Nech Bože už dá…. Ak niekto roky ničí deťom sny, je to trestuhodné

Tohtoročné  Majstrovstvách sveta juniorov  sa pre našich chlapcov  skončili.  Posledný zápas  s Rusmi sme prehrali rozdielom triedy. A to som možno milosrdná. Lepšie zápasy sme neodohrali ani so Švédmi, či Fínmi. A to som si pred šampionátom myslela, že zažijeme opäť obrovskú eufóriu. Takú tú hokejovú, čo nás na chvíľu odvedie od denných problémov našej krehkej demokracie.  Veď stále platí, že sme hokejový národ.

Obrátim list a pozriem sa na MS inou optikou. Chcem byť pozitívna. Spolu s nami (hoci s lepšími výsledkami zo skupinovej fázy MS) vypadla Kanada, Švédi, Česi. Budem ešte optimistickejšia a poviem, že prehrali sme, ale v elitnej A skupine sme sa udržali. Zachránil nás existenčný zápas s Kazachstanom. A veď napokon, ani tá posledná tretina s Rusmi nebola výsledkovo márna. Vyhrali sme ju 3 ku 1. Na tomto sa dá do budúcna stavať….  (ináč toto som myslela zo žartu).

Som v kritickom trinástom riadku a optimizmus ma opúšťa. Dochádza mi, že ak to NEDAL hokejový ročník 1999, tak po nich KTO?

Celé noci som prebdela a verila. Veď hrajú chlapci, ktorí nám pred dvoma rokmi na popradských Majstrovstvách sveta 18-ročných  urobili toľko radosti. Hrali moderný, nebojácny, rýchly a útočný hokej. Z večera do rána sme začali veriť, že toto budú chalani, ktorí prekonajú naše dlhoročné hokejové suchoty. Za dva roky mnohí z nich prešli do kanadských, amerických, fínskych a švédskych líg a čuduj sa svete, stali sa z mnohých aj lídri ich tímov.

ALE: Prišli na majstrovstvá sveta a v repre dresoch mali ukázať, čo v nich je. Zistenia slovenského fanúšika: úplne ich v tých svetových ligách odrovnali. Ako mohli byť niektorí z týchto hráčov draftovaní? Podľa toho, čo sme videli zabudli hrať, veriť si a strieľať góly. Asi nám závidí celý svet a týmto spôsobom nás chce hokejovo paralyzovať. Ináč si to neviem vysvetliť… Priznávam, pokus o fór mi ani teraz nevyšiel. Ak totiž opomeniem túto absurditu, tlačia sa do popredia otázky. Veľa otáznikov.

Ako je možné, že všetci tí sebavedomí Ružičkovci, Liškovci, Pospíšilovci, Krivošíkovci, Fehérváryovci, Žiakovci to nedali? Kam sa podel ich hokejový kumšt, ktorým zabávali svojich fanúšikov ešte pred pár týždňami pri klubových zápasoch? Čo sa stalo? Veď si pred majstrovstvami aj verili? Prečo zlyhali? Prečo to NEDALI?

Verte mi, že už dlho sa mi nepísalo nič tak ťažko. A ak by ma niekto chcel upodozrievať, tak naozaj necítim zadosťučinenie, ani satisfakciu.

Je mi našich dvadsaťročných hokejistov úprimne  ľúto. Je to skvelý ročník a sú to skvelí hokejisti. A skvelí chalani. A mnohí z nich hokejovú budúcnosť určite majú.

Chalani z ročníka 1999 nám dokázali pred dvoma rokmi, že ak majú správneho kouča,  ktorý z nich vie dostať to, v čom vynikajú, vedia držať so svetovým hokejom krok. Majú obrovský potenciál, len to chce trénera a človeka, ktorý z nich vyberie to najlepšie.  Ak ich vedie niekto, kto roky robí len alibistický hokej, nedopadne to dobre. K trénerovi Bokrošovi  po ročníku 1999 prídu ďalší chalani a aj tí budú vždy pôsobiť pod jeho vedením len ako hokejoví učni bez chuti, farby a zápachu. (Ako rada by som sa mýlila).

Ale priemernosť je to, čo si práve títo chalani nezaslúžili. Priemerný je tréner sám. Nielen ako hokejový odborník,  ale aj ako človek. Ináč mi totiž hlava neberie fakt, že počas svetového podujatia kritizuje svojich zverencov za predvedený výkon. Pritom som si istá, že chlapci do bodky plnili jeho systém. Napokon nebude náhoda, že za posledné roky (s výnimkou Révayovej medaile) prichádzame zo svetového šampionátu v tejto kategórii so 6. až 8. miestom.  Minimálne tento tím mal ale na vyššie priečky. Bez debaty.

Ak zoberiem do úvahy momentálnu formu hráčov, pýtam sa kto je vinný za neúspech našej reprezentácie? Odpovede sa až ľakám. Je totiž taká jednoduchá a rokmi potvrdená, že sa jej až sama bojím. Preformulovávam otázku aj  100 krát. Odpoveď je stále tá istá. Hrali sme príliš zviazaný, nemoderný a neatraktívny hokej. Nechceli sme víťaziť, hrali sme alibisticky….  Vinný je realizačný tím. Záver je jasný ako facka: Slovenský mládežnícky hokej sa potrebuje konečne zbaviť trénera Bokroša. Zaspal v hokejových 80-tych rokoch. Dnes sa hrá jednoduchý, rýchly a útočný hokej.

P.S.1 Dlho som otáľala, či sa nejako vrátiť k hokejovým MS juniorov. Naozaj sa mi do toho nechcelo. Navyše, roky opakujem to isté: tréner Bokroš nie je prínosom pre náš mládežnícky hokej.

P.S.2: Zámerne som nepísala o vyradenom Maximovi Čajkovičovi, ani sa nechcem vŕtať v ofenzívno-defenzívnych slovných hračkách počas celých tohtoročných majstrovstvách.  Ale pri TV obrazovkách som sa pobavila. Aj na slovách všetkých komentátorov, ktorí takýmto slovníkom a dosť neobratne, chceli retušovať herný systém nášho tímu.

P.S.3: Ak niekto roky ničí deťom sny, je to trestuhodné. Nechcem byť spoluvinník a ani mlčiaca väčšina. Slovenský hokej potrebuje VEĽKÚ zmenu. A po neúspechu už musí raz prísť k pomenovaniu chýb. Ak pre nič iné, tak preto, že deťom nesmieme ničiť ich sny.

Autorka: Adriana Hosťovecká sa žurnalistike venovala od roku 1986 – 1996. Začínala ako novinárka – študentka a jej posledným redaktorským a moderátorským pôsobiskom bolo rádio Twist. Od roku 1995 pôsobí v marketingu a reklame a posledných 12 rokov sa pohybuje najmä v športovej oblasti. Je večným optimistom a stále rozbieha nové projekty. Momentálne pôsobí aj ako prezidentka HK Gladiators Trnava.