Najväčší Budha, nirvána cez nosnú dierku

Najväčšia drevená budova na svete a v nej najväčšia bronzová socha Budhu. Aj takého skvosty objavíte v japonskom meste Nara na ostrove Honšú.

Vysokorýchlostný vlak Šinkansen vás z japonských veľkomiest, kde sa na každom kroku stretávate s najmodernejšími technologickými novinkami vrátane chodiacich robotov, zavezie aj na miesto, v ktorom sa zastavil čas. V Nare, niekdajšom prvom  hlavnom meste Japonska, sa vrátite o niekoľko storočí dozadu – do čias starobylého cisárskeho Japonska s drevenými budhistickými chrámami. Panuje tu neuveriteľný pokoj.

Kroky takmer každého turistu smerujú do 562-hektárového Narského parku. Cestou stretávate budhistických mníchov, všade okolo sa tmolia krotké japonské jelenčeky sika. Sú ich stovky. V Japonsku ich považujú za božích poslov, takže môžu ísť hocikam. Najprv vás fascinujú a cítite sa ako v rozprávke Bambi. Po čase nadšenie opadne, nastupuje realita, a tá už taká rozprávková nie je. Najmä vtedy, keď japonských štvornohých božích poslov ponúknete ryžovými jeleními keksami. Kúpite ich v každom narskom stánku. Potom sa však jelenčekov ťažko zbavíte. V húfoch pôjdu za vami a neodbytne sa budú dožadovať ďalšej potravy. Našťastie za bránu, za ktorou je chrám Tódaidži – najväčšia turistická atrakcia Narského parku, sa dostanú ťažko.

Drevený chrám dal v 8. storočí postaviť japonský cisár Šómu a umiestnil v ňom v tých časoch najväčšiu sochu Budhu na svete. Tódaidži mnohí považujú za japonský div sveta. Stojí na ploche 58 x 51 metrov a týči sa do výšky 49 metrov. Dvakrát vyhorel, dvakrát vstal z popola. Chrám, ktorý dnes chodia obdivovať turisti z celého sveta, postavili v roku 1709 a je o jednu tretinu menší než pôvodný. No aj tak je to stále najväčšia drevená budova na svete – aspoň tak sa to uvádza v turistických príručkách.

V prítmí chrámu sa ukrýva 16 metrov vysoká socha Budhu. Jej veľkosť vám vyrazí dych. Je to najväčšia bronzová socha Budhu na svete. Odliali ju zo 444 ton bronzu, rastlinného vosku a ortuti. Pri požiaroch a zemetraseniach soche niekoľkokrát spadla hlava. Tá súčasná, takmer 5 metrov vysoká a tri široká, je zo 17. storočia. Pozlátená drevená gloriola za ňou zobrazuje 16 Budhových reinkarnácií. V jednom z drevených stĺpov za sochou je vyvŕtaný neveľký otvor – ide o kópiu nosnej dierky Veľkého Budhu. Ak sa ňou dokážete pretiahnuť, čaká vás údajne nirvána. Japonci to zvládnu väčšinou bez problémov, no pre návštevníka iných rozmerov a z iného svetadielu je to často neriešiteľný problém. Ale každý, kto sa o to pokúsi,  precíti na vlastnej koži obrovský rozmer sochy. Veď keď sa prestrčíte cez jej nosnú dierku, aké veľké sú potom ďalšie časti?

Tódaidži je hlavný chrám budhistickej sekty kegonov. Počas našej návštevy niekoľko mníchov zručne utieralo z obrovskej sochy prach. Pohľad na usmievavé šťúple postavy v budhistickom rúchu pobehujúce okolo nadrozmerného Budhu vás núti k úsmevu. Takému vyrovnanému a duševne oslobodzujúcemu. A je pritom nepodstatné, že ste prišli zo vzdialenej kresťanskej krajiny, v ktorej svätostánkoch sú umiestnené sochy a obrazy iných svätcov. Bronzový Budha má niečo do seba. Za usmiatym obrom sú v šere dreveného chrámu umiestnené ďalšie sochy.  Mohutní nebeskí strážcovia Kómukuten a Tamonten vraj majú v hriešnych ľuďoch vyvolať strach a úzkosť. Na rozdiel od Budhu nevyzerajú veľmi sympaticky. Zato sochy Džizóa s červenou pokrývkou hlavy a širokým úsmevom sú veľmi milé. Strážia deti a tehotné ženy a nájdete ich pred takmer každým budhistickým chrámom.

Priestor okolo chrámu Tódaidži v Narskom parku je na japonské pomery nezvyčajne veľkorysý. A, samozrejme, upravený a čistý. Sledujeme japonských školákov, ktorí sa rozcvičujú pred svojimi vystúpeniami. Dozvedáme sme sa, že prišli z rôznych miest, chrám Tódaidži už navštívili a dosiahnu nirvánu, lebo sa všetci prepchali cez model Budhovho nosného otvoru. Usmievavý svätec neďaleko to všetko pozoroval so zdvihnutou otvorenou pravou dlaňou. Je to gesto žehnania, ktoré prináša duševný pokoj. Spomenieme si na jeden z najznámejších Budhových výrokov: „Šťastie je iba vnútorný pokoj. Nauč sa ho nájsť. Dokážeš to. Premôž sám seba a premôžeš svet“.

Asi na tom niečo bude. V okolí chrámu nikto nekričal, všade samé úsmevy. Aj japonské jelenčeky sa nám zdali zrazu milšie a menej dotieravejšie. Možno sú naozaj poslami bohov.

Autorka Eva Koprena pracovala 17 rokov v STV/RTVS ako redaktorka, moderátorka, editorka a dramaturgička. Ako redaktorka zahraničného spravodajstva sa prioritne venovala najmä západnému Balkánu. Spolupracovala so spravodajskou stanicou CNN, pre ktorú pripravovala krátke publicistické reportáže o Slovensku. Je autorkou televízneho publicistického magazínu Slovensko v obrazoch. Venuje sa aj pedagogickej činnosti, externe prednáša audiovizuálnu tvorbu na VŠ.