Na obrovské NIČ vo vodojemoch v Brne čakajú filmári aj turisti v rade
Vstupujem po novom točivom schodisku do podzemia, ktoré keď pod Brnom stavali, nemal ho už nikto vidieť. Je to zvláštny pocit navštíviť miesto, ktoré v roku 1872 opustil posledný vodár a zatvoril príklop takpovediac navždy. Otvoril ho až Aleš Svoboda v roku 1997 s čelovkou na hlave, aby cez sociálne siete rozpútal zbierku na záchranu vodojemov, o ktorých priestor sa bijú filmári z celého sveta. A nielen oni.
Unikátna industriálna kultúrna pamiatka leží šesť a niekde osem metrov pod povrchom Žltého kopca v Brne. Plocha, pod ktorou sa vodojemy nachádzajú je zatiaľ pokrytá burinou. Ani vo sne by vám nenapadlo, že kúsok pod zemou je miesto, ktoré vám vyrazí dych. Pohľad na vodnú akoby katedrálu vám prebudí najhlbšie zmysly a predstavivosť, ktoré za bežných okolností nemáte prečo v sebe prebudiť, lebo to musíte najprv zažiť. Stáť tam s otvorenými ústami a snažiť sa najskôr pochopiť, ako niekto mohol vybudovať tak dokonalo precíznu stavbu, keď ju ani nemal kto vidieť. Veď sa tam malo navždy prevaľovať a pretekať dvadsaťtisíc kubických metrov vody. Ako vysoko siahala voda prezrádza farba tehál, ktoré pre výstavbu vodojemov vyrábali jedine v Brne.
Katedrála Pána prsteňov
Vstupujeme do podzemných priestorov veľkolepého monumentu, ktorý ma ohúri ako doteraz nič a nikde. Niečo podobné som sotva videla aj vo vedecko-fantastických filmoch. Oči si idem vyočiť na tehlovom kráľovstve pokrytom ušľachtilými plesňami. „Pohybovať sa môžete kdekoľvek, len nepreskakujte múriky medzi klenbami,“ upozorňuje nás sprievodca, ktorý rýchlo pochopil, že dospelí ľudia sa mu razom zmenili na rozšantené deti, ktoré musia vyfotografovať všetko. Dokonalé výhľady, ktoré nemali konca vás v minúte prenesú do kráľovstva Krivých zrkadiel alebo videohry, ktorú ste naživo začali hrať.
„Z vodojemov som pripravoval prezentačné video. Hodinu som premýšľal, akú tam dám hudbu až som sa nakoniec rozhodol pre skladbu z filmu Hra o tróny. Je to mimoriadne variabilné miesto. Na každého vplýva inak,“ priznal sa David Pokorný z Turistického centra Brna.
Pri predstave, že som tam, kde navždy mala byť len voda som úplne „vypla“ a predstavovala som si okolo seba len vodu ako sa prelieva cez oblúky. Na chvíľu som cítila svet bez ľudí, len ja a voda až po povrch. Alebo ako sa leje do vodojemu pri neznesiteľnom hukote. Akustika bola jedinečná. Atmosféra mystického miesta pod zemským povrchom sa mi dostávala pod kožu. Nič podobné som ešte nezažila. Možno som sa cítila ako na Mesiaci. Neviem, ten pocit, ktorý dodnes cítim z pradávnych múrov neviem ani opísať. „Je to ako gotická katedrála? Gotika má však oblúk a toto je predsa len niečo iné. Lomené oblúky sú v tieňoch, ktoré vytvárajú vodojemy. Alebo je to fakt katedrála? Alebo som vo filme Pán prsteňov?“ pýtam sa samej seba.
Zbytočná precíznosť
Precízna práca vyráža dych. Dať si tak záležať na inžinierskej stavbe aj na efekte? Detailisti na všetko okolo. A načo? Veď to už nikdy nikto nemal vidieť. Akoby práca dávnej minulosti mala vlastnú niť s veľkým presahom a vysokou cenou obsahu. Akoby to mal byť odkaz budúcim generáciám, alebo aj nie. Možno im len naozaj záležalo na základnom: aby to bolo funkčné navždy, keď už do toho investovali toľko peňazí.
„Mnohí sa ma pýtajú, keď vidia fotky, že áno, aké je to krásne, ale že čo tam je? Vždy im odpoviem NIČ, že tam nič nie je. Občas to ľudia nechápu, ale každý kto sem príde to obrovské NIČ razom pochopí. Vodojemy chceme nechať úplne prázdne, aby sme ich neskôr raz na týždeň mohli ozvláštniť niečím výnimočným,“ prezrádza plány David Pokorný.
„V roku 2020 sme tu mali úzku VIP skupinku, ktorej zahrali dvaja filharmonici z Brnianske filharmónie. Boli to iba štyri skladby a povedali, že je to krásne, ale ich nástroje sa v tomto vlhkom prostredí veľmi rýchlo kazili. Takže viac ako 15 minút tu hudobníci nemôžu hrať. Aj keď je tu dokonalá akustika, pre koncerty vážnej hudby sú priestory kultúrnej pamiatky od roku 2019 nezlučiteľné s hudobnými nástrojmi. Určite tu technopárty robiť nebudeme, ale vodojemy budú jednoznačne žiť kultúrou. Mesto Brno nám dalo plnú dôveru, aby sme ich spravovali v čo najväčšej miere pre turistov. Máme napríklad festival Prototyp, festival multimediálnych technológií a z časti sa jeho ôsmy ročník odohrával aj vo vodojemoch.
Vodojemy nasvietili rôznymi farbami, priniesli sme sem rôzne umelecké diela. Dokonca sa tu už odohrala aj módna prehliadka. Takže budú naplno žiť kultúrou. Raz sme dokonca mali taký nápad, že by sme sem vodu do nejakej úrovni napustili opäť a ľudia by tu mohli jazdiť na lodičkách,“ zasmial sa.
Moravský Manchester
Industriálna história Brna vám pod zemou vyráža dych. Metropola Moravy bola už v 18. storočí mimoriadne priemyselné mesto, ktoré vynikalo najmä textilným priemyslom vyvážaným do celého sveta. Hovorilo sa mu moravský alebo rakúsky Manchester.
„Do mesta sa sťahovalo veľké množstvo ľudí za lepším životom. Jeho infraštruktúra prestala stačiť a mesto muselo veľmi rýchlo vymyslieť ako dostať vodu k obyvateľom,“ začína rozprávať príbeh vodojemov David Pokorný z Turistického informačného centra Brna.
„Najprv vykopali obrovskú jamu, postavili oblúky a potom to zastrešili. Vlastne nikto o vodojemoch nevedel,“ odráža sa hlas sprievodcu od dokonalej oblúkov a stien stavby, z ktorej máte pocit, že ju snáď vybudovali mimozemšťania. Je priam neuveriteľné, s akou precíznosťou kládli jednu tehlu vedľa druhej aj keď vlastne nemuseli.
„Precíznu prácu nemal už nikto nikdy vidieť a tak obdivovať. Zabrániť tomu mala voda, ktorá tu pôvodne mala byť navždy. Vodojemy bol industriálny odkaz dokonalosti na priemysel, ktorým v tom čase vynikal nielen v Európe. Tehly obaľovali ílom, aby neprepúšťali vodu. Pri konštrukcii nikdy nepoužili žiadny iný materiál iba tehly. Pod zemou totiž nemohli použiť nič iné, ani drevo či oceľ, vodu by to totiž mohlo znečistiť,“ vysvetľuje David Pokorný.
Verejná súťaž z roku 1863
Brno na dodávku vody vždy využívalo rieku Svratku. Prvý vodovod mesto postavilo v roku 1853, ale nestačilo ani to. Preto v roku 1863 vypísalo ďalšiu verejnú súťaž na nový vodovod.
„Prihlásilo sa množstvo projektových kancelárií. Mesto najlepší projekt vyberalo šesť rokov. V roku 1869 rozhodlo, že nový vodovod postavia podľa návrhu projektu londýnskeho staviteľa Thomasa Docwryho. Práve on rozhodol, že v meste vybudujú rovno dva vodojemy. Jeden na Žltom kopci a jeden na hrade Špilberk. Projektanti museli vymyslieť systém, ako vodu vytlačiť hore na kopce, aby ju potom pomocou gravitácie poslali samospádom rovno do mestských vodovodov. Thomas Docwry mal s tým bohaté skúsenosti práve z Londýna. To aj rozhodlo o tom, že verejnú súťaž vyhral. V pôvodnom starom mlyne vytvorili čerpaciu stanu, kde rovno vodu filtrovali. Pomocou parného stroja ju potom vytlačili hore na kopec. Pristála až tu na Žltom kopci vo vodojemoch, odkiaľ sa vďaka gravitácii a samospádu dostala rovno do domácností. Na Špilbergu bol vodojem trochu menší, lebo zásoboval menej ľudí,“ dopĺňa informácie sprievodca.
Pod Brnom sa nachádzajú spolu štyri unikátne vodojemy. Turistom ich však sprístupnia neskôr. Posledný je z betónu a vyzerá úplne inak ako tie predtým. Prevádzka vodojemov sa definitívne skončila v roku 1997, kedy ich odpojili od vodovodu a tak nejako sa na unikátne technické stavby pozabudlo. Občas sa do nich niekto prepadol, ale pre obrovskú tmu nikto netušil do akej krásy. Vodojemy upadli do zabudnutia, až kým do nich nevnikol milovník podzemia Aleš Svoboda aj s čelovkou na hlave. Odborník na podzemie otvoril kostnicu vodných labyrintov a onemel. Keďže zistil, že vodojemy chcú zbúrať rozbehol ich záchranu. Nevedel si predstaviť, že by Česká republika prišli o unikát, ktorý hocikde len tak nenájdete. Na Žltom vrchu našiel len jediný poklop. Sám netušil, či sa cez neho dostane dole. Problémom vodojemov bola totiž bezpečnosť, lebo do každého bol len jeden vchod a východ zároveň, vo veľkosti úzkeho príklopu. Ani to však hollywoodskym filmárom neprekážalo a do vodojemov sa chceli dostať za každú cenu, aby tam nakrútili jednu z ďalších verzií Spidermana. Zatrhli im to však požiarnici.
Filmári sa nevedia dočkať
„Vodojemy nikdy nemali slúžiť na to, aby tam niekto chodil. Tam mala byť iba voda. Takže do útrob bol urobený iba malý poklop, ktorým tam dokázal vliezť iba jeden človek, keby sa náhodou niečo pokazilo. Aleš tam vlastne ilegálne vliezol, nafotil to a na sociálnych sieťach rozbehol kampaň na záchranu niečoho, čo je dnes v Brne stredobodom turizmu z celého sveta. Na sociálnych sieťach písal, pozrite sa, čo chce mesto zbúrať, akú vzácnu industriálnu pamiatku až sa jeho fotografie dostali do Hollywoodu. Okamžite sa ozvala filmová spoločnosť, ktorá hľadala priestory na nakrúcanie nového Spidermana. Nakoniec ho však nakrútili v Prahe, pretože nakrúcanie nepovolili hasiči. Nevedeli si predstaviť, ako by cez malý príklop zachraňovali rozsiahli hollywoodsky štáb, ak by sa dole niečo stalo. Od toho času mesto Brno začalo investovať do vodojemov veľké financie, aby ich čo najskôr otvorili ako industriálnu pamiatku pre verejnosť.
„Filmári trvajú na nakrúcaní ďalších filmov, a tak na bezpečnosť vchodov do vodojemov venovali peniaze. Že si na to počkajú. O vodojemy majú obrovský záujem filmári z celého sveta. Od roku 2017 máme samostatnú filmovú kanceláriu pre Južnú Moravu, ktorá propaguje región ako destináciu, kde sa dajú nakrúcať filmy. Väčšinou sú to pre množstvo hradov a zámkov rozprávky a slávne vily pre celovečerné filmy, no a teraz k nim pribudnú aj vodojemy. Kolegyni sa neustále hlásia filmári a čakajú, kedy vodojemy konečne budú sprístupnené aj pre filmárov. Zatiaľ je však kapacita pre turistov do dvadsať ľudí, takže filmári ešte chvíľu budú musieť počkať. Turisti však lístky do vodojemov vykúpia vždy okamžite,“ rozpráva sprievodca a jeho hlas sa odráža od stavby ako v katedrále.
„Brnianske vodojemy sa okamžite zaradili k dookola turisticky vypredanej Vile Tugendhat, zaradenej na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vodojemy prihlasujeme aj do európskeho projektu, ktorý sa zameriava na dedičstvo vody. Sú skvelou pripomienkou, že voda nebola vždy takou samozrejmosťou akou je pre nás dnes,“ vysvetľuje David.
Absolútna TOP novinka
V roku 2020 sa vodojemy na Žltom kopci dokonca stali turistickou novinkou číslo jeden.
„Turistické centrum predáva lístky trikrát do týždňa. Vždy ich predávame asi dva mesiace dopredu. Bohužiaľ, hneď sú okamžite vypredané. V budúcom roku chceme dokončiť ďalší vodojem, takže sa z toho už stane kompletná turistická atrakcia, ktorá bude schopná pojať už oveľa viac ľudí. Počítame s kapacitou okolo 100-150 ľudí naraz a komentované prehliadky už nebudú podmienkou nezabudnuteľného zážitku. Zatiaľ je to však stavba, takže ľudia sa nám tu zatiaľ nemôžu pohybovať sami. Teším sa, že tento technický unikát uvidí čo najviac ľudí,“ prezrádza plány sprievodca
Zo Žltého kopca v Brne odchádzam s doživotným zážitkom. Ale nie nadlho, lebo keď toto miesto raz navštívite, budete sa tam musieť vrátiť znova. Veď to je miesto, ktoré už nikto nemal vidieť. Nie je to zvláštne? Hneď potom, ako posledný človek v roku 1872 zatvoril malý príklop tohto unikátneho industriálneho dedičstva.
Pozn. redakcie: Za vzácne zážitky, ktoré môžeme sprostredkovať aj čitateľom Dalito.sk ďakujem Českej centrále cestovného ruchu – CzechTourism Slovensko.
(Ak vás tento cestovateľský tip zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu alebo aj dve)