Padli dva svetové rekordy bleskov. V dĺžke aj vzdialenosti

Experti Svetovej meteorologickej organizácie pri OSN zapísali dva svetové rekordy. Je za ním bleskový výboj nad Uruguajom a severnou Argentínou, ktorý trval 17 sekúnd a blesk nad južnou časťou Spojených štátov amerických, ktorý v búrkovom oblaku dosiahol vzdialenosť 768 kilometrov.

Oba megablesky zaznamenali na jar 2020 z obežnej dráhy okolo Zeme pomocou unikátneho optického satelitného detektoru. Doteraz najdlhší nameraný jednotlivý blesk preletel mohutným systémom  búrkových oblakov naprieč južnými štátmi USA 29. apríla 2020. Horizontálne prekonal vzdialenosť zhruba 768 kilometrov (s možnou odchýlkou merania 8 km). Je tak o 60 kilometrov dlhší ako posledný  rekordman z južnej Brazílie zaznamenaný 31. októbra  2018. Meral 709 ± 8 km.

Meranie o dobe trvania blesku vedci prepísali na 17,102 sekundy (s možnou odchýlkou 0,002 sekundy). Bez prerušenia sa šíril búrkovým systémom 18. júla 2020. Predchádzajúci rekordný blesk udrel 4. marca 2019 nad severnou Argentínou. Nový rekord prekonal pôvodný o 0,37 sekundy.

„Tyto extrémy jsou živoucím dokladem síly přírody, ale také vědeckého pokroku v jejím pozorování. Je pravděpodobné, že existují ještě déle trvající a na delší vzdálenost se šířící blesky, které ale budeme schopni pozorovat, až když se technologické možnosti jejich detekce ještě více zdokonalí,“ hovorí v oficiálnom vyjadrení Randall Cerveny z Výboru pre meteorologické a klimatické extrémy WMO.

Rekordy stanovili na základe starostlivej analýzy časovej dostupnosti pixelov osvetlených skúmaným bleskovým výbojom. Z vesmíru blesky pozoruje aj čínsky satelit FY-4 a na obežnú dráhu sa čoskoro dostane aj optický detektor na palube európskej družice MTG-I. Vedci tak budú mať k dispozícii takmer globálne pokrytie bleskovej aktivity na zemi.

Čo satelity neodhalia

Členkou komisie WMO, ktorá rekordy vyhodnocuje, je od roku 2021 aj česká vedkyňa Ivana Kolmašová z Ústavu fyziky atmosféry AV ČR.

„Blesky mne stále nepřestávají udivovat,“ hovorí Ivana Kolmašová z oddelenia  kozmickej fyziky Ústavu fyziky atmosféry AV ČR. „Běžně jsou kratší než jedna sekunda a šíří se bouřkovým oblakem horizontálně desítky kilometrů či méně. Díky satelitním detektorům bylo sice možné odhalit tyto rekordní megablesky, ale je spousta dalších extrémních vlastností bleskového výboje, které satelity neodhalí, a také by nás hodně zajímaly,“ vysvetľuje vedkyňa. Napríklad, podľa nej doteraz nie je jasné, aké veľké môžu byť maximálne prúdy tečúce bleskovým kanálom. Tiež koľkokrát udrie blesk do presne rovnakého miesta.  

Záhady okolo bleskov sa však neobmedzujú len na rekordy. „Například stále přesně nevíme, co se děje uvnitř bouřkových oblaků při vzniku bleskového výboje, nerozumíme všem okolnostem vzniku nadoblačných blesků, jako jsou skřítci či elfové, a neumíme vysvětlit vlastnosti kulového blesku,“ zdôrazňuje Ivana Kolmašová, ktorá sa zaoberá analýzou vlastností elektromagnetických vĺn generovaných prírodnými bleskovými výbojmi za pomoci družicových dát a dát z pozemných meraní.

Tlačová správa WMO TU.

(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)