Norge Covid denník: „Ale tento PCR test nie je správny!“

Sme len takí slobodní, aké slobodné máme vnútro. Spomenula som si na túto múdrosť a začala konať. Slobodu a zdravie mám na prvom mieste hodnôt a nemienim na tom nič meniť len preto, že niekto nezvláda riadenie krajiny počas pandémie. Inde áno a mám to šťastie, že tam žijú moje deti. Nikto mi už nezabráni, aby som s nimi nebola kedy ja chcem a kde chcem. A už vôbec nie na Vianoce. A tak som začala konať. Všetko naplánovala do poslednej maličkosti a potom sa už iba modlila, aby to  zapadlo ako puzzle.

Nórsko, ktoré od februára patrí medzi krajiny, ktoré s Covid-19 bojujú najlepšie zaviedlo v novembri štátne karanténne hotely na 10 dní. OK, nevadí. Stačí na to dokonalá a precízna logistika, ktorú som počas môjho života dotiahla do dokonalosti.

Najprv som si dohodla „stretko“ na hraniciach, kde mi dobrí Slováci priviezli z domu chladničku do auta a vianočné trubičky, ktoré v ČR nezoženiete. A už vôbec nie bezlepkové.  

No a potom som si už iba určite deň, kedy pred Vianocami chcem opustiť štátnu karanténu, aby som deťom aj sebe urobila opäť najkrajšie Vianoce. Lebo to jednoducho chceme.

Príprava dotiahnutá do dokonalosti

Na „návrat do normálu“ som sa pripravovala asi dva mesiace. Zistila všetko, čo by nórskych colníkov a policajtov mohlo potešiť a presvedčiť, že to s dodržiavaním ich Covid opatrení myslím vážne a že moja návšteva ich krajiny bude pre nich len prínosom. Všetko som podriadila nastaveniu 10 dňovej dobrovoľnej domácej karanténe, aby som na potrebný PCR test išla zdravá. Dával mi totiž 72 hodinovú priepustku na slobodu. Vybrala som si kanadské laboratórium, ako záruku serióznosti a pravosti PCR.  

Takže pred nástupom do domácej karantény som absolvovala všetky očkovania, ktoré Nóri označujú ako dobrovoľné, v preklade miestnej mentality povinné. Nechala si vystaviť Medzinárodný očkovací preukaz a predpísať všetky lieky na pol roka. Pre istotu. Nemám rada nepríjemné prekvapenia. Nakúpila všetky vianočné aj nevianočné darčeky a potreby, aby som naozaj z bytu 10 dní pred odchodom do Nórska nevytiahla nos. Vykúpila respirátory, donášková služba sa u nás nestíhala otáčať. Deti naháňala, aby rýchlo poslali zoznam čo potrebujú, aby som to stíhala do uzamknutia v byte. Všetko klaplo na jednotku, až na tú ruku po pneumokokovom očkovaní, ktorá ma fakt bolí už týždne. Ale to budem riešiť až keď sa vrátim. Nič neľutujem. Kvôli deťom by som si to nechala pichnúť aj do oka.

Prišiel negatívny certifikát. Mala som pocit, že som vyhrala v LOTO. Hrkla som si žalúdočnú medicínu Jägermeister a zvolala: Hotovo! Ide sa na to! A v byte sa začalo niečo, čo len ťažko viem opísať. Kdesi v diaľke z obrazovky vyskakoval Matovič a mne z neho bolo stále smiešnejšie a smiešnejšie. Balila som za deťmi, ktoré mi povedali. „Mami, už aby si tu bola! Tu úplne zabudneš na Covid! Tu je úplne iný svet!“ povedala mi dcérka tesne pred nastupovaním do auta.  

Balenie s Matovičom, odchod bez Matoviča

Všetko klapalo a posledná tlačovka Matoviča po krízovom štábe SR  mi už pripadala iba ako groteska. Čím viac sa sťažoval, tým sa moje šťastie z odchodu znásobovalo. Vypla som ho na celé týždne. Konečne idem za deťmi a ty mi už nič nebudeš prikazovať!

Všetko zbalila tak, aby som pri vylodení na nórsku pôdu už iba schytila malý kufor do karantény. Nevedela som ako to tam funguje, či to bude na slovenský spôsob. Keďže vždy dodržiavam pravidlá tam kde som, do krajiny som mohla na dlhší čas priviesť iba málo cigariet. Takže som si všetko rozpočítala na kusy v karanténe aj v „nórskom domove“ a vyrovnala sa s tým, že ak to nebude stačiť, no tak prestanem. Peniaze zarábam, nekradnem, a kupovať ich tuším za  25 eur odmietam.   

Jediné čo som nedotiahla do dokonalosti bolo množstvo naložené v aute. Vlastne dotiahla, ale do tej babkovskej.

Moje deti si jednoducho skvelé Vianoce zaslúžia a ja s nimi. A zďaleka to nebolo len o darčekoch. Jediné čo som sa bála priviesť bol kapor, ktorého tam asi nezoženiem. Ale aj na to som si už našla veľký rybací trh, ktorý navštívim rovno z karantény. Kapusta, oplátky aj trubičky, tatárska omáčka, horalka, piškóty, tvaroh, bryndza, údené mäso, oravská slanina, bezlepková strúhanka, bobkový list, majoránka, lieky … išla som presne podľa zoznamu, ktorý nosím so sebou vždy a všade.

Pomohli aj Slováci v Nórsku

Obvolané som mala aj slovenské veľvyslanectvo v Oslo. Konzul aj ďalší zamestnanci MZV SR boli skvelí a spoločne sme prešli všetky nórske nariadenia, ktoré by mi mohli skomplikovať život. Všetky s ich plynulou nórčinou, boli naozaj veľmi milí a profesionálni. Až ľudskí. Vďaka „výstupom slovenského premiéra“ už vlastne ani nepredpokladám, že sa niekto môže správať aj normálne. Veľká vďaka! Bodaj by takýchto štátnych úradníkov mali slovenskí občania v každej krajine. A hlavne doma! V Prahe a Oslo takí sú, lebo viem, lebo som ich zažila na vlastnej koži.

Zazimovala všetky kvety na balkóne, poliala na dva roky. Takú výdatnú zálievku asi aj tak neprežijú, takže sa s nimi vlastne rozlúčila. Prídem možno až na jar, dovtedy to asi nedajú.

Do mobilu som stiahla všetky mapy sveta Nemecka, Dánska aj Nórska. Aby som sa nestratila. Aj tak viem, že sa stratím. Nevadí. Na to mám svoju cestovku, ktorá ma zachráni vždy. Nikdy necestujem len tak, objednám na internete a idem. Však „lacnejšie“. Nikdy. Vždy a všetko riešim cez cestovku pretože to je bezpečnejšie. Nikdy a nikde na svete ma nenechali v štichu. Ani počas pandémie. Vrátili všetko do centu, žiadny voucher, žiadne naťahovačky. Takže aj lístky na trajekt som kúpila radšej cez nich. Ak sa niečo stane viem, že ma zachránia. Som predsa ich klientka! Jednoducho nemecká serióznosť a disciplína, ktorá ma za dvadsať rokov nikdy nesklamala

Do auta som hodila aj perinu, ak by sa pokazilo, ak by bola na ceste havária, ak by sa pokazila loď, ak by… Neviem či ste už ostali visieť v aute v zime, ale aké to je sa mi zisťovať nechcelo.  

A samozrejme vypražila poctivé rezne na cestu s chlebom a kyslou uhorkou. Urobila som ich veľa. Aby ostalo aj deťom. Mäso v Nórsku je mimoriadne drahé. Aj domáci ho nakupujú vo Švédsku.  Chcela som deťom urobiť radosť na privítanie, keď prídu zobrať moje auto pred karanténou v hoteli.

Cesta za slobodou a deťmi

Skontrolovala všetky poistky a papiere.  Medzi dokladmi nechýbal ani slovenský rodný list dcéry a jej nórske ID. Úžasné ako to tam vlastne funguje. Oscenovala mi len jej bankovú kartu, ktorá slúži aj ako ID karta rezidentov a občanov. Aké jednoduché, že?

Vypla televízor s Matovičom a vyrazila. Predtým mu zamávala s tým, že nie,  pre mňa toto už neplatí. Odchádzam za deťmi a ty mi nebudeš prikazovať či môžem alebo nie. A už vôbec nie ma súdiť, či som zodpovedná alebo nie. Si pre mňa už iba ten, čo mi život devastuje od apríla napriek tomu, že som maximálne zodpovedná a ešte som si aj na jar išla nohy dolámať, aby som volila zmenu. Nie, tebe už nič nedovolím. Ty ma už môžeš tak maximálne o niečo poprosiť a sama sa rozhodnem, čo si z toho vyberiem.

Nemecko

Cesta bola prázdna, tmavá, našťastie nemrzlo. 100x som počas cesty skontrolovala či som na nič nezabudla. Rezne rozvoniavali celým autom. Prvý padol za nemeckými hranicami. To, že som ich prekročila som zistila, až keď ma už na neobmedzenej diaľnici predbiehali aj kamióny a míňala som diaľničné Covid odberové miesto pre cestujúcich. Až pri pohľade naň tesne za hranicami som pochopila, že som v Nemecku. Žiadna kontrola, žiadne nepríjemné pocity. Pri napájačoch na diaľničné úseky som už len obdivovala tie kovové chrániče okolo stromov, na ktorých by sa niekto mohol „prizabiť“. Aké jednoduché a aké úprimné eliminovať nešťastia na cestách…

Do dánskych hraníc som sa len raz zastavila dotankovať na pumpe. Skoro som si rozbila čelo o dvere, ktoré sa mi do predajne neotvorili. Až po náraze som si všimla pani pumpárku, ktorá všetko potrebné počas nočnej služby vydávala iba cez okienko. Ona bola v bezpečí a mne nič nechýbalo. Ani zaplatená plná nádrž, ani cappuccino. Krátka pauza, smer dánske hranice.

Dánsko

Dánske kráľovstvo bolo vidieť už z diaľky. Svietilo ako hrad. Keď ste prišli bližšie, mali ste pocit, že všetky svetelné zábrany o uzatvorení hraníc musíte preraziť, ak sa potrebujete dostať dnu.

Vojaci ma navigovali na miesto, kde som podstúpila dôslednú kontrolu všetkých dokumentov. Najmä negatívneho PCR certifikátu v troch jazykoch. Pas si odfotili. Celý čas sa milo usmievali a rozprávali plynulou angličtinou. Keď som im podávala Medzinárodný očkovací preukaz zažartovali sme, že aj oni tam majú všetko okrem Covid. Do Dánska ma pustili až po dôkladnej kontrole palubných lístkov na trajekt, teda že krajinou len prechádzam. Skvelá angličtina vojakov ma až zahanbila. Obaja mali rúška a papierov a dokumentov sa dotýkali bez problémov.

Stres v prístave

Vďaka aj kvalitným cestám som do prístavu došoférovala o štyri hodiny skôr. Šťastná, že zatiaľ žiadna skladačka puzzlov nezlyhala. Nastavila budík a zaspala v sekunde. Po dvoch hodinách sa zobudila (aj keď pod perinou) do takej zimy v aute, že som neverila, že v Nórsku nevystúpim už bez príznakoch prechladnutia. Naštartovala opäť auto, vytiahla ďalší rezeň a ešte chvíľu pospala. Káva v prístave Hirtshals  v obchode bez problémov, všetci vysmiati. Všade dezinfekcia a rúška v interiéroch. Odstupy len metrové. V Dánsku som si ako v prvej krajine všimla, že tu nikto nenosí respirátor. Všetci len rúška a len dnu. Vonku bez nich a pri metrových odstupoch. A všetci nejakí usmiatejší. Fakt. Opäť som si spomenula na dcéru: „Mami, už aby si tu bola! Tu u nás na Covid zabudneš!“

Po prvý raz mi zadok stiahlo pri bordovaní na nórsky trajekt. Vytiahla som celý šanón. Stewardku najviac zaujímal negatívny PCR certifikát v troch svetových jazykoch. Povinný z nich bol len jeden, angličtina. Ten, čo som mala ja za 100 eur s výsledkom do 12 hodín a ešte z cielene vybraného rešpektovaného laboratória pod značkou rešpektovanej kanadskej firmy sa jej vôbec nepozdával. „Ale tento PCR certifikát nie je správny!“ Zrútil sa mi svet… Pokračovanie nabudúce.   

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)