Nalejme si čistého vína. Vyžiť sa z toho nedá

V telefóne znela zlomene. Má tesne pred päťdesiatkou, dve školopovinné deti, ktoré študujú v zahraničí. A nech robí čo robí, a že teda s manželom maká deň aj noc, sotva to všetko utiahnu. Cíti sa totálne vyčerpane a pri predstave, že do dôchodku pôjde najskôr v 64 rokoch ju chytajú mdloby. 

„Internet je plný príbehov žien, ktoré úspešnú kariéru zavesili na klinec a začali sa venovať „hand made“. Začali zavárať, variť, prešívať, tvoriť ručné šperky, vdychovať nový život nepotrebným veciach… Ale nikto už nenapíše, že za takýmito ženami stoja často aj bohatí muži, pri ktorých si to môžu dovoliť. Alebo sú to ženy, ktoré mali naozaj vysoké platy, samozrejme tým aj zodpovednosť, ale jednoducho si môžu dovoliť vypnúť aspoň na nejaký čas, prípadne už majú splatené hypotéky a leasingy,“ hovorí mi kamarátka, ktorá začína byť alergická na príbehy ako sa z manažérok stali úspešné podnikateľky s tým “čo ich vždy bavilo, len sa k tomu nemohli dostať“. „Snívam o tom, že raz aj ja budem navliekať korálky a budem sa tváriť, že za to mám bazén u domu. Veď z toho domáceho stružlikania sa dá sotva vyžiť, ale to už nikto neprizná,“ zasmeje sa cez slzy vyčerpaná priateľka.

Inšpirácia je fajn, ale asi aj s rovnakou štartovacou čiarou. Skutočne sa dá z toho živiť alebo si to môžu dovoliť len ženy už „za vodou“? Inšpirácia je fajn, ale asi aj s rovnakou štartovacou čiarou. Inak sa to môže zvrtnúť na riadnu depku.

Rovnako to bolo aj u mňa. Dvadsať rokov namáhavej a zodpovednej  televíznej spravodajskej práce ma jedného dňa prinútilo pozrieť sa do tváre respondenta, ktorý mi pred parlamentom stál pred kamerou a povedať mu: „Prepáčte, ale vy sa dnes v Správach RTVS už neuvidíte, ja som sa práve rozhodla a skončila. Ponáhľam sa späť do redakcie podať okamžitú výpoveď.“

Životná zmena

Samozrejme, že po roku prišli chvíle, keď som sa nahlas zamyslela, či to bolo to najmúdrejšie. Po siedmych rokoch môžem skonštatovať, že to bolo to najlepšie, čo som pred päťdesiatkou mohla urobiť.

No a potom som začala variť aj ja. Mohla som si to dovoliť, veď gro ťahal manžel a sám trval na tom, aby som konečne vypla. Ale keďže som nikdy nič nerobila len polovične, uvarila som sa takmer na smrť. Dodnes ďakujem všetkým kamarátom, ktorí ma v mojej novej aktivite podporovali a objednávali a jedli a jedli a objednávali. Až som po pár mesiacoch zakričala: „Dosť!“ Ale zasa zrelaxovaná a šťastná, že som si dokázala, že sa manuálnej práce nebojím. Ale živiť sa tým a vyžiť z toho?!

Napíšme si pravdu

Uvedomila som si, aké môže byť neseriózne inšpirovať niekoho príbehmi o „úspešných“, ktorí odišli z dobre platených pozícií alebo aj bežného zamestnania a postavili sa napríklad za sporák či šijací stroj. Málokto už totiž prizná, že si to mohli aj finančne dovoliť. Na „hand made podnikanie“ jednoducho mali a tak im bolo jedno, či napríklad na hypotéku a leasing zarobia alebo nie. Často za týmito príbehmi naozaj stoja aj úspešní partneri, ktorí to v najhoršom potiahnu. Netvárme sa teda, aké to je celé jednoduché, fajn a hlavne odvážne, ak niekto opustí lukratívny flek a vymení ho za to, „čo ho vždy bavilo”.

Nalejme si čistého vína. Je to jednoduchá rovnica, lebo nie všetci môžeme skončiť ako továrnici. Hlboko sa skláňam pred všetkými, ktorí to dokázali. Ja nie. Väčšina si na hand made síce privyrobí, ale nezarobí. Minimum ľudí sa z toho uživí tak, ako potrebuje. Takže opatrne s tou inšpiráciou, aby sme neinšpirovali až tak, že na to niekto doplatí existenčne. Spoločenská zodpovednosť by nemala obchádzať ani médiá. Nemaľujme si ružové okuliare o tom, aké skvelé je odísť zo zamestnania a živiť sa sám/sama. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že to tak vôbec nie je a je to naozaj nesmierne ťažké vyžiť z domácich serepetičiek. Ja som si to však mohla dovoliť. Áno, aj vďaka skoro dokonalému manželovi.  

(Ak vás komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)