Otvorený list Matovičovi: „Prečo ma vyháňate zo Slovenska? Prečo mám ešte Slovensko milovať?“

Dobrý deň, pán Matovič!

6. októbra 2020 ste počas tlačovej konferencie o zmenách vo verejnom obstarávaní povedali: „Chceme hrať čistú hru s každým jedným človekom, ktorý na Slovensku býva, lebo ten je platiteľom daní a ten je majiteľom tejto republiky!“

Klamete! Toto je môj príbeh daňového poplatníka. Občianky Slovenskej republiky (SR), daňovej poplatníčky všetkých daní, aké si viete len predstaviť a ešte viac odvodov a poplatkov, s trvalým pobytom na Slovensku a prechodným v Prahe.

Dane a poplatky na Slovensku odvádzam asi od roku 1990. Vrátane všetkého úradného, čo si len viete predstaviť. Tvrdo som celý život pracovala a verila, že sa mi to v živote vráti, princíp dobrého hospodára. Poznáte ho, odvolávate sa na neho.

Odviedla som toľko na daniach a na odvodoch (dodnes), že keby mi dnes vo veku 50 rokov priznali  100% invalidný dôchodok, dostávala by som presne  733,60 eur. Viete si pán Matovič predstaviť, koľko som sa za tie roky narobila, ak je to taká vysoká suma, keďže k 31. augustu 2020 je priemerný invalidný dôchodok nad 70% 393,80 eur? A to ma ešte čaká viac ako 14 rokov do dôchodku! Viete si spočítať, koľko som odviedla na daniach, ak je momentálne priemerný starobný dôchodok iba 486,29 eur? Neskutočne veľa!

A čoho som sa po vašom nástupe do funkcie, z ktorej ste platený aj z mojich daní, dožila? Myslela som si, že „štekajúci pes za plotom“ bol váš vrchol, ale nie, prišla aj druhá vlna Covid a ja, ako „majiteľka republiky“ som menej, ako akýkoľvek amatérsky športovec, dieťa, sezónny pracovník, študent, farár…

Som nikto, občan SR bez identity, odmietnutý vlastným premiérom, ktorý klame a tvrdí, že chce hrať čistú hru s každým jedným človekom, ktorý na Slovensku býva, lebo ten je platiteľom daní a ten je vraj  tak majiteľom tejto republiky! Vraj.

Podľa tej vašej hry sa z Prahy, na rozdiel od absolútneho množstva výnimiek, dnes nemôžem dostať domov na Slovensko, míňať tam peniaze a hlavne ani zarábať najmä na to, aby som mohla zaplatiť aj ľuďom (verte či nie, sebe výplatu nevyplácam už tri roky, všetko ide na ľudí). Daňového poplatníka ste zhodili pod čiaru najmenej dôležitých. Nenechali ste mi žiadne právo, ale že žiadne, iba povinnosti.

Neostalo mi nič, vôbec nič. Kým si študenti či deti chodia hore-dole cez hranice, mne sa vyhrážate karanténou, testami, pokutami až vezením. Majiteľke republiky!

Nebojte sa, nič od vás nechcem, žiadnu kompenzáciu, žiadne dotácie ani tie akože SOS pomoci. Túžim len normálne zarábať, platiť ľudí a odvádzať dane a odvody.

Ale nemôžem sa len tak vrátiť domov a napríklad rozbehnúť dohodnutý projekt s firmou, z ktorého by na daniach mal úžitok aj štát. Nemôžem zarobiť, nemôžem tak ľudí platiť. Platí rovnica, čím viac zarobím, tým viac odvediem štátu. Aj tak nedokážem cez hranice zachrániť vlastnú firmu, ktorú som už dala do likvidácie. Vy síce hovoríte, že pri Covid nemáte veštiacu guľu, ale ja som ju mala už na jeseň 2019. Stačilo sledovať, čo sa deje za hranicami. My múdrejší sme sa na to začali pripravovať od januára. Netušili sme však, ako nás hodíte cez palubu, tých, ktorí vás platia.  

Dnes musím manuálne brigádovať v Prahe, aby som zachránila aj svoju živnosť na Slovensku a v najťažších časoch ostala pri manželovi, lebo čoho-koho sa bojím viac ako Covid ste Vy, že nás rozdelíte navždy. Nie je to zvláštne, že ma vlastná vláda núti vytvárať HDP v inej krajine?

Áno, doba je zlá, ale viete mi vysvetliť ten nezmysel, čo ste povedali: „Chceme hrať čistú hru s každým jedným človekom, ktorý na Slovensku býva, lebo ten je platiteľom daní a ten je majiteľom tejto republiky!“ Lebo to som aj ja, ale už občan nikoho.

Opakujem ešte raz, nič od vás nežiadam, ani štátne dotácie na záchranu, len úctu, o ktorej bohužiaľ len farizejsky rozprávate a ničíte celé rodiny a ekonomiku. Tak ešte raz: „Chceme hrať čistú hru s každým jedným človekom, ktorý na Slovensku býva, lebo ten je platiteľom daní a ten je majiteľom tejto republiky!“

Pán Matovič, keď ničíte mňa, neničte aspoň Slovensko, ktoré až budúci rok po daňových priznaniach reálne zistí, ako na tom je. Nevyháňajte z krajiny tých, ktorí ju čestne dotovali desaťročia. Nerozdeľujte nás na dobrých-dnu Slovenska a tých zlých-za hranicami a ešte aj na najpodlejšie skupiny nedôležitých. Boli by ste prekvapený, koľkí spoza hraníc vás platíme.  

Má ma živiť manžel? Nie, nie som puťka domáca a ani sa nesnažím zarobiť veľa a rýchlo v nejakých Arcách. Jednoducho čestne pracujem, nestačí? Vy nepotrebujete moje čestne zarobené peniaze? Som teda pre štát taká nepodstatná „nevýnimka“ alebo ideme naozaj konečne hrať čistú hru s každým jedným človekom, ktorý na Slovensku býva, lebo ten je platiteľom daní a ten je majiteľom tejto republiky?!  Alebo mám naozaj na Slovensku všetko zrušiť, predať a navždy sa z neho vysťahovať? Vy ma vyháňate?

Pred pandémiou sme ako rodina míňali na Slovensku tisíce, o ktorých sa mnohým iba sníva. Tisíce, ktoré sme si zarobili tvrdou prácou, manžel ako zamestnanec a ja vlastne tiež. Za celý život som bola raz na úrade práce, dnes som slovenský živnostník. Vychovali sme štátu reprezentanta SR, aj školu sme platili v zahraničí, podporovali mnohé charity a občianske združenia, chodili na námestia, volili zmenu a nádej, angažovali sa verejne… no a napĺňali štátnu kasu ako diví, to je naozaj stále málo a menej ako to množstvo cezhraničných výnimiek s Českom?  

Nie, neopustím v najťažších časoch manžela, ku ktorému nikdy nebudem vedieť, vďaka vám, kedy sa môžem cez hranice vrátiť. Ani on ku mne. Viete, sme to my taká rodina, pre vás asi divná, v dobrom aj v zlom. Zdravie totiž nie je u nás na prvom mieste. U vás áno? My sme takí, že ak by manžel ochorel na Covid, ostala by som doma pri ňom, ak by som ochorela ja, ostal by on pri mne napriek tomu, že obaja patríme do rizikových skupín. Byť spolu za každých okolností. V dobrom aj v zlom. Vy by ste od svojej Pavlínky odišli?

Nikdy sa nerozdelíme v čase, keď nikdy nevieme, či sa ešte uvidíme. Lebo presne toto robíte vy, rozdeľujete nás nasilu cez hranice.

A teraz mi prosím, pán Matovič, napíšte, prečo mám naďalej ostať hrdou Slovenkou, voličkou a daňovou poplatníčkou? Mám 50 rokov, som slovenská občianka aj daňovníčka, ktorá skončila ako občan nikoho. Tak prečo mám ešte Slovensko naďalej milovať?

S úctou

Lucia Tomečková

Občianka SR, daňová poplatníčka s trvalým pobytom v SR, živnostníčka, majiteľka Slovenskej republiky

P. S. Že nemáte vešteckú guľu, čo bude s Covid-19 o pár mesiacov, vraj nikto? No, drvivá väčšina EÚ vlád mala, a tak napríklad, okrem iného, pripravili aj ochranné aplikácie eRúška pre vlastných občanov. Ja ju mám v českom mobile, v slovenskom nič… STK a zimné pneumatiky som na Slovensku na otočku prezula radšej ešte v septembri a už prezieravo obehla aj tie hroby (Dušičky). Rovno som poslala aj vianočné darčeky rodine do zahraničia, keby zasa nefungovala Slovenská pošta. A vrátila sa k manželovi, slovenskému občanovi. A nechala som sa v Prahe proti sezónnej chrípke zaočkovať na počkanie.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)