Najkrajšie Vianoce aké tu boli…
Pamätám sa na Vianoce 2002, keď sme ich túžili zažiť inak, v teplej exotike. Napriek tomu, že sme vybrali snáď najkrajší rezort široko ďaleko, ostali sme sklamaní. V Dominikánskej republike nám nič nepripomínalo naše pravé rodinné Vianoce. A nepomohli nám ani Santove čapice a vianočné pesničky priamo na pláži. Bola to krásna dovolenka, ale nie Vianoce.
Vlhký a studený podnájom… vymenili naši mladí za studený dom na hypotéku, ktorú budú aj na ďalekom severe Európy splácať celý život. Boli to však s nimi aj tak naše najkrajšie Vianoce. Veľké hlavné mesto za chrbtom, v lese, kde ticho až bolelo. Prerušoval ho len praskot dreva z krbu, ktorý sa celé sviatky nezastavil a vlastne sa nezastaví až do jari. A sneh pod nohami zamrznutý do chrumkava.
Ohrievali sme sa navzájom… Vonku mráz, počas Vianoc napadalo snehu nad členky a v kožušinách a hrubých ponožkách sme si užívali najkrajšie Vianoce končiaceho sa roku 2019, ktorý nám doprial snáď to najkrajšie a zároveň najťažšie, čo príroda v dnešnej dobe dokáže už skomplikovať. Dieťatko, vnučku.
Žiarivé sviečky a chuť vína… nám všetkým pripomínali výnimočnú chvíľu, ktorú sme mohli prežívať spoločne. V treskúcej zime, v pravej vianočnej atmosfére, ktorú sme vlastne nikto nezažili už viac ako desať rokov. Keď vianočné jedlo nosíte späť do kuchyne zamrznuté na kosť, lebo vonku…, lebo vonku sú pravé Vianoce.
Tak živo sa na to spomína… na tieto Vianoce nezabudnem nikdy. Na ten krb, z ktorého praskalo drevo celé dni, na pohodu mladých rodičov a úsmevy našej vnučky, ktorá bola najkrajšou vianočnou ozdobou, akú sme si len mohli priať. Na to neustále nosenie dreva z vonku, zababušení od hlavy až po päty. Na tie skoré večery a neskoré rána, keď sme ešte ďaleko po deviatej nevideli slnko. Miesto neho sme si užívali žiaru rozsvieteného vianočného stromčeka a ozdôb dnu aj vonku.
Úsmevy, dotyky a objatia… nechýbalo nič, nechýbali dlhé zimné vianočné prechádzky zasneženým lesom, celým bielym lesom, v ktorom sa preháňala divoká zver, až vás pre majestátnosť vysokej prešla chuť stretnúť Santovho soba.
Nedali sa ani porátať… tie prejavy šťastia a dotykov rúk, keď sme sa hodiny prechádzali zasneženou krajinou a para z dychu mrzla priamo pred vami.
Najkrajšie Vianoce kryštály soli, sneží a svieti, zvoní v nás… presne také boli naše Vianoce. O akých sme snívali dlhé roky. Plné pravej vianočnej atmosféry, ktorá sa možno pre klimatické zmeny bude opakovať už iba na ďalekom severe.
Najkrajšie Vianoce aké tu boli… s milovanou rodinou, zamrznutou bielou krajinou, s vianočným stromom odpíleným na záhrade, ktorý rozvoňal celý dom. Bez televízora, ale s obrovským „kinom“. Velikánskym oknom, do ktorého, keď ste sa v kožušine pri krbe zobudili a pozreli, v prvom momente ste mali pocit, že ešte sníte. Oheň z krbu sa odrážal od veľkého skla, za ktorým bolo všetko biele, zamrznuté, pre nás už nevídané.
A každým rokom sú krajšie zas… a snáď budú, lebo aj Vianoce, to ako ich prežijeme a s kým, záleží len na nás. Záleží aj na tom, ako sme sa k milovaným správali celý rok. Ja som tieto Vianoce pochopila, že nemôže byť všetko len podľa mňa, aj keď to robím v najlepšej viere. Že pohoda, dotyky, objatia vedľa praskajúceho krbu a vianočného stromčeka, sú ďaleko dôležitejšie, ako splnený itinerár všetkého, čo som si predsavzala, že napečiem, uvarím a pripravím.
Pamätáš sa na tie Vianoce… také boli naše Vianoce, na ktoré budeme spomínať dlho. Aj na to, ako sme nemuseli nič zamykať, o nič sa báť, v krajine, kde vám nikto nič neukradne, kde svoje autá a domy nezamykajú a už vôbec nie počas Vianoc. Kde si nepredané vianočné stromčeky bez akéhokoľvek zabezpečenia proti zlodejom, môže zobrať ktokoľvek na čokoľvek.
Na stole tropické ovocie, krajina natretá na bielo, bozky biele pod imelom… som nesmierne vďačná nám aj asi aj šťastiu, ktorému sa však snažíme s manželom ísť celý rok aj oproti, že sme mohli mať Vianoce presne také, o akých spieva I.M.T. Smile. Uvedomujem si, že nie každému je to dopriate, aj z objektívnych dôvodov. Pri neobjektívnych som však presvedčená, že pocitu šťastia musí ísť človek aj oproti. A ďakujem aj osudu, že pri stole nikto z mojich milovaných nechýbal.
Modlitby a štedrá večera, čudný tvor z taniera pozeral… aj u nás nechýbal kapor, na ktorého sme sa tešili aj na druhý deň. Možno to poznáte, keď sa rodina zbehne na prvý sviatok vianočný ráno okolo stola. Medzi krištáľom na stole čakali do rána posledné zvyšky kapra s majonézovým šalátom, ktorý opäť pripravíte až o rok.
Koledy stokrát obohrané… nám celé sviatky hrali od rána do noci. Prerušoval ich iba smiech a spev tých, ktorí sú pre mňa najdôležitejší. Hádka tesne pred Vianocami, pre hlúpe nedopečené vianočné koláče, sa skončila rýchlejšie ako sa začala. Vďaka Tomino, vďaka Kajka.
Najkrajšie Vianoce kryštály soli, sneží a svieti, zvoní v nás, najkrajšie Vianoce aké tu boli a každým rokom sú krajšie zas… Spievala som si šťastná dookola pri kozube, stromčeku, aj v lese. A myslela som aj na tých, ktorých vlastne nepoznám. Na trollov zo sociálnych sietí, ktorí zlobu a nenávisť šírili aj počas týchto nádherných sviatkov pokoja a mieru. Ale nehnevám sa na nich. Musia to byť nesmierne nešťastní a osamelí ľudia. A takých si do svojej duše už dávno nevpúšťam. Keby som vedela ako im môžem pomôcť, pomohla by som im. Myslela som si, že možno aj vďaka Dalito si rozšíria obzor svojho vnímania, vedomia a chápania. Veľmi som sa mýlila. Obávam sa, že takým ľuďom pomôcť už nevie nikto a už sa nebudem o to snažiť ani ja. Osud a Boh žehnaj všetkým šťastným rodinám a dobrým ľuďom. Stoj pri nás a aj pri nich.
Najkrajšie Vianoce aké tu boli a každým rokom sú krajšie zas…
Pozn. autorky: V texte je použitý text piesne skupiny I.M.T. Smile Najkrajšie Vianoce, ktorá podľa nej najlepšie vystihla to, čo úprimne počas Vianoc s rodinou prežívala.