Milé „tiež startupy“ už naozaj stačilo
Nestačím sa posledné mesiace čudovať, čo všetko mi PR manažéri startupov dokážu naposielať do redakcie a akým štýlom komunikovať. Systému „Ja som startup, kto je viac!“ mám už naozaj celkom dosť.
Dalito už písalo o nejednom úspešnom startupe bez ohľadu na to, s akým obratom hospodári. Oproti drvivej väčšine z nich je pritom naša redakcie maličkou blchou.
Radi podporíme úspešných, ale pokorných! Pokorných k práci aj druhých! Dokonca som nejeden kedysi aj finančne súkromne podporila. Predstavovala som si ich totiž v rovnakej pozícii, ktorú prežívam ja. Obyčajní ľudia s nápadom, ktorí nemajú nič a to nič sa rozhodli investovať do svojho nápadu.
Čo však dokážu predviesť niektoré „tiež startupy“ je pre mňa už na zaplakanie. Tak si hovorím, že niekedy by z tých peňazí od svojich mecenášov a investorov mali radšej investovať do komunikácie s médiami, verejnosťou všeobecne a tiež kurzu slušného správania sa.
Lebo inak si už prestávam myslieť, že startup je ešte ten pravý starý dobrý startup, ktorý som pred rokmi sama podporila. Normálne z výplaty, ktorú som ako zamestnanec dostala. Veď išlo o mladých ľudí, ktorí iba začínali a nemali nič, jedine svoj nápad. Sama mám dcéru v tom veku, takže mi to prišlo prirodzené.
V poslednom čase mám však pocit, že niektoré „tiež startupy“, opakujem niektoré z nich, už dávno nie sú tie startupy, ktoré sme kedysi s radosťou podporovali.
Ak mi totiž do redakcie príde mail, aby som zadarmo napísala o startupe, ktorý má miliónové obraty, čo všetko dokázali, kam expandovať vo svete, aký finančný žralok do nich investoval, že už majú pobočku aj v Londýne a ďalšiu zakladajú v Česku, tak sa vždy pozrieť na obrazovku a spýtam sa samej seba: „To si snáď robia zo mňa srandu!“
Keď im napíšem, že píšu do startupu bez investora, aby zadarmo podporil startup s investorom a miliónovým obratom tak mi ich PR manažér napíše, že na to nemajú peniaze, lebo oni teraz napríklad otvárajú pobočku v inej krajine, ale že som srdečne pozvaná, nech sa prídem pozrieť. Ani sama neviem, ako mám na to reagovať. Ako človek podnikateľ, ktorý si už viac ako rok nevyplatil ani cent na mzde.
Zatiaľ som samozrejme ja skončila ako neochotná až arogantná.
Milé niektoré „tiež akože startupy“, prestaňte sa prosím už tváriť ako startupy a priznajte si, že ste jedna veľká súkromná firma s obratom, za ktorý sa nemusí hanbiť aj potomok najbohatších podnikateľov. Uvedomte si prosím svoje hranice a investujte aspoň máličko z toho, čo sa vám vašou šikovnosťou podarilo zarobiť, do seba. Ako komunikovať s médiami. A preškoľte si prosím svojich PR platených manažérov ako s nimi majú komunikovať a dokonca aj s verejnosťou. Lebo tak ako sa niektoré správate, taký obraz budú mať aj vašom startupe, či vlastne firme aj ostatní. Nie všetci sme totiž padnutí na hlavu.
Už dávno prešli tie časy, keď sa nám podlamovali od úžasu nad vami kolená, čo ste sami dokázali a vybudovali. Prestaňte zneužívať pojem startup, ktorý má snáď ešte ako také meno. Nemôžete donekonečna mnohé nastavovať ruky a tváriť sa, že ste … vlastne ani neviem čo.
A ešte jedno dôležité pripomenutie. Jeden z najbohatších ľudí sveta, zakladateľ automobilky Ford pán Henry Ford už veľmi dávno povedal, že keby mal vo vrecku poslednú mincu, investoval by ju do reklamy.
Viete, bez nej to ani vtedy a ani dnes nejde. Ale my redakcie, vám nemôžeme robiť reklamu zadarmo. Lebo však vy ste „startup“. Pretože aj naše redakcie sme mnohí založili ako startupy, ale my sme ich založili ako firmy a podľa zákona samozrejme za účelom zisku.
Takže si prosím niektoré „tiež startupy“ už odpustite vaše reakcie, keď vám na vaše prosby zadarmo napríklad zašleme cenník našich PR služieb.
Dobre, tu je príklad aspoň jednej reakcie startupu na zaslanie nášho cenníka:
„ Mysleli sme si , že to urobíte zadarmo, že o nás napíšete lebo však píšete o úspešných a mysleli sme si, že vám na Slovensku záleží. Pritom my sme takí úspešní, že už máme investora aj významnú finančnú skupinu a otvárame aj pobočku v Londýne.“
Čistá nehoráznosť vážení, vážené „tiež akože startupy“. Milé „tiež startupy“ už naozaj stačilo.
A ak ešte stále niekto nechápe, tak inak, otázkou. Už ste niekedy zaplatili firemné šeky a odmeny spolupracovníkom iba dobrým pocitom? Skúste to. Napríklad na pošte je to naozaj veľmi rýchly proces…
Môže vás zaujať: