnom obohacovaní. Nielen ekonomickom a v rámci rozvíjania tej ľudskej dimenzie, ale aj v oblasti kultúry. Je to naozaj veľké bohatstvo, že máme jeden druhého.