Napísali knihu, aká tu ešte nebola: „Keď sa stretnú dvaja vorkoholici, skončí to tak, že sa pretekáme, kto ešte čo vymyslí.”
- radšej kniha, lebo všetko je na internete
- prečo by najradšej zakázal črevnú sprchu
- 4 sekundy, ktoré rozhodnú o liečbe.
- nezmysly, ktoré môžu stáť zdravie
- nebezpečná medicína mlčania
- prečo celú covid epidémiu ambulancie nezatvorili
- keď je aj doma všetko tak, ako má byť
Tiež ste si mysleli, že potrava sa trávi v žalúdku, pitie mlieka vám pomôže vyhojiť vred alebo olivový olej spláchne kamene zo žlčových ciest? V skutočnosti sú to len mýty. Žiaľ, niektoré spôsobia aj to, že pacient príde na vyšetrenie k lekárovi neskoro, lebo najskôr sa lieči doma pomocou „zaručených receptov“. Nehovoriac o tom, že z mnohých vyšetrení máme jednoducho strach. Príhody o „hadičke do krku“ či kolonoskopii patria k tým, z ktorých nám naskakujú zimomriavky. Aby to tak nebolo, pacientom, ale aj všetkým, ktorí sa zaujímajú o svoje zdravie, prichádza na pomoc kniha Zdravé črevo a trávenie – mýty verzus fakty.
Priznám sa, bola som trošku skeptická. Napísať o črevách, žalúdku a trávení niečo nové a priniesť to zaujímavým spôsobom, zrozumiteľným aj pre laika, avšak zároveň neubrať nič z odbornosti, totiž nie je ľahké. Zvlášť v konkurencii ďalších náučných kníh, ktoré o tráviacej sústave už vyšli. Než som otvorila knihu, v duchu som sa pýtala, či môže niekto laikom povedať ešte niečo navyše, čo povedané dosiaľ nebolo.
A môže! Dvojici autorov – známemu slovenskému gastroenterológovi doc. MUDr. Ladislavovi Kuželovi, PhD, MPH a špecialistke na cielenú komunikáciu v zdravotníctve Mgr. Zuzane Čižmárikovej, PhD, MPH – sa to skutočne podarilo. Možno aj preto, že MUDr. Kužela vidí svojim pacientom nielen do žalúdka, ale aj do hlavy. Akoby presne vedel, aké strachy sa v nej usádzajú pred gastroskopiou (áno, to je tá povestná hadička vedúca cez ústa až do žalúdka, a v knihe sa dozviete, že sa môže začínať aj v nose) či kolonoskopiou (vyšetrenie hrubého čreva cez konečník). A tiež akoby tušil, aké otázky sa chce pacient lekára spýtať, no nikdy mu ich nepoloží. V knihe ich zodpovie všetky. Zuzana Čižmáriková navyše vie lekárom poradiť, ako s pacientom správne komunikovať a podať mu komplexné, pritom však zrozumiteľné informácie. Preto sa nestane, že by ste knihu museli čítať s latinským slovníkom, alebo že by niečo zostalo nedopovedané.
Kniha je nesmierne obsiahla. Prináša podrobné informácie o tom, čo vás čaká pri jednotlivých gastroenterologických vyšetreniach, čo sa pri nich dá zistiť, ako sa dá utlmiť strach či bolesť, ktoré sú s nimi spojené, ale aj aké reálne riziká vám pri vyšetreniach hrozia. Dozviete sa všetko o fungovaní tráviacej sústavy aj o najčastejších chorobách, ktoré ju postihujú, a ich liečbe. A v neposlednom rade vám autori vyvrátia mnohé mýty, ktoré určite veľmi dobre poznáte a možno sa nimi aj riadite v presvedčení, že vám pomáhajú.
Internet znásobuje strach
Na internete dnes nájdete všetko – rôzne články, videá, príbehy ľudí, ktorí majú rovnaké zdravotné problémy ako vy a ich odporúčania, čo im pomohlo, aj rozhovory s lekármi. Tak prečo vôbec písať ďalšiu knihu?
„Práve preto. Všetko je na internete, a to je základný problém. Väčšina informácií, ktoré sa tam nachádzajú, nie sú vždy založené na pravde a čo sa týka medicíny založenej na dôkazoch, tak to iba veľmi sporadicky. Tak sa stáva, že pacient, ktorý sa chce o svojich príznakoch, chorobe či liečbe dozvedieť niečo bližšie, začne hľadať odpovede v prehliadači. To, čo si prečíta, ho nielen nepoteší, ale často ešte viac znervózni a znásobí jeho strach. Nie je výnimkou, že pacient na vyšetrenie nepríde, i keď v niektorých prípadoch by mu to doslova mohlo zachrániť život,“ hovorí Ladislav Kužela.
A dodáva: „Na druhej strane, teda tej lekárskej, lekár vysvetľuje každý deň počas niekoľkých rokov základné poučky pred endoskopickým vyšetrením a niekedy môže preto nadobudnúť dojem, že všetci už musia o endoskopii zákonite vedieť všetko. Čiže na pomyselnej miske váh máme na jednej strane pacientov so strachom, hľadajúcich odpovede na otázky, a na druhej strane lekárov, ktorí tieto odpovede majú aj ich pacientom poskytujú, ale pre nedostatok času sa môže stať, že iba v obmedzenej miere. Nedôjde tak k zodpovedaniu všetkých otázok pacienta, čím sa strach a stres prehlbujú. A to je živná pôda pre rôzne mýty, ktoré tu neustále kolujú, a v dobe internetu sú rýchlo a ľahko dostupné.“
MUDr. Kužela dúfa, že kniha pomôže aj jeho kolegom – lekárom. „Keď pacient dostane pravdivé informácie založené na medicínskych dôkazoch, odbúrame mýty a tým aj strach z endoskopického vyšetrenia. A nie je nič dôležitejšie ako dobre informovaný pacient.“
Ľudia sa viac sťažujú na prístup lekára ako liečbu
Mnohí lekári sa sťažujú, že pacienti si hľadajú informácie na internete a viac veria „doktorovi Google“ ako im, avšak priznajme si, že často je na vine zlá komunikácia zo strany lekára. Podľa Zuzany Čižmárikovej, ktorá sa komunikácii lekára s pacientom venuje už viac ako 10 rokov a zároveň ju aj vyučuje, na zlepšenie neraz stačia štyri sekundy!
„Hoci sa za posledné roky vzťah pacient – lekár zlepšil, stále je veľká časť lekárov, ktorí považujú komunikáciu smerom k pacientovi za zbytočnú a podľa nich ich oberá o čas. Na príklade vety: Dobrý deň, volám sa… a ako vám môžem pomôcť… ich učím, či sú 4 sekundy z ich času naozaj zbytočné na to, aby si získali dôveru a začali vľúdnu komunikáciu? Žiaľ, aj tie 4 sekundy mnohí berú ako zbytočné a radšej celé minúty budú pacientovi vysvetľovať, že ich úlohou nie je rozprávanie, ale liečenie. Vždy si nájdu výhovorky – čas, byrokracia, nevďační pacienti… Dobrou správou ale je, že nám rastie nová generácia zdravotníkov a mnohí, najmä tí, čo prídu zo zahraničia, berú komunikáciu ako kľúčovú. Vieme, že mnoho sťažností na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je preto, že je pacient zle liečený, ale preto, že nepochopil lekára, alebo odchádza od neho nahnevaný. A to je presne o tých prvých 4 sekundách a ochote prijať pacienta ako partnera, nielen ako číslo, či diagnózu.“
„Knihu sme spolu písali aj s cieľom, že ak niekto nemá lekára, s ktorým sa vie spojiť a dobre komunikovať, tak má zdroj, kde sa môže presne naučiť, ako funguje trávenie. Na to, aby sme vedeli filtrovať všetky informácie o tom, čo je a čo nie je správne, musíme dokonale poznať svoje telo,“ dodáva Čižmáriková.
Ak veríte týmto 3 mýtom, môže vás to stáť život
Kniha obsahuje množstvo mýtov, ktoré sa viažu k jednotlivým vyšetreniam u gastroenterológa, k samotnému tráveniu alebo k ochoreniam tráviacej sústavy a ich liečbe. Spomína aj mýty súvisiace s chudnutím či priberaním a dnes tak obľúbeným detoxom. Zozbierať ich všetky, zrejme nebolo ľahké.
„Väčšina mýtov, ktoré v knihe vyvraciame, pramení z otázok, ktoré som dostal v ambulancii ja alebo moji kolegovia priamo od pacientov. Na ďalšie sme narazili na internete, až sme zrazu zistili, že naozaj dozrel čas tieto tvrdenia vyvrátiť z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch,“ hovorí docent Kužela.
Podľa jeho slov, najnebezpečnejšie mýty, na ktoré narazil, sa týkajú rakoviny hrubého čreva (kolorektálneho karcinómu). „Tri z nich sú také nebezpečné, že dokážu pacientov ohroziť na živote.“
- Mýtus: Skríning rakoviny hrubého čreva má význam iba pre tých, ktorí majú ťažkosti.
„Pravda je, že viac ako polovica pacientov s diagnostikovanou rakovinou hrubého čreva nemá príznaky. Príznaky ako zmena vo vyprázdňovaní, bolesť brucha a strata hmotnosti sa dostavia väčšinou až pri pokročilom ochorení. Preto je dôležité pravidelným skríningom kontrolovať celú populáciu, lebo pri skríningu ide o hľadanie rakoviny u ľudí bez príznakov. Muži aj ženy by preto mali podstúpiť toto vyšetrenie od veku 50 rokov (ak nemajú iné rizikové faktory).“
- Mýtus: Rakovinu hrubého čreva dostanem iba ak mám v rodine niekoho, kto rakovinu čreva už mal alebo má.
„Uvedené taktiež nie je pravdou, nakoľko až okolo 75 % nových prípadov rakoviny hrubého čreva vznikne u jedincov, ktorí nemali žiadny známy rizikový faktor okrem toho, že mali viac ako 50 rokov. Ak má niekto v rodine príbuzného s rakovinou hrubého čreva znamená to, že by mal začať zo skríningom skôr.“
- Mýtus: Ak už som test na odhalenie skrytého krvácania v stolici absolvoval raz a bol negatívny, ďalej už toto vyšetrenie nepotrebujem.
„Ako sme už spomenuli, riziko rakoviny stúpa po 50-tom roku života a úvodné štádia rakoviny sú bezpríznakové. Ak mal niekto negatívny test a nemá ťažkosti, neznamená to, že o pár rokov sa u neho rakovina čreva nevyvinie. Preto je potrebné podstúpiť buď každé 2 roky testovanie na prítomnosť skrytého krvácania v stolici alebo každých 10 rokov podstúpiť kolonoskopiu.“
Ako dlho „prežije“ žuvačka vo vašom bruchu?
Okrem nebezpečných mýtov sú aj také, nad ktorými sa lekári pousmejú. Patrí k nim napríklad ten, že ak prehltnete žuvačku, organizmu trvá až 7 rokov, kým sa natrávi.
„Toto naozaj pobavilo. Mýtus pravdepodobne vznikol na základe domnienky, že žuvačka sa doslova nalepí na stenu žalúdka podobne ako na stôl školáka (mnohí si spomíname na to, keď sme sa školskej lavice nechtiac chytili zospodu…). Každému sa už určite podarilo žuvačku nechtiac prehltnúť. Nik však z toho nemusí byť v strese, pretože tento mýtus sa naozaj nezakladá na pravde. Vyvrátiť to môže každý gastroenterológ v rámci dennodennej praxe. Ak by to totiž bola pravda, s kolegami by sme neustále nachádzali v žalúdku či v čreve žuvačky. Stať sa to môže, iba ak pacient zjedol žuvačku pred endoskopickým vyšetrením. Vtedy vidíme drobné kúsky žuvačky, ale tieto sa, samozrejme, nikde nenalepia a ani neostávajú roky v tráviacej trubici. Čo sa teda s prehltnutou žuvačkou stane? Niektoré jej súčasti ako napríklad osladzovače sa rozložia a strávia a nestráviteľná „gumová“ časť postupne, síce pomalšie v porovnaní s inými potravinami, ale predsa prechádza celým tráviacim traktom a je vylúčená von.“
Aj drobné zmeny dokážu divy
Z mýtov, ktoré autori knihy zozbierali, okrem iného vidno, ako málo vieme o svojom tele. Väčšina z nás si napríklad myslí, že jedlo sa trávi v žalúdku, alebo že keď budeme menej jesť, tak sa žalúdok scvrkne. Je to chyba školstva? Alebo nás samých, že sa nezaujímame o to, ako fungujeme?
„Určite by som nehádzal vinu na školstvo. Pravdou asi bude, že sme si sami na vine. Vidím to aj na tom, ako málo zaujíma slovenských pacientov prevencia v porovnaní so zahraničím. Mal som možnosť robiť aj v okolitých krajinách a môžem povedať, že čakacie doby na preventívne endoskopické vyšetrenia boli skoro všade dlhšie ako 3 mesiace. Nebolo to preto, že by kolegovia nepracovali, ale preto, lebo pacienti sa sami domáhali preventívneho vyšetrenia. Na druhej strane pacient, ktorý prišiel na kontrolné vyšetrenie pre už diagnostikovanú chorobu, bol o nej plne informovaný a bol partnerom v diskusii pre lekára. Pevne verím, že aj vďaka takým aktivitám ako je naša kniha, sa ľudia začnú zaujímať o to najcennejšie, teda o svoje zdravie. Lebo často stačí urobiť malú zmenu vo svojom životnom štýle a pozitívne následky sú obrovské,“ konštatuje Ladislav Kužela.
Črevnú sprchu by som zakázal
Zvýšenú pozornosť svojmu tráviacemu traktu často venujeme na jar, keď sa začína sezóna tzv. detoxikácií. Mnohí skúšajú šťavové pôsty, počas ktorých pijú len zeleninové a ovocné šťavy či smoothies, alebo sa rozhodnú pre detoxikáciu čreva črevnou sprchou. Podľa článkov v ženských časopisoch, ale aj propagačných materiálov kliník, kde ju vykonávajú, je vraj nesmierne prospešná. MUDr. Kužela s tým rozhodne nesúhlasí:
„Úprimne, keby bolo na mne, črevnú sprchu by som zakázal. Čo sa týka detoxu a rôznych očistných procedúr, tieto môžu vyprázdniť vašu peňaženku, ale z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch treba vedieť, že neexistuje žiadny reálny dôkaz o ich prospešnosti. Existuje množstvo prípravkov, ktoré vám zaručujú očistu čreva. Niektorí výrobcovia odporúčajú popri ich užívaní aj častejšie klyzmy s cieľom zničiť parazity a vylúčiť stolicu, ktorá je údajne nahromadená a nalepená na steny čreva. Niektoré štúdie ukázali, že mlieč bylinný (je často obsiahnutý v takýchto výživových doplnkoch) môže zlepšiť pečeňové funkcie a popri tom má málo nežiadúcich účinkov. Ale ako celok neexistuje žiadny medicínsky dôkaz pre takéto „čistiace“ procedúry. Fotky, ktoré na internete možno vidieť ako dôkaz fungovania takýchto preparátov, ukazujú, čo sa „vyplaví“ z ľudských čriev po ich užití. Ak nejde o „fake“, tak ide o fotky ukazujúce stolicu vyprodukovanú následkom požitia veľkých dávok vlákninových doplnkov. V skutočnosti ak sa stolica nahromadí, tvorí pevné masy v spodnej časti čreva, ktoré sa ale v žiadnom prípade neprilepia na črevnú stenu. Je dôležité si uvedomiť, že čistenie čreva tiež môže viesť k riziku dehydratácie, nerovnováhy elektrolytov, zhoršeniu funkcie čreva a porušeniu črevnej flóry.“
Módny trend – prerušované hladovanie
Ochoreniu tráviaceho systému vraj môžeme predchádzať aj pomocou hladovky. Dnes je moderné najmä prerušované hladovanie, ktoré spropagovali celebrity aj športovci.
„Z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch možno konštatovať, že v roku 2018 bola realizovaná štúdia, v rámci ktorej sa sledovali ľudia, ktorí jedli 8 hodín denne a zvyšných 16 hodín hladovali. Výskum ukázal u tejto skupiny pacientov lepšiu stratu hmotnosti, redukciu tukovej masy aj zlepšenie metabolických parametrov v porovnaní so skupinou, ktorá jedla bez obmedzení. Ale čo sa týka dát zameraných na ochorenia tráviaceho systému a hladovku, musím priznať, že také som nenašiel.
Fakty občas prekvapia viac ako mýtus
Ten, kto trpí intoleranciou laktózy, sa v knihe dozvie aj zaujímavý fakt – šľahačku či čokoládové mlieko jeho organizmus môže tolerovať lepšie ako klasické mlieko. Priznám sa, keby som túto informáciu videla kdesi na internete, tak by som ju považovala za mýtus…
„Lenže je to pravda. Do vienka máme daný rôzny stupeň aktivity enzýmu, ktorý sa volá laktáza a tiež je individuálne, koľko ho naše telo produkuje. Laktáza sa nachádza v tenkom čreve a jej úlohou je rozkladať laktózu, teda mliečny cukor. Keďže rôzne mliečne produkty obsahujú rôzne množstvo, laktózy, odporúča sa doslova otestovať si vlastné telo a jeho reakcie na jednotlivé mliečne produkty. Rovnako platí, že telo inak zareaguje, keď pacient skonzumuje viac mliečnych produktov a keď ich skonzumuje menej. Niektorí pacienti s laktózovou intoleranciou môžu konzumovať mlieko v malom množstve, individuálne tolerovanom (na rozdiel od pacientov alergických na bielkovinu kravského mlieka). Najhoršie tolerujú mlieko nalačno. Dobre tolerované sú kyslomliečne produkty, ktoré prešli procesom fermentácie, ako napr. kyslé mlieko, jogurty. Nižší obsah laktózy má smotana, tvaroh, šľahačka, tvrdé syry, maslo. Tieto potraviny sa pomalšie vyprázdňujú zo žalúdka a aj znížené množstvo enzýmu laktázy dokáže preto postupne menšie dávky laktózy spracovať. Okrem toho sa často konzumujú s inými potravinami, ktoré tiež dokážu spomaliť pasáž jedla črevom,“ vysvetľuje odborník.
Ako rozoznať mýtus od pravdy
Naozaj nie vždy je ľahké rozoznať mýty od skutočnosti. O to viac, že často aj lekári majú na mnohé veci protichodné názory. Napokon to vidíme aj teraz pri covide. Jednoznačná rada, ako rozoznať mýtus od pravdivého faktu ale pre laika nie je taká jednoduchá.
„Odborník si nájde na danú problematiku publikované adekvátne štúdie, odporučenia odborných spoločností založené na relevantných štúdiách a má v tom jasno. Pre laika asi neostáva nič iné ako nájsť si lekára, ktorému verí, lebo je viac ako jasné, že „compliance“ pacienta, teda jeho ochota dodržiavať liečebný režim, je veľmi dôležitá súčasť liečebného procesu. Ak pacient navrhovaný liečebný režim nedodržiava, akokoľvek účinný liek dostáva, jeho účinok sa nedostaví, ak ho neužije. Okrem moderných poznatkov súčasnej doby, technického pokroku, excelentných možností liečby, by preto absolútnou súčasťou liečby mala byť aj cielená a vhodná komunikácia lekára smerom k pacientovi, bez ohľadu na to, či ide o dieťa alebo dospelého. Keďže vďaka internetu sa zvyšuje informovanosť laickej verejnosti, chorí potrebujú oveľa viac informácií než predtým a je na nás zdravotníckych pracovníkoch, aby sme tzv. medicínu mlčania zmenili na otvorený partnerský vzťah. Správna komunikácia je jedným z dôležitých faktorov liečebného procesu.“
Zuzana Čižmáriková dopĺňa, že dôležitosť správnej komunikácie si uvedomovali aj pri písaní knihy. Kým mnohí lekári nie sú nadšení, keď sa im upravujú texty, prekladajú latinské výrazy do slovenčiny a zjednodušujú, aby boli zrozumiteľné, MUDr. Kužela s tým problém nemá.
„Lacko je naozaj taký „úkaz“ medzi lekármi, pretože si nikdy nepotrpel na svoje tituly, alebo to, čo dokázal. Jemu sa PR vždy robilo len jeho prácou a výsledkami. Preto ho nebolo treba presvedčiť, či texty prepísať, alebo nie. Práveže bola to jeho prosba, že ak má písať takúto knihu, potrebuje text poľudštiť, pretože inak tomu pacient nerozumie,“ zasmeje sa spoluautorka knihy.
V prevencii zaostávame
Dnes sa veľa hovorí o prevencii srdcovo-cievnych chorôb, všetci vieme, ako nám škodí vysoký cholesterol či vysoký krvný tlak, vieme dosť aj o prevencii mnohých rakovinových ochorení. Podľa Ladislava Kuželu však v prevencii ochorení tráviaceho traktu zaostávame v porovnaní s okolitými krajinami.
„Aby ľudia viac poznali včasné príznaky chorôb, treba zvýšiť ich informovanosť a zapojiť všetky dostupné zbrane – televízie, printové médiá aj internet. Žiaľ, vidíme to aj teraz na prípade boja s covidom. Denne sa síce dozvieme koľko máme nakazených, ale dozvedá sa verejnosť o tom, aké by ľudia mali robiť preventívne opatrenia okrem „R-O-R“? Niektoré odborné spoločnosti už dali jasné odporučenia z pohľadu aké vitamíny, v akom množstve je vhodné si v rámci prevencie covidu denne dopĺňať. Priznám sa, v našich médiách som ich nepostrehol. A podobne je to aj s informovanosťou širokej verejnosti ohľadom prevencie ochorení tráviaceho traktu.“
Na druhej strane nás môže tešiť aspoň to, slovenská gastroenterológia je porovnateľná so svetovou špičkou, čo sa týka vyšetrení aj liečby. „Dôkazom toho je aj skutočnosť, že kým sa ešte organizovali medzinárodné podujatia, často boli prizývaní aj moji kolegovia, aby predviedli určité výkony. Máme k dispozícií tie najmodernejšie postupy, takže o zaostávaní nemôže byť už v dnešnej dobe žiadna debata. Zaostávame iba v preplácaní všetkých gastroenterologických výkonov zo strany zdravotných poisťovní.“
Pribudne kvôli covidu viac úmrtí na rakovinu hrubého čreva?
Hoci mnohé ambulancie v čase pandémie covidu výrazne obmedzili svoju činnosti, v gastroenterologickom centre MUDr. Kuželu robia všetky vyšetrenia a výkony tak, ako vždy. Samozrejmosťou je však dodržiavanie prísneho hygienicko-epidemiologického režimu.
„Treba si uvedomiť, že napriek tomu, že sa nachádzame v ťažkom období, pacienti naďalej majú aj iné ochorenia a ťažkosti, pre ktoré ich vyšetrujeme aj liečime. Obávam sa, aby aj u nás nenastala situácia, na ktorú ako prví upozornili kolegovia z Talianska. Taliansky vedci prišli k smutnému zisteniu, že odklad skríningu kolorektálneho karcinómu (rakoviny hrubého čreva) môže viesť takmer k 12 %-nému nárastu úmrtí v dôsledku nádoru počas nasledujúcich 5 rokov. Počas pandémie sa totiž vo viacerých krajinách spomalil, resp. až zastavil skríningový program zabezpečujúci vyhľadávanie včasných foriem rakoviny. Je to obrovská škoda, keďže rakovina hrubého čreva je vysoko liečiteľná, ak je zachytená v skorom štádiu, ale čím neskôr ju odhalíme, klesá aj šanca pacienta na vyliečenie. Pevne verím, že tento negatívny trend nepríde aj na Slovensko, lebo jeho následky by boli pre našich pacientov tragické,“ upozorňuje odborník.
Keď je aj doma všetko tak, ako má byť
Ladislav Kužela o gastroenterológii a liečbe chorôb tráviaceho traktu dokáže rozprávať dlhé hodiny. Vidno to aj pri čítaní knihy, v ktorej nechýba žiadna téma z oboru. Lekári o ňom hovoria, že je nesmierny vorkoholik. Preto sa pýtam Zuzany Čižmárikovej, ako sa jej darilo s ním držať krok pri písaní.
„Odpoveď je jednoduchá: keď sa stretnú dvaja vorkoholici, skončí to tak, že sa pretekáme v tom, čo kto ešte vymyslí. Niekedy je to tempo naozaj závratné, ale výsledky stoja za to. Veď napríklad len za rok spoločnej práce v detskej nemocnici sme dokázali to, čo mnohé nemocnice chystajú roky. Skôr je to otázka na naše rodiny, aby s tým boli v poriadku. Pretože to tempo môžeme mať len vtedy, keď je aj doma všetko tak, ako má byť.“
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)