VEĽKÝ JESENNÝ PREHĽAD 10 odtieňov depresie

Aby život znovu získal farby, treba liečiť vážny príznak depresie – anhedóniu

Väčšina ľudí by depresiu prirovnala k sivej farbe. Mnoho ľudí trpiacich depresiou tvrdí, že ich život stratil farebnosť, vytratilo sa z neho nadšenie, pôžitok a príjemné pocity. Príčinou môže byť anhedónia – neschopnosť prežívať radosť. Je to jeden hlavných a závažných príznakov depresie. Často sa objavuje ako prvý príznak na začiatku depresívnej epizódy a môže pretrvávať, aj keď ostatné symptómy depresie vymiznú. Súčasná moderná antidepresívna liečba však vie pomôcť už aj pacientom s anhedóniou.

Depresívna porucha je vôbec najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých
psychických ochorení. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať.
Môže spôsobovať človeku dlhoročné utrpenie alebo viesť až k samovražde. Depresia je
pritom psychická porucha, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho
pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas.

Toto ochorenie môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. Výskumy ukazujú, že mozog ľudí s depresiou funguje odlišne. Podľa ich výsledkov dochádza v mozgu k nerovnováhe dôležitých chemických látok – tzv. neurotransmiterov. Ide teda o seriózny medicínsky problém. Depresia je časté a závažné ochorenie, ktoré naruší každodenné fungovanie človeka. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete, a to hneď po ischemickej chorobe srdca. „Depresia častokrát sprevádza telesné ochorenia, čo komplikuje nielen jej diagnostiku a liečbu, ale zhoršuje aj liečbu a priebeh telesných ochorení. Telesné ochorenia nechránia pred vznikom duševnej poruchy, naopak predstavujú rizikový faktor. Navyše sa často krát príznaky telesných a psychických ochorení vzájomne prekrývajú.“ MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.

Anhedónia je jedným zo základných príznakov depresie – ďalším je depresívna (skľúčená) nálada. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne pocity, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí.

Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Tento symptóm depresie je často podceňovaný či prehliadaný a pacientovi výrazne zasahuje do vzťahov s okolím, rodinou, priateľmi, cíti sa nepochopený a často sa až úplne izoluje. Najmä, ak liečba nepomôže anhedóniu odstrániť a pretrváva aj v čase, keď by už človek mal „byť v poriadku.“

Anhedónia mnohokrát býva prvým signálom depresie. Často tiež pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy a sťažuje pacientom návrat k bežnému životu. V minulosti sa pozornosť anhedónii venovala len okrajovo, v popredí boli iné, ľahko identifikovateľné príznaky depresie ako zlá nálada, nesústredenosť, únava, poruchy príjmu potravy a spánku, či samovražedné myšlienky. Dnes je však anhedónia vnímaná ako závažná súčasť depresie. Mnoho pacientov, ktorí trpia depresiou, prežívajú aj klinicky významnú anhedóniu.

Antidepresíva, medzi ktoré patria antidepresíva prvej generácie (najmä tricyklické a tetracyklické antidepresíva), SSRI – inhibítory spätného vychytávania serotonínu (citalopram, escitalopram, sertralín, fluoxamín, fluoxetín, paroxetín), SNRI – inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (venlafaxín, milnacipran a duloxetín) a tiež antidepresíva špecifické svojim mechanizmom účinku (agomelatín, mirtazapín, tianeptín) účinkujú na depresívne príznaky.

Zo spomenutých antidepresív má výskumami preukázaný liečebný vplyv na anhedóniu agomelatín, ktorý výrazne účinkuje aj na ostatné depresívne príznaky s minimálnymi nežiaducimi účinkami.

Cieľom liečby sa tak stáva aj snaha pomôcť pacientom nájsť uspokojenie, zlepšiť ich život, umožniť im znovu začať vnímať príjemné pocity, ktoré sú pre väčšinu ľudí úplne normálne a bežné a doviesť ich tak k úplnému zotaveniu z depresie. Vyliečiť sa z depresie znamená vrátiť sa k svojmu plnému fungovaniu, k životu, ktorý pacient žil pred ochorením.

Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS a Liga za duševné zdravie pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, umožnia ľuďom prísť v určených termínoch do vybraných psychiatrických ambulancií. Môžu sa dozvedieť viac o depresii, jej príznakoch či o pomoci príbuzným a priateľom s touto diagnózou. Počas týchto stretnutí účastníci podujatia budú môcť s odborníkmi konzultovať svoj stav, či prísť spolu s členmi rodiny, ktorí potrebujú radu lekára.

Liga za duševné zdravie pomáha už 15 rokov ľuďom chápať dôležitosť duševnej poruchy a duševného zdravia. Duševné problémy sú žiaľ ešte stále na Slovensku tabu a ľudia sa stále najmä v malých mestách boja navštíviť psychiatra.

„Citové tajomstvá sú pre Slovákov tabu. Duševné poruchy boli po desaťročia tabuizované. Slováci sa neradi rozprávajú o svojich duševných a citových trápeniach. Skrývajú sa dokonca až tak, že svojho blízkeho nechajú samého trpieť a nevyhľadajú odbornú pomoc. Liga za duševné zdravie sa práve s týmto prístupom snaží bojovať a pomôcť tam, kde sa niečo spraviť ešte dá.“ Ing. Oľga Valentová, Liga za duševné zdravie.

Nebuďme ľahostajní k ľuďom trpiacim depresiou a ani sami k sebe! Lekári dnes dokážu toto ochorenie účinne liečiť. Pacientom však často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa hovoriť o svojom stave. Mnohokrát sa dokonca aj v rodine a u najbližších priateľov stretávajú s predsudkami či odmietaním. Zmeňme to!

„Pri depresii sa neočakáva, že človek si sám uvedomí, že je chorý a vyhľadá odbornú pomoc. Pretože ide o chorobu vôle. Príbuzní často bagatelizujú samotné ochorenie. Chýba podpora a pochopenie v rodine, čo môže negatívne ovplyvniť liečbu.“ hovorí MUDr. Lívia Vavrušová, PhD.

Deň otvorených dverí v psychiatrických ambulanciách je príležitosť stretnúť sa s psychiatrom a zažiť, že je to návšteva u lekára ako každá iná. Je to možnosť porozprávať sa s odborníkom o duševných problémoch a zistiť viac o duševnom zdraví. Zoznam ambulancií lekárov a termíny budú uverejnené na stránke www.dusevnezdravie.sk.

„Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS, ktorá združuje odborníkov, venujúcich sa duševnému zdraviu a psychickým problémom, víta takéto aktivity, ktoré prispievajú k zintenzívneniu dialógu medzi lekárom a pacientom, prípadne jeho príbuzným,“ dodáva MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.

10 typických príznakov depresie

·       Pokles nálady – Depresia nie je len obyčajná „zlá nálada“, ktorá sa v bežnom živote strieda s radosťou, nadšením či inými príjemnými pocitmi. Je to závažná porucha nálady, jej podkladom je nedostatok tzv. neuromediátorov, teda určitých látok v mozgu (napríklad serotonínu, dopamínu, noradrenalínu), ktoré prenášajú vzruchy medzi jednotlivými nervovými bunkami (neurónmi). Je dokázané, že pri depresii mozog funguje odlišne a pri dlhšie trvajúcom ochorení môžu dokonca vznikať zmeny v niektorých mozgových štruktúrach.

·       Pocit smútku či úzkosti – Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok, trvá dlhšie a nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť. Platí, že príznaky depresie sa od prirodzených negatívnych reakcií na nepriaznivé životné udalosti či straty líšia tým, že pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, sú hlboké a znemožňujú človeku  fungovať v  bežnom živote. Depresia teda nie je bežný smútok, ale smútok nadmerný a chorobný. Medzi nepríjemné pocity sprevádzajúce depresiu často patrí aj úzkosť. Je to pocit strachu a obáv, ktorý prichádza bez zjavnej príčiny. Intenzita úzkosti je rôzna. Od ľahkého napätia, nervozity až po stav paniky. Ťažký stav úzkosti sa dokonca prejavuje ako panický strach zo smrti alebo z toho, že sa stane niečo zlé.

·       Pocit prázdnoty a beznádeje – Depresia býva spojená s pocitmi prázdnoty a beznádeje. Človeku sa zdá nezmyselná akákoľvek činnosť, starostlivosť o seba či o okolie a dokonca nevidí zmysel ani v samotnom žití.  Nie je schopný z niečoho sa radovať a na niečo sa tešiť.  Hovoríme o anhedónii, ktorá sa  považuje za jeden zo základných príznakov depresie. Je to neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí. Ľudia trpiaci týmto depresívnym príznakom sami seba opisujú ako citovo plochých, prázdnych, neschopných radosti a pozitívnych emócií. Zdá sa im, že nedokážu správne reagovať na príjemné podnety či niečo cítiť. Anhedónia sa najčastejšie charakterizuje ako „strata schopnosti tešiť sa“. Vyúsťuje do poklesu až straty motivácie uskutočňovať všetky alebo takmer všetky aktivity, ktoré obvykle vyvolajú potešenie, čo sa prejaví ako redukcia záujmov, až úplný nezáujem o čokoľvek v živote.  Pri anhedónii chýba emočná reaktivita aj na podnety, ktoré obvykle vyvolávajú radosť.

·       Strata sebavedomia a sebadôvery – Ľudia s depresiou často popisujú pocit vlastnej bezcennosti, mnohí trpia úplnou stratou sebadôvery. Zdá sa im, že nič neznamenajú, nič nedokážu. To, čo dokázali doteraz, vnímajú ako zbytočné a bez hodnoty. Zároveň nemajú nádej, že by v budúcnosti zvládli urobiť niečo dôležité. Majú totiž pocit, že stratili všetky schopnosti, ich práca je nepodstatná a bezcenná, nemajú žiadne zásluhy a oni sami za nič nestoja.

·       Pocit viny, sebaobviňovanie, nenávisť k sebe – Depresívni ľudia často trpia pocitmi viny. Majú depresívne myšlienky o vlastnom zlyhaní, okolnosti však vnímajú zveličene a nesprávne. Vyčítajú si svoju minulosť a zdá sa im, že už nemôžu napraviť, čo urobili nesprávne. Cítia sa zodpovední aj za skutky, ktoré neurobili alebo za to, čo nemohli ovplyvniť. Pacienti, ktorí majú klinickú depresiu, sú často voči sebe extrémne kritickí a nie sú schopní odpustiť sami sebe. Platí to až pre 85 percent z nich. Pocit viny sa stáva príčinou neustáleho sebaobviňovania. Zároveň vyvoláva tendenciu ponižovať sa a trestať sa. To môže vyústiť až do nenávisti k samému sebe a viesť k deštruktívnemu či sebapoškodzujúcemu konaniu.

·       Myšlienky na samovraždu alebo samovražedný pokus – Myšlienky na samovraždu sú pri depresii veľmi časté a sú jedným z charakteristických príznakov. Odhaduje sa, že pri ťažkej depresii samovraždu naozaj spácha asi pätnásť percent ľudí, ktorí ňou trpia. Samovražedný pokus je vlastne samovražda, ktorá nebola úspešná. Ťažká depresia bez liečby nezriedka vedie k pokusu o samovraždu. Neliečená depresia je ako špirála, ktorá vťahuje ľudí hlbšie a hlbšie do toku myšlienok o nezmyselnosti – som nanič, nič sa mi nedarí, nič nemá zmysel. Človek, ktorý plánuje spáchať samovraždu, sa ocitá v situácii, ktorá je pre neho neriešiteľná, v stave hlbokej beznádeje. Jediné východisko vidí vo vlastnej smrti. Pre mnohých sa to stane aj životným zmyslom. Aj preto pred dobrovoľným ukončením života často pôsobia pokojne a bývajú aktívnejší. Každý, kto spomenie, že si plánuje zobrať život, potrebuje, aby ho okolie bralo vážne. Ľudia sa boja s človekom trpiacim depresiou hovoriť o samovražde, aby ju „neprivolali“. Netreba sa však obávať. Otvorený rozhovor je prejav ochoty pomôcť a môže byť záchranou života.

·       Hnev a podráždenie – Pocit neustáleho narastajúceho podráždenia a hnevu patrí k počiatočným štádiám depresie. Hnev sprevádza zvýšená podráždenosť a tendencia vybuchnúť aj v zdanlivo nevinných situáciách. Akákoľvek drobná a neškodná vec môže u človeka so začínajúcou depresiou vyvolať záchvat zlosti, ktorej sa nevyhne rodina, priatelia ani cudzí ľudia. Svoj hnev nemusia vyjadrovať slovne, pokojne ho môžu preciťovať len vo vnútri. Depresia sprevádzaná hnevom a zlosťou môže vyvolať ďalšie poruchy ako je zneužívanie návykových látok. Ak je depresia spojená s prejavmi hnevu, zväčša býva ťažšie liečiteľná.

·       Nedostatok energie, vyčerpanosť, spomalenosť – Únava je sprievodným znakom mnohých ochorení a vyskytuje sa aj pri viacerých duševných ochoreniach. Z psychických diagnóz sa najčastejšie objavuje práve pri depresívnych stavoch. Čím je hlbšia depresia, tým je väčšia únava, neschopnosť hýbať sa, ochabnutosť, vyčerpanie. Únava sa môže spájať s nespavosťou, ale aj prílišnou spavosťou. Človek s depresiou sa však už budí opäť unavený, s pocitom nedostatočného odpočinku. Únava môže byť taká intenzívna, že nie je schopný zvládať bežné činnosti a ak to aj dokáže, je pri nich spomalený, čo sa môže prejaviť aj na jeho pohyboch a tempe reči.

·       Odpor k bežným činnostiam – Bežné činnosti ako je upratovanie, varenie, ale aj osobná hygiena, obliekanie sa, či cestovanie MHD sú pre človeka s depresiou veľmi namáhavé. Navyše sa mu zdajú zbytočné a nezmyselné, ich vykonávanie ho nesmierne zaťažuje a vyčerpáva. Cíti k nim doslova odpor, pretože ak sa k nim aj prinúti, následne sa cíti ešte horšie.

·       Nespavosť alebo nadmerná spavosť – Mnohé výskumy potvrdzujú jasnú súvislosť medzi poruchami spánku a depresiou. Nespavosť je veľmi vážnym príznakom depresie. Nekvalitný spánok totiž výrazne znižuje kvalitu života. Na unaveného človeka dolieha oveľa viac počas depresie celková životná záťaž a významne sa u neho zvyšuje riziko samovraždy, teda najnebezpečnejšieho prejavu depresie. Dokázané je aj to, že nespavosť u zdravých ľudí predstavuje rizikový faktor pre neskorší rozvoj depresie.

·       Strata schopnosti koncentrovať sa, zhoršenie pozornosti a tým aj pamäti – Zhoršenie pozornosti a schopnosti koncentrovať sa často súvisí s poruchami spánku a únavou, ktoré depresiu sprevádzajú. Únava narúša schopnosť mozgu koncentrovať sa, depresívny človek má pocit, že si nič nepamätá a na nič sa nevie sústrediť.

 10 signálov tela, ktoré svedčia o tom, že môžete mať depresiu

·       Zvýšená únava – nadmerná únava a vyčerpanosť neadekvátna k vynaloženej námahe je jedným zo základných príznakov depresie. Typické pre ňu je, že neprechádza ani po spánku či oddychu, človek s depresiou sa často už budí vyčerpaný.

·       Celkový zlý telesný pocit – Počas depresie prevažujú negatívne pocity z okolia i zo seba.  Tieto pocity zahŕňajú aj vlastné telo. Mnoho ľudí môže počas prvých epizód depresie nadobudnúť dojem, že sú vážne či dokonca smrteľne chorí, pretože sa cítia celkovo veľmi zle.

·       Nechutenstvo alebo nadmerná konzumácia jedla – K zlému telesnému pocitu sa pridáva aj nechutenstvo alebo naopak nadmerné jedenie. Niektorí ľudia nie sú počas hlbokej depresie schopní jesť vôbec a aj preto je nutné ich hospitalizovať. Depresiu kvôli zmenám v príjme potravy často sprevádza zmena hmotnosti, čo môže zlý pocit pacienta zo seba  ešte prehĺbiť.

·       Zápcha alebo hnačka – Zmeny vo vyprázdňovaní súvisia aj so zmenou príjmu jedla. Na vyprázdňovanie vplýva aj znížená fyzická aktivita, čo spolu s nedostatočným príjmom jedla spôsobuje zápchu. Celkový fyzický nepokoj a stres zase vyvoláva hnačky.

·       Problémy so spánkom – Poruchy spánku majú až tri štvrtiny pacientov trpiacich depresiou. Často bývajú jedným z prvých príznakov a významne ovplyvňujú priebeh ochorenia. Typické sú problémy so zaspávaním, časté budenie počas noci a skoré ranné prebúdzanie bez pocitu odpočinku.

·       Dlhodobé bolesti v rôznych častiach tela – U niektorých ľudí sa môže depresia prejavovať najmä fyzickými príznakmi, na okolie inak pôsobia čulo, akoby sa ich duševný stav vôbec nezmenil. Ich fyzické ťažkosti sú väčšinou ťažké a dlhodobé, nezodpovedajú však zisteniam lekárov. Tí zvyčajne u týchto ľudí nenájdu žiadny významný telesný dôvod takých bolestí či iných telesných príznakov, ktorými trpia.

·       Závraty, búšenie srdca, ťažoba na hrudníku, pocit nedostatočnosti dychu alebo sťažené dýchanie – Všetky tieto nešpecifické príznaky môžu signalizovať depresiu, najmä ak sa ich výskyt nespája so žiadnou významnou fyzickou diagnózou.

·       Stuhnutosť alebo ochabnutosť svalstva –  Stav svalstva počas depresie čiastočne súvisí so znížením psychomotorickej aktivity, človek prijíma málo vonkajších podnetov a menej sa hýbe. Úzkosť zase vyvoláva reflexné stuhnutie svalstva. Ak je úzkosť dlhodobá, svalstvo je celkovo stuhnuté a pohyb je bolestivý.

·       Spomalenie pohybov – Opäť súvisí so zníženou psychomotorickou aktivitou. Prenos podnetov i vzruchov nervovou sústavou je pomalší, čo sa prejavuje pomalším a obmedzenejším pohybom.

·       Poruchy sexuálneho fungovania – Pri depresii je narušené sexuálne vzrušenie  a u mužov často i samotná schopnosť erekcie. Stráca sa pôžitok zo sexu, depresívny človek nevidí v  ňom zdroj potešenia, naopak môže sa mu vyhýbať ako niečomu únavnému a namáhavému.

10 prejavov straty chuti do života spôsobenej depresiou

·       Strata príjemných pocitov a radosti – Ľuďom s depresiou často komplikuje návrat k bežnému životu jav, ktorý sa považuje za jeden zo základných príznakov depresie.  Anhedónia  je neschopnosť tešiť sa z duševných i fyzických pôžitkov, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, ale aj negatívne emócie a cítiť zadosťučinenie z príjemných udalostí. Skrátka, nemožnosť užívať si život a skutočne žiť. Bohužiaľ,  anhedónia často býva prvým signálom depresie a často tiež pretrváva aj po odznení depresívnej epizódy. Pre zotavujúcu sa psychiku človeka je tento stav ďalšou náročnou skúškou. Pacienti sami seba opisujú ako stroje. Žijú mechanicky, nedokážu sa tešiť ani plakať, nevedia precítiť emócie. Cítia sa plochí, prázdni a to ich mnohokrát môže uvrhnúť späť do depresie. Liečba depresie, napríklad s prípravkom obsahujúcim agomelatín, ktorý má preukázaný liečebný účinok na tento závažný príznak, však pomáha odstrániť depresívne ťažkosti a vracia ľudí späť do skutočného života. Aj s jeho farbami, smiechom, pôžitkom z dobrého jedla, športu, sexu, vydarenej práce, zábavy s priateľmi… – so všetkým, čo k zdravému životu patrí.

·       Strata záujmu o partnera –  Počas trvania depresie trpia aj medziľudské vzťahy. Nepochopenie a tlak na „normálne fungovanie“ zo strany partnera býva záťažou. Ak máte pocit, že  už neprežívate s partnerom príjemné pocity, hoci pred vypuknutím depresie ste sa s ním cítili dobre, náhla strata záujmu o vzťah je pravdepodobne len prejavom depresie. Požiadajte partnera o pochopenie a pokúste sa počkať, kým depresívna epizóda vďaka liečbe odznie. Nie je vhodné robiť dôležité rozhodnutia, ktoré by mohli zásadne meniť váš život – napríklad  rozhodnúť sa pre rozchod s partnerom. Svoje partnerské vzťahy  môžete  zhodnotiť až vtedy, keď sa budete cítiť dobre, depresia je zlý radca.

·       Strata záujmu o deti, rodičov či súrodencov – Zrejme vás samých šokuje, že zrazu nič necítite ani k svojej rodine. Najbolestnejšie môžete vnímať stratu lásky k deťom. Tá sa zvyčajne spája so silným pocitom viny, ktorý depresiu ešte prehlbuje. To, že momentálne nepociťujete nežné pocity k deťom či lásku k rodičom alebo súrodencom neznamená, že ste zlý rodič, syn, dcéra alebo brat či sestra. Znamená to len, že momentálne nemáte dostatok energie a nedokážete prežívať príjemné pocity. Láska  k vašim najbližším sa nestratila  a po skončení depresie sa opäť budete tešiť zo vzájomnej blízkosti.

·       Strata záujmu o prácu –  Ak ste výkonnostný typ, čo sa vidí v svojej práci, strata záujmu o ňu môže byť veľmi skľučujúca. Nedajte  sa ovplyvniť pocitmi, že už nič nedokážete a že časy, keď ste dokázali v práci fungovať naplno, sú navždy preč. Počas liečby depresie sa bude postupne vracať výkonnosť, bude sa zlepšovať vaša pamäť i sústredenie na prácu.  Aj v budúcnosti vás čakajú pekné projekty, ktoré budú pre vás výzvou a budete mať už dostatok sily, aby ste ich zvládli.

·       Strata záujmu o koníčky a záľuby – Neteší vás to, čo  vám dokázalo vždy zdvihnúť náladu a čomu ste venovali veľa voľného času? Strata záujmu o koníček či záľubu môže byť pre vás vážnym problémom. Môže sa vám totiž zdať, že vás spoľahlivý zdroj potešenia zrazu nefunguje. Činnosť, ktorá vám vždy prinášala radosť – napríklad čítanie alebo bicyklovanie, zrazu pre vás nič neznamená, naopak, môže vás obťažovať a unavovať. Nenúťte sa do týchto záľub, počkajte, kým vám budú opäť prinášať potešenie. Ten čas sa znovu vráti a tieto činnosti vám budú opäť energiu dodávať, nie odoberať.

·       Strata záujmu o stretávanie s priateľmi – Ak sa vám zdá, že stretnutia s priateľmi a rozhovory s nimi vám nič neprinášajú, naopak vás zaťažujú, nenúťte sa do nich. Skutoční priatelia pochopia, že potrebujete dostatok pokoja a času na oddych. Nájdu spôsob ako vás podporiť a pomôcť vám tak, aby vás to nezaťažovalo.  Ak to dokážete, skúste sformulovať svoje súčasné potreby. Keď vám pomáha rozprávanie sa o vašom stave, povedzte im to. Ak nechcete byť sám, požiadajte o spoločnosť. Ak vás naopak ľudia unavujú, požiadajte, aby sa vám ozvali neskôr, prípadne sa ohláste sami, keď budete mať dostatok sily to urobiť. Vaše priateľstvá, ak sú dostatočne pevné a úprimné, túto skúšku vydržia.

·       Strata záujmu o seba, svoj zovňajšok – To, že sa nedokážete práve teraz učesať alebo umyť,  je síce frustrujúce, ale neznižuje to vašu ľudskú hodnotu. Ak zanedbáte svoj zovňajšok, môže to byť nepríjemné či dokonca šokujúce pre vaše okolie. Je to signál, že momentálne na tom nie ste dobre, tento stav sa však dá ľahko napraviť, keď sa budete cítiť lepšie. Pokúste sa využiť okamihy, keď  nepríjemné pocity nebudú také silné a ak vládzete,  vykonajte základnú hygienu. O pár týždňov liečby so zlepšujúcim sa stavom sa už dokážete o svoj zovňajšok bez problémov znovu postarať.

·       Strata kreativity a radosti z tvorby – Musí byť frustrujúce prežívať pocit, že ste stratili svoj talent a nedokážete nič vytvoriť. Vaša kreativita ani nadanie však nezmizli.  Ak momentálne nemáte dosť sily na bežné činnosti, len ťažko dokážete zvládnuť niečo kreatívne.  Hoci  sa hovorí, že depresívna  nálada môže byť pre umelca vynikajúcou inšpiráciou, skutočná depresia tvorbe nepraje.  Keď budete mať vďaka liečbe viac duševnej sily, vaša tvorivosť aj radosť z tvorby sa opäť vrátia.

·       Strata chuti do jedla – Nechutenstvo, najmä ak je výrazné, môže byť vážnym problémom. Ak trvá pridlho, môžete výrazne stratiť hmotnosť, ochudobniť svoje telo o živiny a predĺžiť tak čas fyzického zotavovania sa z depresie.  Povedzte lekárovi  o svojom probléme s nechutenstvom a ak to dokážete, pokúste sa každých pár hodín  zjesť aspoň niečo, hoci len pár súst.

·       Strata záujmu o sex – Záujem o opačné  pohlavie a o sex je prejavom životaschopnosti a pri depresii sa jeho strata často objavuje medzi prvými príznakmi. Je to totiž niečo, na čo tiež potrebujete silu a energiu.  Vyčerpávajúci môže byť fyzický i psychický kontakt pri sexe, častá je úplná strata potešenia zo sexu a tiež funkčné poruchy – neschopnosť mať pohlavný styk či dosiahnuť orgazmus. Aj  príjemné pocity zo sexu sa však s ústupom depresie postupne obnovia a  sex opäť začne mať vo vašom živote svoje miesto.

10 argumentov, ktorými sa ľudia s depresiou snažia presvedčiť okolie, že netrpia týmto ochorením

·       Som iba unavený(á)– Ako už bolo spomenuté, únava je jedným z hlavných príznakov depresie, najmä ak neprechádza ani po odpočinku. Navštívte svojho obvodného lekára, aby vás vyšetril. Ak nezistí fyzickú príčinu, ktorá by spôsobovala vašu nadmernú únavu, treba myslieť aj na depresiu, najmä ak máte aj ďalšie príznaky.

·       Mám toho veľa v práci– Nadmerná pracovná vyčerpanosť a dlhodobý stres bez primeraného odpočinku často depresii predchádzajú. Ak však máte dojem, že ste svoju prácu predtým zvládali s väčšou ľahkosťou, alebo sa k nej vôbec neviete donútiť, ste v práci spomalený a neviete sa sústrediť, môžete mať depresiu.

·       Určite mám infarkt, rakovinu atď.- Mnoho ľudí je počas depresie presvedčených, že trpia vážnou chorobou alebo sú dokonca smrteľne chorí. Je to dané celkovým zlým pocitom zo seba a svojho tela, ktorý depresia prináša a tiež častými pocitmi úzkosti. Mnohí absolvujú najrôznejšie vyšetrenia u rôznych špecialistov, kým sa príde na to, že pôvod nešpecifických fyzických príznakov, ktoré ich trápia, je v ich psychike a trpia depresiou.

·       Iba nie som teraz hladný(á)– Zmena chuti do jedla a celkového príjmu potravy, náhle dlhotrvajúce nechutenstvo či naopak záchvaty prejedania sa často súvisia s depresiou. Aj preto je jedným z telesných signálov depresie náhla zmena hmotnosti.

·       Len nedokážem zaspať a budím sa– Poruchy spánku sú významným príznakom depresie a vážne ovplyvňujú život. Nevyspatý človek horšie znáša stres a aj depresia má uňho ťažší priebeh. Pre niektoré druhy depresie sú typické ranné pesimá- človek sa najhoršie cíti práve ráno po zobudení.

·       Potrebujem len byť sám(a), bez teba– Ak sa vám zdá, že spolužitie s vaším partnerom vás zrazu unavuje, obmedzuje či rozčuľuje, príčinou môže byť depresia. Najmä ak ste predtým váš vzťah vnímali ako radostný a pozitívny pre váš život. Podobne sa môžu zmeniť vzťahy k rodičom, súrodencom či vlastným deťom. Počas depresie preto nikdy netreba robiť zásadné rozhodnutia, ktoré by mohli ovplyvniť váš partnerský či rodinný život. Vyčerpávať vás môže aj  kontakt s ďalšími ľuďmi mimo vašej rodiny, netreba sa k nemu  nútiť.

·       Na sex som príliš vyčerpaný(á)– Strata potešenia zo sexu sa pri depresii vytráca už v jej začiatkoch a nastupujú aj funkčné poruchy súvisiace so sexom. Muži často nie sú schopní erekcie, ženy nedokážu mať orgazmus. Ak ste na dlhšiu dobu stratili záujem o sex, naopak, vnímate ho ako niečo veľmi vyčerpávajúce, môže ísť o prejav depresie.

·       Jeden – dva poháriky to napravia– Práve depresia často ľudí zvádza k rizikovému správaniu a zneužívaniu návykových látok. Snažia sa otupiť si zmysly, cítiť sa lepšie. Opak je však pravdou, alkohol zlepší pocity pri depresii len na chvíľu, potom sa však depresia ešte prehĺbi a cítite sa horšie než predtým.

·       Len sa mi nechce ísť von medzi ľudí– Depresia často vedie k sociálnej izolácii práve preto, lebo kontakt s okolím chorého vyčerpáva a zhoršuje jeho stav. Ak ste boli predtým spoločenským človekom a zrazu sa vonku medzi cudzími ľuďmi cítite zle, ak sa vyhýbate miestam, kde je viac ľudí a túžite po samote, môže ísť o prejav depresie.

·       Teraz sa mi nechce umyť sa a učesať– Pri depresii človek stráca záujem nielen o okolie, ale aj o samého seba. Osobná hygiena mu pripadá únavná, obťažujúca a bez zmyslu. Mnohí ľudia sa dokážu umyť či obliecť len v tých chvíľach počas dňa, keď sa cítia lepšie. Treba sa o to pokúsiť, aj zanedbaný zovňajšok prehlbuje zlý pocit zo seba a často vyvoláva v chorom aj pocity viny.

10 pravidiel psychiatrickej/psychologickej liečby

·       Psychiatrické/psychologické vyšetrenie nebolí. Jeho základom je otvorený rozhovor.

·       Na psychiatrické/psychologické vyšetrenie nepotrebujete žiadnu žiadanku ani odporučenie praktického lekára.

·       Máte právo vedieť meno lekára či terapeuta, ktorý vás lieči.

·       Lekár či terapeut dodržiava absolútnu dôvernosť všetkého, čo mu poviete a čo sa o vás dozvie.

·       Lekár či terapeut by vám mal poskytnúť vysvetlenie, akú liečbu dostávate a aké vyšetrenia či terapiu potrebujete.

·       Máte právo na kvalitnú liečbu na úrovni súčasných vedeckých poznatkov.

·       S lekárom či terapeutom by ste sa mali cítiť bezpečne.

·       Úlohou lekára či terapeuta nie je, aby vás hodnotil, ale aby vám pomohol.

·       Lekárovi či terapeutovi by ste mali povedať o všetkých svojich ťažkostiach, aj o prípadných myšlienkach na samovraždu či samovražedných pokusoch. Je to v záujme nielen vašej bezpečnosti, ale aj vášho uzdravenia sa.

·       Ak s tým súhlasíte, lekár či terapeut  sa môže stretnúť aj s členmi vašej rodiny či priateľmi. Pomôže mu  to získať viac informácii a postrehov  o príznakoch vašej choroby a bude vám vedieť lepšie pomôcť.

10 mýtov a faktov o antidepresívach

·       Antidepresíva zaberajú ihneď po užití prvej tablety. Rozhodne to tak nie je. Vždy trvá určitý čas, kým  liečba začne zaberať. Navyše vám nemusia pomôcť prvé antidepresíva a liečba bude trvať dlhší čas. Treba byť trpezlivý, váš stav sa bude zlepšovať postupne. Antidepresíva rozhodne nie sú žiadne tabletky šťastia ani rekreačné drogy, ktoré by vám priniesli okamžitú úľavu  alebo rýchlu umelú eufóriu. Antidepresíva sú veľmi účinné lieky na depresívne a úzkostné stavy, ale i na mnoho ďalších indikácií (napríklad pri chronickej bolesti, únavovom syndróme a podobne). Antidepresíva chýbajúce látky mozgu priamo nedodávajú, ale svojím pôsobením môžu urýchliť ich tvorbu či zvýšiť ich prítomnosť tam, kde je to nutné. Aj preto ich efekt nie je okamžitý, ale zvyčajne sa objaví po 2 – 6 týždňoch podávania.

·       Antidepresíva možno kedykoľvek vysadiť. Tieto lieky sa musia užívať dlhodobo. Veľa pacientov spraví chybu, že ak sa ich stav zlepší, svojvoľne antidepresíva vysadia. To vedie k okamžitému zhoršeniu stavu. Liečba depresie je beh na dlhú trať. Vyžaduje úzku spoluprácu medzi pacientom a lekárom a veľkú trpezlivosť chorého, aj jeho príbuzných a priateľov. Vysadzovanie antidepresív by malo byť pozvoľné a pod dohľadom lekára. Antidepresíva sa používajú pri liečbe porúch, ktoré mávajú obvykle chronický, dlhodobý priebeh. Pri predčasnom vysadení je veľké riziko návratu príznakov ochorenia.

·       Antidepresíva menia osobnosť chorého. Mýtus o zmene osobnosti pri užívaní antidepresív už mnoho ľudí odradil od ich užívania, podľa odborníkov to však nie je pravda. Aj keď niektoré druhy antidepresív, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) môžu vytvoriť určité emočné bloky a znížiť schopnosť reakcie na veci, ktoré by vás obvykle rozosmutnili či rozveselili, nezmenia vás ako človeka. Nezmenia vaše hodnoty a nezmenia ani jadro vašej osobnosti.

·       Antidepresíva sa môžu užívať aj iba príležitostne, keď mi je zle. Antidepresíva vám pri príležitostnom užívaní nepomôžu.  Nie sú to lieky, ktoré by  vám uľavili okamžite a dávať si jednu tabletku len vtedy, keď vám je zle, je nesprávne a úplne zbytočné.

·       Ak antidepresívum pomohlo niekomu z môjho okolia, pomôže aj mne. Liekov, ktoré sa súhrnne označujú ako antidepresíva je naozaj mnoho a teda majú samozrejme rozdielne účinky. Rozhodne neplatí, že to, čo pomohlo inému, pomôže aj vám. Voľba tých správnych antidepresív je otázkou pre lekára. Každý pacient je unikátny a potrebuje liečbu priamo na mieru. Niekedy je treba vyskúšať viacero rôznych druhov antidepresív, aby váš lekár zistil, ktoré vám budú najlepšie zaberať.

·       Na antidepresíva vzniká závislosť. Antidepresíva sú nenávykové lieky. Nehrozí teda rozvoj závislosti ani abstinenčné príznaky po ich vysadení, ako napríklad pri benzodiazepínoch, ktoré síce prinášajú okamžitú, ale len chvíľkovú úľavu a v liečbe samotnej depresie nepomáhajú.

·       Antidepresíva sa používajú len na liečbu depresie. Už len kvôli názvu si väčšina ľudí  spája antidepresíva s liečbou depresie. Tieto lieky však môžu liečiť aj ďalšie duševné problémy ako sú úzkostné poruchy, poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, či dokonca chronické migrény. Moderné antidepresíva sa používajú aj v liečbe syndrómu dráždivého čreva alebo neuropatických bolestí.

·       Antidepresíva spôsobujú priberanie. Z liekov, ktoré patria do skupiny antidepresív, sa nepriberá, priberá sa predovšetkým z jedla a nedostatku pohybu. Človeka trpiaceho depresiou často sprevádza nechutenstvo. Po tom, ako antidepresíva začnú účinkovať a zbavia ho depresie, úzkosti, nepokoja či napätia a stabilizujú jeho psychický stav, vracia sa pôvodná vitalita aj s chuťou do jedla. Akoby si organizmus chcel nahradiť výživový deficit so stratou hmotnosti, ktorá počas depresie nastala.

·       Antidepresíva poškodzujú pečeň– Antidepresíva v predpísaných dávkach a pri správnom užívaní pečeň nepoškodzujú a zaťažujú ju len minimálne. Sú starostlivo preskúmané a museli prejsť dôkladnými testami a štúdiami. Pri užívaní sa treba riadiť odporúčaniami lekára. Aj o súčasnom užívaní antidepresív s inými liekmi sa treba vždy poradiť s lekárom.

·       S antidepresívami sa nedá šoférovať. Moderné antidepresíva sú lieky, ktoré netlmia, užíva ich mnoho študujúcich, pracujúcich, ľudí, ktorí potrebujú aktívne fungovať v živote. Schopnosť šoférovať sa posudzuje individuálne u každého, záleží tiež na type antidepresíva, ale väčšina ľudí je schopných pri užívaní antidepresív šoférovať. Všeobecne sa počas liečby neodporúča piť alkohol, pretože účinok lieku sa môže alkoholom zosilniť a naopak.

10 najčastejších chýb, ktoré robia pacienti trpiaci na depresiu pri liečbe

Odmietanie pomoci– Počas depresie môžete mať pocit, že vám už nič nepomôže, váš stav nič nezmení a žiadna liečba nemá zmysel. Nie je to pravda, takéto pocity sú súčasťou depresie. Liečba má zmysel a váš stav sa vďaka nej postupne zlepší, hoci to môže trvať niekoľko týždňov. Aj keď sa vám to počas choroby zdá neuveriteľné, časom budete v rovnakej kondícii ako predtým a budete sa cítiť dobre.  Neodmietajte pomoc a navštívte odborníka.

·       Nedôsledné dodržiavanie  liečby– Lieky vám môžu pomôcť len vtedy, ak budete dodržiavať správne dávkovanie, nebudete liečbu svojvoľne prerušovať ani pozmeňovať. Ak vám liečba spôsobuje ťažkosti, informujte o nich svojho lekára. Iba on dokáže liečbu prispôsobiť priamo pre vás.

·       Náhle prerušenie liečby– Prerušenie liečby je častou chybou pacientov, ktorá môže mať aj fatálne následky. Niektorí ľudia „nevydržia“ obdobie, kým liečba začne účinkovať a vysadia ju s domnienkou, že nefunguje. Ďalší majú tendenciu lieky vysadiť, keď sa už cítia lepšie. Je to veľmi nesprávny krok, ak totiž neuplynulo dostatočne dlhé obdobie, príznaky depresie sa bez liečby veľmi skoro vrátia. Prípadne môže dôjsť k vážnym komplikáciám ochorenia a váš stav sa môže ešte zhoršiť.

·       Zamlčiavanie dôležitých informácii okoliu a lekárovi– Lekár musí vedieť všetky podstatné informácie, ktoré sa týkajú vášho zdravotného stavu. Nebude vás odsudzovať, ani sa vám vysmievať, ani nikomu nepovie, čo sa od vás dozvedel – jeho úlohou je pomôcť vám. Ak máte myšlienky na samovraždu, alebo ste sa o ňu pokúsili, je nutné, aby lekár o tom vedel. Nie je dobré tajiť váš stav ani pred okolím a rodinou. Lekár musí vedieť ako sa cítite a či sa s vami nedeje niečo podstatné, aby vás mohol účinne liečiť. Vaši blízki vás tiež môžu podporiť iba vtedy, ak budú vedieť, v akom stave práve ste.

·       Užívanie alkoholu a drog– Alkohol a drogy depresiu nevyliečia ani nezmiernia. Môžu vám priniesť chvíľkovú úľavu,  potom sa  však depresívne pocity ešte prehĺbia. Závislosť, ktorá vzniká, depresiu ešte zhoršuje a komplikuje, vzniká začarovaný kruh.

·       Rizikové správanie, vrátane sexuálneho– Rizikové správanie neprehluší depresívne pocity, naopak prináša pocity viny, výčitky svedomia a zhoršuje celkový stav. Ani “adrenalínové” činy, ktoré môžu ohroziť váš život či zdravie vás depresie nezbavia. Okrem toho rizikový sex prináša so sebou nepríjemné následky ako nechcené tehotenstvo či pohlavné choroby.

·       Rozhodovanie sa o dôležitých veciach počas choroby– Depresia významne skresľuje úsudok a celkové prežívanie. Je to absolútne nevhodné obdobie na dôležité rozhodnutia, najmä ak tieto rozhodnutia môžu zmeniť vzťahy v rodine, práci či v partnerskom živote. Následky takýchto nesprávnych rozhodnutí môžu byť neodvratné a nemenné a môžete nimi  výrazne ublížiť sebe i ľuďom, ktorých máte radi.

·       Snaha “vzchopiť sa” za každú cenu– Depresia je ochorenie vôle. A keďže „vzchopiť sa“ sa dá iba vôľou, pri depresii to bez liečby nie je možné. Pokusy zvládnuť depresívne príznaky bez pomoci lekárov a okolia vás zbytočne vyčerpajú a predĺžia obdobie, ktoré budete potrebovať na zotavenie sa.

·       Snaha plniť si povinnosti aj napriek zhoršujúcemu sa stavu– Ten, kto má zlomenú nohu alebo zápal pľúc, nemôže bežať maratón a človek s depresiou si nemôže plniť svoje povinnosti akoby bol zdravý. Naopak, vhodný je pokoj a odpočinok, najdôležitejšie je vyliečiť sa. Snaha “normálne fungovať“ aj napriek depresii  prinesie predĺženie ochorenia a zhoršenie príznakov.

·       Zmena prostredia či návykov v snahe uľaviť si od ťažkostí– Zahraničná dovolenka, zmena denného režimu ani nové aktivity ešte nikomu nepomohli z depresie. Naopak, nové neznáme prostredie a nevyskúšané veci sú pri depresii zdrojom stresu a únavy. Boli by pre vás obrovskou záťažou, ktorá by vaše ochorenie zhoršila a prehĺbila.

10 najväčších chýb, ktorých sa dopúšťajú rodinní príslušníci pacientov

·       Ignorovanie depresívnych ťažkostí– Aj keď budeme ignorovať, že náš blízky má pravdepodobne depresiu, sama od seba nezmizne. Naopak, bez pomoci a bez liečby sa môže jeho stav veľmi zhoršiť a môže dôjsť až k samovražednému pokusu či samovražde. Ak neviete či nedokážete poskytnúť blízkemu oporu a pomoc, požiadajte o radu psychológa či psychiatra alebo sa obráťte na organizácie združujúce pacientov s duševnými ochoreniami. Poradia vám, ako postupovať.

·       Nepochopenie, výsmech či pohŕdanie– Depresia nie je prejavom slabosti,  neschopnosti či unikania pred problémami.  Je to vážna diagnóza postihujúca psychiku i telo a môže ju dostať každý človek v ktoromkoľvek veku. Nie je to vymyslená choroba a ten, kto ňou trpí, nie je blázon. Nezaslúži si výsmech ani pohŕdanie. Depresia postihuje aj ľudí, ktorí nemali v minulosti žiadne psychické či emocionálne problémy, týka sa všetkých spoločenských vrstiev, vekových kategórií a profesijných oblastí. Môže prepuknúť po traumatickom zážitku, strate milovanej osoby, zamestnania a v iných stresujúcich situáciách.  Najčastejšie sa objavuje u ľudí v strednom veku, teda medzi 40. a 59. rokom života. Depresia nie je prirodzenou súčasťou starnutia, aj keď, samozrejme, u ľudí v dôchodkovom veku sa objavuje viacero faktorov, ktoré ju môžu spustiť – finančné problémy, spoločenská izolácia, osamelosť, či rôzne choroby. Depresia môže mať rodinný výskyt, a ak ňou trpí rodič, jeho potomok má asi 3-krát vyššie riziko, že bude mať depresívne stavy tiež. Neznamená to však, že sa uňho rozvinie depresia. Rovnako neexistuje ani človek, ktorý zaručene počas života depresiu nedostane. Vedci sa domnievajú, že vznik depresie je výsledkom kombinácie genetických, biologických, psychologických faktorov a faktorov vonkajšieho prostredia.

·       Obviňovanie z lenivosti, z nedostatočnej snahy „vzchopiť sa“–  To, že človek s depresiou má niekedy problém vstať z postele, že počas choroby absentuje v zamestnaní a nevenuje sa bežným domácim prácam, nie je prejavom jeho lenivosti alebo sebeckosti. Depresívni ľudia nie sú leniví ani slabí. Depresia často úplne paralyzuje vôľu človeka, preto sa pacienti s týmto ochorením môžu javiť ako málo pracovití či neschopní sa rozhodnúť. Keď vďaka liečbe pominú príznaky depresie, vrátia sa k predošlým aktivitám a pracovným návykom.

·       Výčitky a citové vydieranie– Citová manipulácia, okrem toho, že je nemorálna, sa pri depresívnom človeku míňa účinkom. Síce nemá silu, aby výčitkám odporoval, ale ubližujú mu a prehlbujú jeho depresiu. Svoje ochorenie si úmyselne nezavinil, ani neochorel s úmyslom ublížiť vám či pútať na seba pozornosť. Treba si uvedomiť, že človek s depresiou trpí výčitkami svedomia a pocitmi viny aj bez toho, aby ste ho obviňovali vy a niečo mu vyčítali. Ak sa na vášho blízkeho trpiaceho depresiou kvôli jeho ochoreniu hneváte a chcete mu to dávať najavo, nie je to správne a mali by ste vyhľadať pomoc, aby ste tieto pocity zvládli prekonať. Dovtedy by sa o vášho blízkeho mal starať niekto iný, kto mu nebude nič vyčítať.

·       Nútenie k činnosti, k výkonu–  Depresia je ochorenie vôle. Chorý človek často  nie je schopný pracovať, podať v práci či doma určitý výkon a dokonca ani zaujímať sa o dianie okolo seba.  Činnosť, do ktorej ho donútite, hoci vám sa môže zdať zábavná a príjemná, ho nerozptýli, naopak neprimerane ho zaťaží a jeho stav sa môže iba zhoršiť.

·       Prehnaná snaha  “rozveseliť” za každú cenu– Človeka s depresiou nerozveselíte, pretože podnety, ktoré dostáva, nedokáže jeho mozog správne vyhodnotiť a spracovať. Nie je to preto, že si neváži vašu snahu, aby bol veselší, nedokáže to však. To ho môže ešte viac frustrovať a zarmucovať a namiesto rozveselenia sa bude cítiť ešte horšie.

·       Zľahčovanie stavu– Ak budete zľahčovať stav vášho blízkeho, môže to vnímať ako prejav neochoty pomôcť mu a vášho nezáujmu o neho. Jeho ťažkosti sa tým nezmiernia, práve naopak. Okrem  depresívnych pocitov sa môže cítiť vinný za to, že mu je stále zle, hoci vám sa jeho ťažkosti zdajú banálne a ľahko prekonateľné.

·       Predostieranie vlastných ťažkostí či obáv– Ak budete človeku s depresiou predostierať vlastné ťažkosti či obavy, empatiu od neho nečakajte. Počas choroby má dosť problémov s tým, aby zvládol vlastnú existenciu. Nebude vás ľutovať, ani nepotlačí svoje ťažkosti, len aby vám bolo lepšie. Nedokáže vám pomôcť ani rozptýliť vaše obavy, preto je zbytočné mu o nich hovoriť. Ak chcete, aby sa cítil lepšie, problémami v rodine, vaším prežívaním a úzkosťou ho nezaťažujte, aspoň kým sa jeho stav nezlepší.

·       Prehnaná starostlivosť– Určite to myslíte dobre, prehnanou starostlivosťou o človeka s depresiou však môžete brzdiť jeho zotavovanie a zvyšovať jeho úzkosť a obavy. Pri liečbe potrebuje napredovať, zvládať postupne veci sám a zaraďovať sa späť do bežného života. Vaša  snaha odbremeniť ho od všetkého ho môže odradiť od snahy robiť pokroky, môže sa cítiť neschopný a na ťarchu.

·       Ponúkanie alternatívnych liečebných postupov bez odborného vyšetrenia– Depresia je ochorenie, ktoré je nutné adekvátne liečiť, liekom voľby sú antidepresíva. Rôzne bylinky, čaje, homeopatiká, meditácie alebo čokoľvek iné bez vyšetrenia u odborníka môžu ochorenie ešte zhoršiť. Laik nemôže o depresii vedieť toľko ako lekár. Môžete podceniť ťažkosti vášho blízkeho alebo neodhadnúť jeho správanie a bez odbornej liečby môže dôjsť až k pokusu o samovraždu.