Od roku 2020 sa na Slovensku riziko chudoby zväčšuje. O čo sme chudobnejší ako Česi
Kým v Českej republike je príjmovou chudobou ohrozených vyše 10 percent ľudí, na Slovensku je to viac ako 13 percent. Česko vykazuje dlhodobo najnižšiu mieru ohrozenia v EÚ. Na Slovensku sa situácia od roku 2020 zhoršuje.
Na Slovensku celkovo čelí chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu 16,5 % obyvateľov, čo znamená vyše 887-tisíc ľudí. V roku 2020 to bolo 13,8 % (vyše 744-tisíc ľudí). To znamená, že od roku 2020 sa počet ľudí, ktorí čelia chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu zvýšil o takmer 144-tisíc.
Najväčším problémom je nízky príjem
Práve príjmová chudoba je na Slovensku najčastejšou dimenziou chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Týka sa ľudí v domácnostiach s nižšími príjmami ako je hranica chudoby. V roku 2022 táto hranica predstavovala na rok 5291 eur, t. j. zhruba 441 eur na mesiac.
Druhou dimenziou chudoby je závažná materiálna a sociálna deprivácia. Tu ide o to, čo si daná domácnosť nemôže dovoliť. Týka sa domácností, ktoré čelia aspoň 7 z 13 zisťovaných materiálnych nedostatkov. Týka sa to takmer 340-tisíc ľudí na Slovensku. Podľa zistení Štatistického úradu SR až jedna tretina obyvateľov Slovenska si nemôže dovoliť raz ročne dovolenku mimo domu. Toto je najčastejší materiálny nedostatok na Slovensku. Medzi tri najčastejšie nedostatky ešte patrí neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške 435 eur a problém zabezpečiť si výmenu opotrebovaného nábytku.
Treťou dimenziou chudoby je veľmi nízka intenzita práce. Tá zasahuje zhruba tri percentá obyvateľov. Veľmi nízka intenzita práce jednotlivca znamená menej ako pätinu práce z celoročného pracovného potenciálu členov danej domácnosti.
Celkovo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu (súhrnné ukazovatele) najviac čelia obyvatelia Prešovského kraja. Chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu tu čelí až štvrtina obyvateľov.
Hoci Bratislavský kraj dlhodobo vykazuje najnižší podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, varovným signálom je, že práve v tomto kraji najvýraznejšie stúpol podiel ohrozených osôb. Podiel ľudí ohrozených chudobu alebo sociálnym vylúčením sa tu medziročne takmer zdvojnásobil. Pre vedenie kraja by to mal byť veľmi vážny a varovný signál.
V Česku je najväčší problém absencia zamestnania
Hoci Česká republika vykazuje dlhodobo najnižšiu mieru ohrozenia v EÚ, situácia rodín sa aj tu zhoršuje. Ekonómka Kamila Fialová, odborníčka na trh práce a problematiku chudoby v rozhovore pre Akadémiu vied ČR pripomína, že najohrozenejšími sú „ľudia bez práce a ľudia s nízkymi príjmami: samoživiteľky a samoživitelia, domácnosti s tromi a viac deťmi a zvlášť seniori“. Dodáva, že príjmovou chudobou je ohrozená „každá druhá žena, seniorka, žijúca v samostatnej domácnosti, a každý štvrtý muž, senior, ktorý žije sám“.
Svoju rolu zrejme zohráva aj medzigeneračný prenos chudoby. Hlavným faktorom chudoby je však absencia zamestnania. Starobný dôchodok je v Česku už päť rokov pod hranicou príjmovej chudoby.
Štvrtina českých domácností nemá krátkodobú finančnú rezervu a takmer polovica nemá dlhodobú rezervu. Výsledkom je čoraz viac exekúcií, rozširujúca sa šedá ekonomika, zhoršujúca sa úroveň zdravia, no aj príklon k radikálnejším politickým stranám, väčšia korupcia atď. Tieto dôsledky sa však zjavne netýkajú len Česka, ale bezpochyby aj Slovenska.
Ak sa vrátime k situácii na Slovensku, je zrejmé, že otázka, ako zlepšiť sociálnu situáciu tak z krátkodobého hľadiska, ako aj z dlhodobého bude jednou z kľúčových výziev pre novú vládnu garnitúru.
(Ak vás toto porovnanie zaujalo, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)