Otvorený list prezidentke Zuzane Čaputovej

Vážená pani prezidentka,

obraciam sa na Vás s absolútnou pokorou k funkcii aj vášmu právnickému vzdelaniu.

Slovensko sa podľa vlastných štatistík zaradilo medzi najúspešnejšie krajiny v boji s koronavírusom. Podľa premiéra nám síce chodí asi 3000 neidentifikovaných ľudí s koronavírusom po krajine, ale Slovensko to celkovo zvládlo.

Vláda na to použila aj prostriedky obmedzenia slobody, ktoré v Európskej únii nemajú obdoby. Povinnou štátnou karanténou tak desaťtisíce slovenských občanov pripravilo o slobodu a možnosť dokázať, že drvivá väčšina z nich si plne uvedomuje, že demokracia a jej najcennejší princíp – sloboda – sú o zodpovednosti. Väčšina slovenských občanov, ktorí sa v najťažšej situácii  ocitli na tej nesprávnej strane slovenskej hranice má najvyššie hodnoty a princípy morálky a zodpovednosti pritom dlhodobo zaradené medzi najvyššie priečky a hodnoty ich života.

Včera večer som si na vašom Facebooku prečítala, ako veľmi dôsledky súčasnej krízy pocíti aj naša kultúra a umelci. Galérie a múzeá už môžu znova otvoriť svoje brány, na otvorené divadlá, kiná a koncertné sály si ešte musíme počkať. Písali ste, že Slovenská filharmónia včera koncertovala bez publika. A že veríte, že všetky ďalšie jej koncerty už budú s divákmi a rada budete medzi nimi. Súhlasím, potrebujeme kultúru a kultúra bude potrebovať nás.

Za hranicami sú však stále napríklad rodičia, ktorí nevideli svoje novonarodené deti týždne. Píšu mi aj rodičia, ktorí boli napríklad so svojimi deťmi, možno budúcimi reprezentantmi SR, iba na športových kempoch, rozdelené celé rodiny. Aj študenti, ktorí mali tú možnosť študovať na  najprestížnejších školách sveta, aby potom svoje vzdelanie uplatnili na Slovensku. Aj Slováci z najchudobnejších končín Slovenska, ktorí peniaze prinášali domov a živili celé rodiny. Život napísal desaťtisíce smutných príbehov tých Slovákov, ktorí sa pre povinnú štátnu karanténu mimo vlastného domova nevedia dostať k najbližším.

Vážená pani prezidentka, ste právnička, na ponižovanie občanov Slovenskej republiky a obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd upozorňuje aj verejná ochrankyňa práv… príbehy zo štátnej karantény sú desivejšie, ako si človek, ktorí ich nezažil, vôbec vie predstaviť.

Boli ste to aj Vy, vážená pani prezidentka, ktorá ste pred parlamentnými voľbami 2020 vyzývali nielen zahraničných Slovákov, ale všetkých slovenských občanov, ktorí sa v deň volieb mohli nachádzať za hranicami, aby prišli voliť zmenu a nádej. 13. februára 2020 ste napísali:

„Pred časom som podporila iniciatívu Srdcom doma, ktorá pozývala našich občanov žijúcich mimo Slovenska, aby sa zúčastnili volieb. Je to dobrá iniciatíva, lebo je dôležité voliť – z Bratislavy, z ktoréhokoľvek slovenského mesta alebo dediny a rovnako aj zo zahraničia. Všetci zodpovední apelujú najmä na našich mladých ľudí, ktorí žijú a študujú v zahraničí, aby sa raz vrátili domov. Potrebujeme váš talent a potrebujeme vaše skúsenosti. Keď sa uchádzame o váš prínos pre Slovensko, tak by sme mali rešpektovať aj vaše názory a postoje. Aj tie, ktoré vyjadríte vo voľbách.

Počúvame dnes, že nie ku všetkým, ktorí ste o voľbu zo zahraničia v zákonnej lehote požiadali, sa hlasovacie lístky dostali, prípadne sa dostali nekompletné. Využite všetky možnosti, ako sa zúčastniť volieb, vrátane zaslania žiadosti o opätovné doručenie lístkov orgánu, ktorý ste o voľbu požiadali. My všetci sme Slovensko a my všetci môžeme 29. februára ovplyvniť jeho budúcnosť.“

Vážená pani prezidentka, spoza hraníc prichádzajú áno, aj zúfalé prosby nielen zahraničných Slovákov, ktorí v najťažších chvíľach nemôžu byť s najbližšími, ale aj mladých a množstva ďalších, ktorí sa pre nezvládnutú štátnu karanténu boja vrátiť domov. Rovnako ako slovenskí občania dnu, aj oni sa boja o svoje zdravie a život.

Vážená pani prezidentka, keď sa Slovensko uchádzalo o ich prínos pre krajinu pred voľbami, naozaj by sa na Slovensku nenašiel jeden najvyšší štátny ústavný činiteľ, ktorý by ich vypočul, povzbudil a teda naozaj by mal  rešpektovať aj ich názory a postoje?

Vážená pani prezidentka, nemohli by ste to urobiť ako prvá? Ľudia Vám dôverujú a majú vo Vás nádej. Prosím, nemohli by ste sa prihovoriť všetkých občanom Slovenskej republiky, ktorí sa ocitli aj za hranicami a vrátiť im aspoň nádej? Nemohli by Ste, prosím, konečne vypočuť aj ich? Ich názory, prosby a volanie o pomoc, po základných ľudských právach, slobode a spravodlivosti a až potom sa tešiť do tej Slovenskej filharmónie?

Vážená pani prezidentka, nech Vás všetko zlé obchádza, Vás aj Slovensko v strede civilizovanej Európy, lebo naozaj, ako ste 13. februára 2020 napísali: „My všetci sme Slovensko a my všetci môžeme ovplyvniť jeho budúcnosť.“

S úctou a rešpektom Lucia Tomečková