Normálny život aj s covid závidíme, ale disciplínu v sebe ani počas epidémie ani len necítime

Základný rozdiel oproti Slovensku je, že aj v Rakúsku lockdown zabral a výrazne tam padol počet nových prípadov a aj úmrtí. Otvárajú viacerí, chceme aj my!  Oni sa však zatvorili na 11 týždňov, my sa chceme už po štyroch a aj to iba na papieri.

Ruku na srdce, jednoducho na to spoločnosť ako celok mentálne nemá, a tak naozaj zodpovedná a príčetná menšina trpí pre pomýlenú väčšinu ďalej a ešte aj dlho bude.

Chápem rovnicu viac chaosu, viac frustrácie, viac pozitívnych, viac mŕtvych, ale po dvoch mesiacoch v Nórsku chápem aj nutnú premennú uvedomenia si ľudí, že si neurobím debatný krúžok so susedmi pri dezinfekčnej nádobe v obchode, že pri kúpe papriky počkám, kým si predo mnou niekto naberie, až potom pristúpim aj ja a nenavalím sa na chrbát človeka predo mnou. Že keď vchádzam či vychádzam v priestore, aj na úzkom chodníku, počkám v odstupe, kým človek prejde a nezrazím ho rovno vo dverách či na rázcestí a ešte aj bez rúška. Že rúško pod nosom v miestnosti 2 x 4 m má byť aj na nose, že cestujem len v nutných prípadoch a už vôbec nielen tak do hôr, lebo sloboda, že nevypisujem ako majiteľ kaviarne (inak psychologička) na FB, že kto sa chce objať nech príde, že zatiahneme žalúzie, lebo ľudia bonzujú, že nerobím ani rodinné oslavy s rúškami, že neubytujem ľudí v hoteli, lebo však sú vraj na služobnej ceste, že nechodím ku kaderníčke zozadu, že…

Neverím, že to napíšem, ale ešte dva dni to budem vo východnom bloku sledovať a vyhýbať sa všetkým nevedomým a začnem ľutovať aj komunikačne negramotného a legislatívne pomýleného slovenského premiéra.

„Vyššiu životnú úroveň závidíš, ale disciplínu nevidíš,“ napísal jeden z diskutujúcich pod článok o uvoľňovaní opatrení v Rakúsku. Lepšie by som to nevystihla.

P.S.: Ako žijem v pomýlenej stredovýchodnej Európe ja? Bez respirátoru neurobím od apríla 2020 v interiéri ani krok. Vonku len tam, kde neviem dodržať odstup dva metre. Ale ten dodržujem vždy. Von chodím výnimočne len v nutných prípadoch. S nikým sa nestretávam. Oblievam sa dezinfekciou a držím sa zdravého rozumu. Nepodvádzam. Zbytočné testovanie odmietam. Doteraz som absolvovala jediný PCR test od marca 2020. Aj ten som potrebovala na cestu za deťmi. A tak ďalej… A budem v tom doma pokračovať, bohužiaľ aj s pomýlenou väčšinou až dovtedy, kým sa nebudem môcť vrátiť do príčetnej a disciplinovanej Škandinávie. Bohužiaľ, kedy to bude, závisí len od väčšiny pomýlených doma…

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)