Norge Covid denník: 2. deň v štátnej hotelovej karanténe s kaviárom

Zobudila som sa totálne dolámaná. Dlhá cesta autom a príliš mäkká hotelová posteľ poznačili moje kríže, ale vďakabohu, že je to vlastne môj jediný problém, ktorý ma tu akože trápi. Nevadí, v najhoršom zavolám na recepciu a pošlú lekára.

Nórske kráľovstvo dodnes patrí medzi najuzatvorenejšie krajiny počas celej pandémie koronavírusu. Hranice od jari otvorilo až 15. júla, ale rodiny nikdy nerozdeľovalo. Zatvorilo ich aj na jeseň a od 5. novembra 2020 sa do Nórska dostanete podľa nových pravidiel. Neinšpirovalo sa Slovenskom. Ľuďom nórski politici nesiahli na dôstojnosť. Daňoví poplatníci, občania, rezidenti, pracovníci a rodičia majú vlastné pravidlá a do karanténnych hotelov nemusia. Sme tu ubytovaní len tí, ktorí ani jednu podmienku nespĺňame, prípadne nám domáci nevedia zabezpečiť samostatné ubytovanie s toaletou, kúpeľňou a kuchyňou.

Nórska vláda hotely zriadila pre ochranu obyvateľstva. Pri prekročení hraníc aj do hotelov vás tak vpustia iba s negatívny PCR alebo antigénovým testom nie starším ako 72 hodín. Samozrejme, nepodmieňujú to iba testami v nórskych laboratóriách.

Až do jesene neboli v tejto škandinávskej krajine povinné rúška. V MHD začali za istých podmienok platiť od septembra, v obchodoch teraz. Pod oknom mojej izby nastupujú do taxíkov pravidelne aj štyria bez rúšok. Nechápem to a rozmýšľam, ako sa slovenské aj české opatrenia odzrkadlili na mojej mysli. Ako ju možno poznačili.

Metrové odstupy aj bez rúška

V karanténnom hoteli nosia rúška iba ľudia v karanténe. V kongresovom centre, kde máme určené jedno poschodie, nosia rúška iba „pocestní“. Keď prechádzam hotelom cítim sa trošku ako nebezpečná biologická zbraň. Každý odo mňa ustupuje alebo zrýchli krok. Učím sa slovenský dvojmetrový odstup meniť na metrový. Celkom mi to je príjemné, cítiť pri sebe opäť ľudského tvora. Také zjavné dodržiavanie predpísaných odstupov som aj tak od marca nezažila. Cítim, že sa od všetkých odlišujem vystresovanosťou, ktorú som k nim priviezla z domu.

Hostia do hotela s kongresovým centrom prichádzajú aj odchádzajú, mnohí z nich seniori, bez ohľadu na to, že sme tu aj my “karantéňáci”. Sledujem to ako Alenka v ríši divov a obočie mám stále vyššie. Fascinujú ma nórski seniori bez rúšok v reštaurácii. Neviem posúdiť, či je to správne, len vidím, vnímam, porovnávam a cítim, aká som od nich odlišná. Vystresovaná a asi z toho všetkého doma po tých mesiacoch aj šialene uťahaná.  

Hotel podľa poplatku 

Nikto tu nenosí respirátor, iba ja. Je mi to divné, ale asi naozaj platí, že miestni sú presvedčení, že ich potrebujú viac zdravotníci ako ich potenciálni „klienti“. Aj keď teda, „kúpiť si tu koronu“ sa mi vôbec nechce. Nie zo strachu, že umriem, ale že si neužijem deti. Aj tak to asi prehodnotím, nech som neni za egoistku, ktorá zdravotníkov oberá o ochranné pomôcky a vyberiem rúško. Alebo pozriem do slovníka, ako im správne vysvetliť, že moja vláda so mnou tak šialene komunikuje, že sa už bojím samej seba. Uvidím. Ale zasa respirátory mala celá repre nórska výprava skokanov na lyžiach. Tak už neviem, asi to prestanem riešiť.  

To, v akej kategórii karanténneho hotela budete 10 nocí ubytovaní záleží len na vás. Buď za noc s plnou penziou a celým servisom zaplatíte 500 nórskych korún na osobu (46,82 eur) , alebo 1500 NOK (140,45 eur). (mesačná minimálna mzda v Nórsku 2200 eur, priemerná v Oslo 6500 eur)

Vyššiu taxu využívajú firmy a zamestnávatelia pre svojich zamestnancov počas služobných ciest. Ja som zvolila lacnejšiu variantu. Nepotrebujem karanténu v Kempinskom, aj tak by som nemohla ani do spa. Aj keď, v Nórsku vlastne človek nikdy nevie. Potom, čo prežívam v tomto hoteli, vôbec by som sa nečudovala, že za viac peňazí môžu aj do sauny. Bože, čo by tak Nóri povedali na to, čo vláda Matoviča predvádzala s vlastnými občanmi na hraniciach a v karanténnych táboroch. Stále na to myslím, na to sa jednoducho nedá zabudnúť.

Rozdiel v cene za karanténu neskôr hotelu vyrovná vláda cez samosprávne komuny. Aké dôstojné a jednoduché, že? Zaujímavosťou je, že hotel, v ktorom bývam nemá na internete informáciu, že poskytuje aj karanténu. Vychovala ma slovenská spoločnosť, takže mi okamžite napadlo, že to nie je voči bežným hosťom korektné, keď o tom nevedia. Na druhej strane, Nóri to možno vôbec neriešia ako ja, vystresovaná Slovenka. Možno to považujú za diskrimináciu, že by to mohlo ovplyvniť ekonomiku hotelového rezortu, tak to neuvádzajú. Neviem, ale v tejto vyspelej spoločnosti je evidentne možné všetko.

Takže žiadne „Gabčíkovo“, žiadne policajné kolóny, žiadne natiahnuté pásky, žiadni ozbrojení policajti ani armáda. A už vôbec nie epidemiologické skafandre a iné “vymoženosti”, ktoré silovo prezentovala slovenská vláda. Ani minister vo vojenskom mundúre. Ani nórsky vo švédskom. Žiadne upozornenie o nebezpečenstve „biologického ľudského odpadu“. Na poschodí máme len nápis, že nás prosia, aby sme po 21,00 hodine na izbách a spoločných priestoroch dodržiavali nočný pokoj, pretože v hoteli sú aj bežní hostia.

Život ide ďalej aj s koronou

Hotel si tak evidentne žije svojim vlastným životom akoby sa nechumelilo. Hostia odchádzajú, taxíky s nimi prichádzajú, všetci bez rúšok dnu aj von. Občas taxikár s rúškom.

Množstvo seniorov bez rúšok sa zvyšuje večernou hodinou, kedy prichádzajú do hotela stráviť príjemnú večeru pri krbe a vínku. Recepciu mám rovno pod oknom, takže to vidím každý deň a nestíham ústa otvárať. Cítim sa hrozne, ako taký uštvaný slovenský občan, ktorý sa takmer rok neuvoľnil z kŕču strachu, urážok a vyjadrení vlastných politikov. A zrazu mi pod oknom beží úplne normálny život, na ktorý podľa našich politikov zatiaľ nemáme najmenšie ani základné právo a podľa niektorých ich odborníkov už nikdy ani nebude ako predtým. Pozerám cez okno a mám pocit, že som asi v kine na filme z roku 2019 pred pandémiou.

Nerozumiem tomu čo vidím, aj keď veľmi chcem. To naozaj stačí prekonať 1691 km a zrazu je všetko inak? Prečo? Ako to je možné? Existuje paralelný matrixový svet? Čím to je, že sa tak šialene naše pandemické svety líšia? Viem len jedno, určite to nie je iba peniazmi. Kde súdruhovia z NDR urobili chybu?

Kaviár bez šampanského

Každý deň dostanem zoznam nového obedového a večerného menu. Nealko nápoj k jedlu je samozrejmosťou podľa vlastného výberu. Ak máte chuť na čokoľvek iné, vrátane alkoholu, stačí objednať, treba to však prísť na recepciu zaplatiť, aby účet pre nórske úrady obsahoval iba to, čo aj reálne preplatia. V ponuke nechýba dezert, šaláty, detské menu, vlastne čokoľvek, na čo by ste mali chuť. Ak potrebujete špeciálnu diétu, nič nie je nemožné. Tanier bezpečne zabalia, označia diétou, v mojom prípade gluten free a hotovo. Môžete si pre večeru prísť na recepciu. Keď ju dojem, prinesiem späť. Žiadne kladenie pred dvere hotelovej izby na zem. Fuj! Veď to už je čo za hygienu?!

Raňajky s kaviárom ma dostali. Čakajú ma meniny aj narodeniny. 50-tka v karanténe! To sa môže stať len mne! Nevadí, možno si to na recepcii všimnú a ku kaviáru pošlú aj šampanské. Radšej by som ale konečne moje deti…

Stres z kávy

Priznám sa, mala som stres z toho, či a ako sa vôbec dostanem na hoteli ku káve. Cigaretu bez nej si neviem predstaviť. Zbytočné obavy! Vyriešili aj to. Ako na každom hoteli, aj tu máme na chodbách stolíky s vždy čerstvou kávou, čajom, pitnou vodou s ľadom, cukrom všetkého druhu aj pre diabetikov… Ešte sa mi ani raz nestalo, že by niečo chýbalo. Bezlaktózové mlieko je samozrejmosťou. Milujem ten stolík! Najlepšia káva je o 6,00 hod, vtedy je čerstvá. Hotel má predsa len jednu chybu, ktorá sa však opakuje takmer všade v Nórsku. Ani tu nerobia cappuccino! Nechápem, ale nerobia. Vždy mám problém si v tejto krajine pochutnať na naozaj kvalitnom cappuccine. Teda vlastne hocakom. No, možno je to znamenie. Otvoriť si tu na staré kolená maličkú kaviareň. 🙂

Všetci fajčíme iba pred hotelom pri metrových odstupoch. Teda ja pri dvoch z domu, samozrejme.  ? Chcela som napísať, že sranda, ale vlastne to sranda ani nie je, pretože fajčiť tam nenájdete jediného Škandinávca. Všetko len Východná Európa. Asi sa nad sebou zamyslím, je už naozaj čas.  Aj tak som sa pre to, čo od marca predvádza slovenská vláda, prefajčila už skoro na smrť.

Večer som si objednala halibuta na bylinkovom masle s varenými zemiakmi a s pohárom červeného vína. Inak vedeli ste, že zemiaky do Nórska nemôžete dovážať?

Sobota bola skvelá! Ubehla aj pri celodennom nórskom vysielaní všetkých zimných športov aké si len viete predstaviť. Blahoželám Petre k tretiemu miestu. Len tých otázok pribúdalo. Prečo je to tak inak na Slovensku? Prečo? Naozaj je to iba o peniazoch? Naozaj?

A upratovačka? To je vám na samostatný príbeh! Buď sa stala súčasťou celosvetového výskumu Hry o život alebo sa už fakt nemám snažiť tomu pandemickému rozdielu tu a doma porozumieť. Pokračovanie nabudúce.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)