Obchádzanie pravidiel ako genetický vývozný artikel

Rozprávali sme sa o Slovensku, ako padlo na hodnotové dno a ako si musíme denne pripomínať, že väčšina nie je pomýlená. Inak je krajina v prd***. Veď na Slovensku žije toľko dobrých, čestných a múdrych ľudí!

Rozprávali sme sa, ako sa naša spoločnosť rúti niekde, kde sme to už všetci okúsili a už nikdy viac.  Ako mnohým ani po tridsiatich rokoch samostatnosti a demokracie nedoplo, čo to vlastne je. Demokracia s hodnotami a zodpovednosťou. Každý sám za seba a svoje činy, ktoré majú vytvárať pravé hodnoty.

Mudrovanie

Ona už Slovensko opustila pred 25 rokmi, ja ešte sedím na dvoch stoličkách. Plynulo sme prešli ku škandinávskym hodnotám. Mudrovali sme až nám v hrdlách vyschýnalo. Čím viac, tým hlasnejšie, až sme sa zadýchavali. Spomínali na vyše milión ľudí, ktorí podľa rezortu diplomacie opustili rodnú hruď a ako vo veľkom odchádzajú opäť.

Rozprávala som jej zážitky z Nórska, kde nechodím na dovolenky, ale žijem život severanov. Skončili sme pri ich drahom živote, na ktorý ukrajinských utečencov upozorňoval aj nórsky premiér, že je to krajina ďaleko a ešte aj veľmi drahá. Že mnohí si myslia, že tam padajú pečené holuby, pritom vôbec netušia aké majú starosti. Na druhej strane, ak sa dostanete do problémov, nemusíte sa báť. Systém vám pomôže. No, nezamestnaný dva či štyri mesiace je už pre miestnych podozrivý… Jej skúsenosti spoza hraníc mi zasa prinavracali nádej, že nie som jediná, ktorú gniavi malosť a zaostalosť slovenskej spoločnosti.

Ááále, kto by to kontroloval!

Skončili sme pri našom plnom aute až po strechu, keď deťom vozíme vlastne všetko, na čo si len spomenú. Okrem plienok a jednorazových grilov je totiž všetko lacnejšie aj o polovicu ako v Nórsku. O tom, ako tam s nadšením vozievam aj päť kvetináčov, ktoré vždy spoločne vysadíme v záhrade. A akú mám radosť z toho aj ja.

„A prečo iba päť? Veď do auta by sa vošlo viac,“ spýtala sa známa, ktorej som vysvetlila colné pravidlá prevážania rastlín iba s európskym pasom. „Lebo taká je cezhraničná norma. Iba päť kusov,“ hovorím. „Ááále, kto by to kontroloval! Ja by som im doviezla viac,“ hrdo vyhlásila. „Ale my radi dodržiavame pravidlá, neobchádzame ich. My si pravidlá vyspelej Škandinávie vážime, neobchádzame ich ani tam,“ ohradila som sa a ona nevedela reagovať.

Nie je to trápne?

A tak mi napadlo, my, z krajín socializmu, my to fakt inak nevieme? Nie je to už náhodou aj naša genetická výbava? Oj******, obchádzať, využívať… Taká malá hnusná genetika obchádzania, z ktorej dokážeme urobiť ešte aj vývozný artikel. Veď niektorým evidentne nepomôže ani dlhoročný pobyt v zahraničí. Nie je to trápne? Či ja som trápna, lebo ma baví dodržiavať pravidlá?

(Ak vás tento názor zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)