Nechystám sa umrieť. Bolo to nádherné leto. Zdravé a slobodné

Keď som sa pozrela na golfový hotel z ihriska, v ktorom bolo zrazu po covidovom šialenstve množstvo známych, až mi stiahlo hrdlo. Cítila som nesmierne šťastie, že môj-náš život sa opäť vrátil do normálu. Tak ako každý rok pred pandémiou, aj toto leto sme opäť odštartovali TUI Golf Cupom v Tatrách, kde je vďaka našej rodinnej cestovke vždy postarané o to, aby sme na víkend totálne vypli hlavy.

Konečne som zvierala golfovú palicu a prežívala déjà vu z roku 2019. Vlastne každé leto možno už aj desať rokov. Bola som až dojatá a po turnaji ako vždy tancovala do rána. Klasicky, keď už aj nikto nevládal, tak sama so sebou. Ako bývalej profesionálnej tanečnici mi je už tradične jedno ako to vyzerá. Na parkete si vystačím aj sama.

Poznáte cestovku, ktorá z klientov robí priateľov? Ja, áno. Nesmierne som sa tešila z ľudí, ktorých som viac ako dva roky nevidela. Našťastie nechýbal nikto, koho by si covid zobral so sebou napriek tomu, že mnohí precestovali celú pandémiu aj keď podľa covidových pravidiel. Naša cestovka totiž klientov nikdy nenechala v štichu.  Bolo až dojemné sledovať, ako sme sa navzájom objímali a tešili, že sa opäť vidíme. Omicron síce lietal vo vzduchu, ale zaočkovaná väčšina to už nejako neriešila, aj keď si možno neskôr doma niekto zahromžil.

Konečne

Konečne som pracovne roztočila nové projekty, vrátane srdcovky: športové dokumenty RTVS Keď vyrastiem aj s Návratmi.  Konečne sa na tretí covidový pokus vydala naša dcéra. Konečne sa zišla užšia rodina a zväčšila sa o ďalších. Konečne sme si v Rakúsku sadli na rezne so susedmi, ktorí sa nám o majetok starali počas pandémie, keď nás hysterickí slovenskí politici a hygienici nepustili domov cez hranice. Paradoxom je, že covid sme chytili až viac ako po dvoch rokoch dlhšieho návratu domov… Vždy som tvrdila, že najväčšou hrozbou je pre nás Slovensko, nie zahraničie.   

Konečne som si objednala nové auto, na ktoré sa teším ako malé dieťa každých 10 až 12 rokov. Konečne sme sa dožili aj koncertu Coldplay v Berlíne, na ktorý sme si kúpili lístky ešte pred rokom a verili, že ho nezrušia. Zažili sme neuveriteľnú dávku pozitivity, ktorú v takých dávkach vie rozdávať snáď iba Coldplay. Boli v epicentre zemetrasenia, ktoré zaznamenali seizmológovia v Berlíne počas koncertu. Užívali si život plnými dúškami a verili, stále veríme, že náš život sa vrátil do normálu.

Dali sme to na Chrisa Martina

Keď sa dcéra na jej svadbe za nami dlhšie nezastavila, vedeli sme ako na ňu. Stačilo prianie „svadobnej maminy Lucky“ a ona nás okamžite vyhľadala, dobehla a tancovala s nami len tak, ako vieme len my spoločne. Lebo jednoducho Advanture. Naplno bez ohľadu akcie či oblečenia, lebo hudbu, tanec a nekontrolovateľnú zábavu milujeme. Môžeme byť aj v obleku či kostýme. Milujeme relax od práce, zábavu, veľkú zábavu a obrovské množstvá ľudí. To je pre nás život. Nefalšovanú zábavu, za ktorou ideme kedykoľvek a kdekoľvek na svete bez ohľadu na vzdialenosť. To sú zážitky, pre ktoré žijeme. A keď už odpadávame od únavy zo zábavy (po tej 50-tke stále viac), milujeme dovolenku v takmer dokonalej samote. Inak bolo krásne počúvať Chrisa, ako až dojemne opakovane ďakoval, že sme prišli napriek vojne, covidu, všetkým ekonomickým šitom, minúť na nich peniaze a nezabudli sa ešte zabávať. Ukrajinskú zástavu mal celý čas vlajúcu v zadnom vrecku nohavíc, vrátane ukrajinských farieb na náramku na ruke. Aj vďaka už asi 70-temu hudobnému koncertu v živote sme s manželom spoznali nových ľudí. Ona Češka, on Holanďan. Žijú v Amsterdame. Majú malé dvojičky a po prvý raz od nich odišli za zábavou. Dostal prekvapenie od českej manželky. Na lietadlo sa nedostali (Amsterdam mal totálne paralyzované letisko). Netušil kam a prečo ide, aby nakoniec sadol do auta a prišli autom do Berlína, netušil prečo. Dozvedel sa to až na mieste. Boli takí šťastní ako my dvaja pred olympijským štadiónom v Berlíne. Oni stihli bez lietadla, my rovno zo svadby.  

Milujem svoj-náš život

Konečne sme si užili stretnutia s priateľmi, ktorých sme posledné dva roky len počuli. Zahrali si s nimi golf tam, kde to máme radi, v Dunakiliti, ktoré sa nikdy na nič nehralo. Po celej Európe sa vykávičkovala s priateľmi až do búchania srdca. Užila si moje milované záhradníctvo konečne aj bez rúška.

Konečne sme vymietli najlepšie reštaurácie za hranicami s rodinou, priateľmi aj bez priateľov a užívali si gastronómiu. Zalietali si v kokpite Boeingu a autom aj trajektom preplavili tisíce kilometrov tam, kde to zbožňujeme. Užili si deti doma aj v Nórsku a naplánovali si zážitky na ďalších päť rokov dopredu. Aj zásadné zmeny v živote, aby sme konečne iba na jednom mieste mohli povedať: Sme doma. Minuli strašne veľa peňazí, za ktorými nám nie je ľúto, lebo život je práve o tom. Pracovať kým vládzeme a potom si ho plnými dúškami užívať. Dala som zarobiť ľuďom a ľudia dali zarobiť mne.

Vypla správy, prestala sledovať zvrátenú slovenskú politiku a súkromne pomohla Ukrajincom, na ktorých nezabúdame v najťažších časoch ich života. A konečne sa už netvárim, že by ma mal zaujímať názor každého.

Konečne som obmedzila ťažobu FB a udelila najviac lajkov fotografiám z dovoleniek. Dobre, sem tam niečo idiotské okomentovala od tých, ktorých ani nepoznám a evidentne nepatria do mojej sociálnej bubliny-vrstvy. Toto ešte musím dotiahnuť, nereagovať na hlupákov vôbec. Z FB vyhodila každého, kto vo mne vyvolával nepríjemné pocity a rovno aj zabudla.  

Leto sa pomaly končí a ja som nesmierne šťastná. Priam uveličená, však aj lekárske výsledky sa polepšili. Čo už v mojom veku môže byť krajšie, ako negatívny nález od lekára, objatia s rodinou a zážitky s priateľmi. Milujem svoj život taký aký je.

Konečne sa len musím naučiť menej reagovať na primitívne komenty na sociálnych sieťach a úplne odignorovať slovenskú politiku. Potom si aj ja poviem, DALA SOM TO!

Ešte neumieram

Konečne to bolo nádherné leto!  S rúškom či bez, vždy však zodpovedné. Presne tak, ako nám je to doma blízke. Podľa antivaxerov som už mala byť po všetkých vakcínach pod zemou. Dávali mi rok života. Mám pre nich zlú, vlastne dobrú správu! Nikdy som sa šťastnejšie, zdravšie a slobodnejšie necítila!

Teším sa už na jeseň. Bude totiž presne taká , ako si ju opäť pripravíme. Stačí, ak ostaneme zdraví a slobodní. Lebo to je to, čo je pre nás najdôležitejšie. Kto prikázal, že na prvom mieste môže byť iba zdravie? Nie, nemusí. Môže tam byť aj zdravie so slobodou. A aké z toho všetkého plynie ponaučenie? Snívajte, plánujte a realizujte. A ignorujte všetkých, ktorí by sa bez internetu nikdy nemali ako k vám ani priblížiť.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)