Norge Covid denník: Vianoce ako každý rok. Bez Covidu

Bože, to bolo! Ako každý rok. Všetci za jedným stolom, ja s jazykom až po zem, ale dala som to! Za necelé štyri dni pripravila Vianoce akoby sa nechumelilo. Vlastne sa aj chumelilo. Aj mrzlo, aj pršalo aj napadal sneh. Stihla som všetko napriek tomu, že po odchode z nórskej karantény som neverila, že to stihnem. Ale stálo to za to.

Po prvých objatiach a slzách dojatia nastal v dome taký cirkus povinnosti, že som sa zastavila až 28. decembra. Nechýbalo nič, len tie plávajúce sviečky ostanú aj na budúce Vianoce. Úplne som na ne zabudla. Aj na to, že pripravovať sviatky so sotva chodiacim dieťaťom medzi nohami je nadľudský výkon. Aj s tými ističmi v dome, ktoré vypadávajú vlastne stále. Aj vďaka snehovej víchrici, ktorú aj v dome máte pocit, že nemôžete prežiť.  

Boli to presne také Vianoce o akých vždy snívam. Vlastne ani nesnívam, lebo ich prežívam každý rok rovnako. Všetci automaticky očakávajú, že ich dotiahnem do dokonalosti a ešte aj viac. A ja od seba tiež a vôbec mi to neprekáža. Správy o nakazených Covid-19 išli a stále idú úplne mimo mňa. Veď pre nórske médiá nie sú najdôležitejšie.

Vianoce ako v roku 2019

Aj ten stromček sme opäť nekupovali, ale vypílili na záhrade. Dokonalý, voňavý, možno až príliš vysoký, ale ostatné už vyriešila pílka. Milujem tých 7 minút nórskeho „nakupovania“ vianočného stromčeku: ukáž si prstom a je tvoj. Deťom som povolila odstraňovať z pozemku len listnaté stromy, takže vianočný stromček nekupujeme do konca života.

Dokonca aj ten vianočný nákup nás stál menej ako doma. Nechápem ako sme to pri miestnych cenách dokázali, ale tohto roku sme naozaj „ušetrili“.  To bude asi tým, že sme prišli autom, ktoré praskalo vo švíkoch.

Za tri dni som dokonca stihla aj napiecť vďaka môjmu minuloročnému záchvatu, kedy som narobila toľko cesta, že som asi z piatich druhov musela cesto zamraziť, inak by som piekla asi do leta. Takto som len vybrala zamrazené zásoby a už sa to pieklo skoro samé. Ideálne. Je možné, že keď budem z Nórska odchádzať, zamrazím si takto cesto aj na Vianoce 2021. Veď človek nikdy nevie, či nepríde zasa nejaká hnusoba. Verím tomu, že sa ich s manželom dožijeme, veď medzinárodné očkovacie preukazy máme už dnes a Covid tam pribudne okamžite ako sa vrátime.

Boli to Vianoce hijó, tak ako každý rok a ničím sa neodlišovali od tých predchádzajúcich. Po pár hodinách sme sa už aj hádali, aj smiali, aj spievali, aj plakali a samozrejme, ja sa vyhrážala, miestami sa ľutovala, miestami si nadávala a miestami sa dobrovoľne napomínala, že nie, nemusí byť všetko iba podľa mňa. Jednoducho, boli to dokonalé Vianoce. Aj s nabúraným poisteným autom, keď sme sa nevedeli dostať pre sneh na kopci k domu. Ale to už je naozaj každoročná vianočná klasika.

Som zodpovedná Európanka, takže som napriek príčetnej Covid (ne)atmosfére v krajine, neprijala ani pozvanie na 25. decembra na pravé anglické Vianoce časti rodiny. Stále som sa cítila príliš zodpovedne, či niekoho nenakazím. S manželom sme tam nakoniec nešli, deti áno. Ak tu máme niekoho nedajbože nakaziť tak si chceme byť istí, že je to už Covid Made in Norge a nie nejaká dovlečená cezhraničná pliaga. Vianočnú anglickú večeru sme teda vymenili za slávnostný silvestrovský obed. Hostitelia pochopili.

Psycho boj v reštaurácii

Jediné do čoho som sa naozaj nechala nanútiť, bola rodinná oslava v najstaršej reštaurácii v Nórsku. Strašne sa mi tam 22. decembra nechcelo. Priam neuveriteľne. Okrem toho, že som nemala z Vianoc pripravenú ani polovicu, stále som sa cítila ako prepašovaná nebezpečná biologická zbraň cez hranice. Keď som si predstavila, že po tých mesiacoch strašenia pôjdem zasa von, kde rúška nenosia, a ešte aj do reštaurácie, ktorej miestnosti sú presne pre ľudí malého vzrastu pred 400 rokmi a ešte aj s oknami, ktoré už nevetrajú asi 200 rokov, prechádzala ma chuť na všetky vianočné delikatesy od kreviet, krabov, lososov, sobov a ešte neviem čoho… Bola som v totálnom strese a deťom som sa hanbila priznať. Celý deň som takmer nič nepovedala.

Tie sa však na moju oslavu 50-tky tak tešili, že som sa len potajomky vyplakala manželovi, že sa bojím, že to nezvládnem, že to jednoducho po tých mesiacoch stredoeurópskeho strašenia nedám. Čím viac sa blížila hodina objednaného stola v reštaurácii, ktorá praská vždy vo švíkoch, tým viac som celkom zreteľne cítila, že sa mi zvyšuje teplota, že ma bolí hrdlo, aj ten kašeľ sa stupňuje, aj soplík sa už objavil…. Nevedela som však deťom povedať nie. Vedela som totiž, koľko úsilia venovala tomu dcéra, aby tam vybavila stôl.

Priznám sa, keď som vstupovala do reštaurácie, kde mal rúška iba personál, ktorý obsluhoval stoly, za ktorými sedeli desiatky a desiatky hostí, podlamovali sa mi kolená. Len som si opakovala: „Neblázni. Si v krajine príčetných politikov, vedcov aj epidemiológov a oni vedia čo robia. Veď sú v boji s Covid-19 najúspešnejší!“

Deti asi tušili, že mám strach a tak sa im podarilo vybaviť miesto aspoň ako tak oddelené od ostatných stolov. Bože, určite im povedali, že príde hysterka zo Slovenska, na ktorú už od marca jej vláda ukazuje prstom aká je nebezpečná.

Malinká vnučka samozrejme neobsedela a behala po celej reštaurácii. A samozrejme ja za ňou pomedzi stoly. Až neskôr nás personál upozornil, že ak nebudeme sedieť iba za stolom, mali by sme mať rúško. Od šťastia som si „priam nalepila“ respirátor na tvár, až som sa ním skoro zadusila. Už dávno som sa tak bez respirátora v interiéry necítila zle. V reštaurácii to na mňa všetko doľahlo. Strašná únava z neuveriteľného stresu od marca.

Večera to bola ako vždy nezabudnuteľná a naučila ma, že je čas úplne vypnúť. Zabudnúť na Covid-19 úplne a nechať v sebe len to, čo je naozaj podľa miestnych odborníkov nutné. Vďaka tomu som sa vynadívala aj na vianočné trhy s jasnými epidemiologickými pravidlami. Kto ich nedodržiava, na trhy sa nedostal. Boli krásne a vysvietené. Presne také aké majú byť, vianočné.

Sánkovačka na golfe

Aj vianočná sánkovačka bola super. Aj som sa divila aká je pod snehom úžasná tráva! Že aké úžasné lúky tu majú, že aká kvalita! Až ma miestni upozornili, že to bude asi tým, že je to raf 7. golfovej jamky miestneho golfového ihriska. Musela som vyzerať ako idiot, čo už. Ale sánkovalo sa tam perfektne!

Nórsko stále zvláda Covid-19 na jednotku. Tuším už ako to robia, ale nemá zmysel o tom vypisovať. Jednoducho to treba zažiť a momentálne je na Slovensku len málo ľudí, ktorí to dokážu aj prijať. Že to jednoducho ide aj inak a bez toľkých výnimiek pre „vyvolených a vyvolenejších“ či ohýbania zákonov. Jednoducho tu platia pravidlá pre všetkých rovnako, pre politikov aj nepolitikov. A tých, ktorí ich nedodržiavajú, s tými si už vláda vie poradiť. Inak nič nové. Čísla sú tu stále nivó stabl, nemocnice pripravené, očkovanie začali samozrejme skupinou najzraniteľnejších, očkovacie centrá fičia, ďalej vo veľkom testujú, zdravotný inštitút sa už pripravuje na zmutovaný vírus z Anglicka… Vláda predvída a nechce nič nechať na náhodu. A tak premiérka uvažuje, že príjmu ešte prísnejší lockdown. Že pre istotu.

Pokračovanie nabudúce ak bude o čom, lebo tu žijú oproti nám naozaj v podstate normálny život aj s Covid-19.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)