Nemôžeme byť slobodní bez zdravia a nemôžeme byť zdraví bez poznania
„Zdravie je naše spoločné citlivé miesto a naša spoločná šanca byť slobodnejšími,“ píše známy americký Timothy Snyder v knižnej eseji Naša nemoc.
Snyderova esejisticko-filozofická analýza amerického zdravotného systému je vskutku nelichotivá. O to viac, že je výsledkom priamych a osobných skúseností uprostred opakovane vážnych zdravotných problémov a existenčne hraničných situácií. Lenže pri čítaní sa vám môže stať, že na okamih zabudnete, že čítate o Amerike, nie o Slovensku.
Prepojenie slobody ako základného pojmu či východiska s problematikou zdravia a práva na zdravie je tu jedinečné a presahuje daný geografický priestor, čo je umocnené aj samotnou pandémiou.
Pandémia ešte viac odhalila stav zdravotníctva. Bezmocnosť, chýbajúce pľúcne ventilátory, nedostatok personálu, obete pandémie. Lenže znovu treba pripomenúť, že keď v lete a na jeseň všetci experti varovali, že sa treba pripraviť na druhú vlnu a na mutácie koronavírusu a tiež, že zdravotníctvo je pred kolapsom a nutne treba niečo urobiť, vláda ani ministerstvo zdravotníctva neurobili nič. Súčasná situácia je výsledkom aj tohto ignorovania a následne aj všetkých ďalších ignorovaní odborníkov, ich varovaní a upozorňovaní.
„Keď sa politici rozhodnú pre ignoranciu,“ píše Timothy Snyder, „ich ďalším krokom je vyhrážanie a obviňovanie“. Nepriznajú si chybu a dôsledky opisujú „ako dielo nepriateľov“. Naša skúsenosť to potvrdzuje.
Lenže sloboda a zdravie sú späté aj s poznaním. V našom súčasnom kontexte s počúvaním odborníkov, s dôslednou prácou s dátami a faktami atď. Pretože „nemôžeme byť slobodní bez zdravia a nemôžeme byť zdraví bez poznania. Nemôžeme toto poznanie generovať sami ako jednotlivci: potrebujeme celkovú vieru v hodnotu pravdy, profesionálov, ktorých prácou je nastoľovať fakty, a silné inštitúcie, ktoré ich podporujú.“
Mnohí dnes zažívajú bytostnú či existenčnú skúsenosť, že „so zdravím je to naozaj tak, vážime si ho, len keď ho strácame“. Podobne je to však aj s pravdou: „Pravda je ako zdravie: chýba nám, keď o ňu prichádzame.“
Napriek všetkému je tu paradoxne aj príležitosť či výzva, ktorú Timothy Snyder formuluje optimisticky a ktorá je takisto univerzálne platná. Totiž, že „história nikdy nezostáva celkom bokom. Môžeme sa poučiť z nádejí a zo zlyhaní … a vytvoriť niečo nové.“
U nás na Slovensku najbližšie obdobie – tak v kontexte zlej pandemickej situácie, ako aj v kontexte vládnej krízy – ukáže, či je k tomu vôbec nejaká vôľa a ochota.
Poučiť sa z chýb a zlyhaní predpokladá priznať si ich. Práve to však môže byť pre niektorých najväčší problém.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)